Domov, Svet » EÚ

EÚ zmierňuje pravidlá pre plyn a očakáva lepšie ceny: slovenskí europoslanci väčšinou nehlasovali

Európsky parlament počas májového plenárneho zasadnutia predĺžil schému skladovania plynu v Európskej únii (EÚ) o ďalšie dva roky – minimálne do 31. decembra 2027. Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa EÚ usiluje o „odstrihnutie sa“ od ruských energií a diverzifikáciu dodávok z rôznych strán. Iniciatíva zaistila bezpečnosť dodávok plynu pred uplynulými zimnými sezónami.

Keďže EÚ napreduje v snahe o diverzifikáciu dodávok a postupom času zoslabli obavy o dostatočné množstvo plynu v Únii, europoslanci navrhli zmierniť napätie na trhu s plynom.

Po novom by mali byť každoročne zásobníky naplnené v období od 1. októbra do 1. decembra „len“ na 83 % svojej kapacity namiesto doterajších 90 %. Špekulácie okolo doterajšieho 90-percentného cieľa totiž zvyšovali náklady na dopĺňanie zásobníkov počas leta.

Ako uviedol Európsky parlament, členské štáty by sa mohli odchýliť od nového cieľa plnenia až o štyri percentuálne body v prípade nepriaznivých trhových podmienok, ako sú prerušenia dodávok alebo vysoký dopyt. Komisia môže túto odchýlku ďalej zvýšiť až o ďalšie štyri percentuálne body, ak nepriaznivé trhové podmienky budú pretrvávať.

Europoslanci však apelujú na členské štáty EÚ, aby sa ani pri uplatnení flexibility a výnimiek neznížila celková povinnosť naplnenia zásobníkov pod hranicu 75 %.

Eurokomisár Jörgensen: Gazprom zámerne nenaplnil zásobníky

„Európe sa podarilo ochrániť občanov v kľúčovom momente, keď Rusko používalo plyn ako prvok vydierania, ako nástroj na presadzovanie svojej špinavej vojnovej politiky,“ vyhlásil poľský spravodajca a predseda Výboru Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) Borys Budka. Zároveň dodal, že Európa nesmie zaspať a musí „čeliť výzvam ďalšej zimy v tomto ťažkom období“. „Chceme, aby sa Európska únia nakoniec stala úplne nezávislou od ruského plynu.“

Eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen počas debaty v europarlamente pripomenul, že na prelome rokov 2021 a 2022, krátko pred ruskou inváziou na Ukrajinu, mala EÚ historicky najnižšie úrovne skladovania, keďže Gazprom zámerne nenapĺňal európske zásobníky. Pred zimou 2021/2022 boli zásobníky v EÚ naplnené na 77 %.

„Keď Rusko o pár mesiacov neskôr začalo využívať svoje dodávky do EÚ ako zbraň, EÚ čelila bezprecedentnej kríze dodávok, ktorá viedla k historicky vysokým cenám plynu a zatváraniu podnikov,“ podotkol Jörgensen.

Čo sa týka skladovania plynu v EÚ pred ostatnou zimou, zásobníky boli naplnené na požadovaných 90 % už 19. augusta 2024, čiže vo viac ako dvojmesačnom predstihu, a k 1. novembru 2024 bola úroveň zásob v EÚ viac ako 95 %. Na konci zimnej plynárenskej sezóny boli k 1. aprílu zásobníky EÚ naplnené na 34 %. Aj preto po novom nastane zmiernenie pravidiel, čo sa týka napĺňania zásobníkov.

Dostatočné zásoby za rozumnú cenu

Nemecká europoslankyňa Andrea Wechslerová v mene Európskej ľudovej strany uvítala koncept Európskej komisie. Prináša podľa nej „rovnováhu medzi bezpečnosťou dodávok a trhovým myslením“ a podporí udržateľné zníženie cien energií v Európe bez ohrozenia bezpečnosti dodávok pre občanov. 

„Preto podporujeme zníženie cieľa skladovania na 83 %, flexibilitu o ďalších 8 %, flexibilné obdobie plnenia, zrušenie predbežných cieľov a okamžité uplatňovanie nových pravidiel od roku 2025,“ povedala.

V podobnom duchu sa za skupinu Európskych konzervatívcov a reformistov vyjadril aj český zákonodarca Ondřej Krutílek. „Plynová kríza spôsobená ruskou agresiou proti Ukrajine jasne ukázala, že si musíme pred vykurovacou sezónou zaistiť dostatočné zásoby, aby sme v zime nezamrzli. Súčasne však potrebujeme plyn za rozumnú cenu. Je preto dobré, že sme odbúrali priebežné ciele na plnenie zásobníkov. Som presvedčený, že ceny by mohlo ďalej znižovať aj širšie využitie spoločných nákupov cez nástroj AggregateEU,“ poznamenal.

AggregateEU je platforma Európskej únie, zavedená v roku 2022 na podporu spoločného nákupu plynu členskými štátmi, aby posilnila energetickú bezpečnosť a znížila závislosť od ruského plynu po invázii na Ukrajinu. Jej cieľom je zvýšiť vyjednávaciu silu EÚ na globálnom trhu, stabilizovať ceny a zabezpečiť spoľahlivejšie dodávky. Platforma je dobrovoľná a spravuje ju Európska komisia, ktorá organizuje tendre a spája kupujúcich s dodávateľmi.

Kritici naďalej podporujú dodávky z Ruska

Maďarský europoslanec András Gyürk sa však v mene skupiny Patrioti pre Európu ohradil proti požadovaným sankčným klauzulám ohľadom ruského plynu a vyhlásil, že plnenie zásobníkov by nemala byť politická otázka. 

„Takéto myšlienky by znemožnili naplnenie zásobníkov v strednej Európe vrátane Maďarska a zvýšili by náklady na energie. To je podľa nás neakceptovateľné,“ povedal Gyürk.

Jeho názor podporil aj nezaradený nemecký europoslanec Thomas Geisel. „Je úplne absurdné chcieť natrvalo vylúčiť z trhu najdôležitejšieho, najmocnejšieho a nákladovo najefektívnejšieho dodávateľa – a to Rusko. Pán eurokomisár, to naozaj nie je dobrý nápad,“ skonštatoval.

Poľka Marta Wcisłová z Európskej ľudovej strany však pripomenula, na čo Varšava poukazovala ešte pred vypuknutím vojny na Ukrajine. Putin podľa nej využil ceny plynu a energií na vydieranie Európy. „Teraz konečne meníme predpisy tak, aby sme znížili ceny plynu a naplnili zásobníky. Aby Európania cítili energetickú bezpečnosť a starostlivosť Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Bezpečnosť Európy je naša priorita,“ vyhlásila.

Ako hlasovali slovenskí zákonodarcovia

Hlasovanie o úlohe skladovania plynu pri zabezpečovaní dodávok plynu pred zimnou sezónou:
– Poslanci EP chcú znížiť národné ciele plnenia zásobníkov, aby zmiernili napätie na trhu s plynom
– Povinnosť plnenia zásobníkov na 83 %
– Flexibilita bez ohrozenia energetickej bezpečnosti
– EP žiada úplné embargo na ruský plyn

V nadväznosti na rozpravu v následnom hlasovaní podporilo návrh zákona dovedna 425 zákonodarcov. Proti bolo 106 europoslancov a 43 sa zdržalo práva hlasovať. 

Zo slovenských europoslancov návrh podporilo kvinteto Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu). 

Milan Mazurek (Republika/Európa suverénnych národov) bol proti. 

Zvyšní deviati slovenskí europoslanci Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth-Neveďalová (všetci Smer-SD)/nezaradení), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov) a Ľubica Karvašová (PS/Obnovme Európu) sa na hlasovaní nezúčastnili.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK