Nedeľa 21. júla, 2024
Noví migranti na lodiach prichádzajú do prístavu ostrova Lampedusa 15. septembra 2023. Prijímacie stredisko na ostrove, vybudované pre menej ako 400 ľudí, bolo zaplavené mužmi, ženami a deťmi, ktorí museli spať vonku na provizórnych plastových posteliach. (Foto: ALESSANDRO SERRANO/AFP cez Getty Images)
»

EÚ stanovila členským krajinám termín na implementáciu Paktu o migrácii a azyle

Pakt o migrácii a azyle rieši „vysokú neefektívnosť“ systému deportácií v Európskej únii, tvrdí expert.

Po rokoch politických sporov, ktoré boli poznačené zmenou postojov k prisťahovalectvu na celom kontinente, sa konečne zavádzajú nové pravidlá Európskej únie v oblasti azylu a migrácie. Pakt EÚ o migrácii a azyle, ktorý sa pripravoval osem rokov, schválili zákonodarcovia v apríli, ale Európska komisia musela ešte doladiť jeho detaily.

Tieto byrokratické detaily, väčšinou vo forme požiadaviek na členské štáty, boli zverejnené 12. júna v pláne implementácie, ktorý vypracovala Komisia.

V „Spoločnom pláne implementácie Paktu o migrácii a azyle“ Európska komisia stanovila kľúčové míľniky a usmernenia pre všetkých 27 členských štátov EÚ, aby do konca tohto roka vypracovali národné plány implementácie paktu a do polovice roka 2026 začali uplatňovať nové právne predpisy.

Požiadavky paktu zamerané najmä na kontrolu, prijímanie a deportáciu nelegálnych prisťahovalcov sú vzájomne závislé a musia sa vykonávať súbežne.

Podľa usmernení Komisie sú členské krajiny povinné registrovať a preverovať všetkých nelegálnych prisťahovalcov z hľadiska ich totožnosti, zraniteľnosti, zdravia a prípadného bezpečnostného rizika. Postupy udeľovania azylu a deportácie štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ, ktorí nelegálne vstúpili na územie Európskej únie, by mali byť podľa vyhlásenia komisie „rýchle, účinné a zjednodušené“.

Krajiny EÚ by mali uplatňovať „povinný postup na hraniciach“ pre nelegálnych prisťahovalcov, ktorí predstavujú bezpečnostné riziko alebo nespĺňajú podmienky na získanie štatútu utečenca alebo inej medzinárodnej ochrany.

Komisia požaduje, aby krajiny žiadateľom o azyl poskytli životnú úroveň zodpovedajúcu ich potrebám vrátane skrátenia čakacích lehôt na pracovné povolenia a fyzickej a psychickej zdravotnej starostlivosti pre žiadateľov a ich rodiny.

Krajiny môžu podľa vyhlásenia požadovať, aby sa žiadatelia o azyl zdržiavali v určenej oblasti ako podmienku na získanie dávok, a žiadateľom, ktorí sú na ceste do inej cieľovej krajiny, môžu zabezpečiť len základné potreby.

Členské štáty EÚ by tiež mali zabezpečiť ochranu základných práv žiadateľov o azyl, ako je „ľudská dôstojnosť a skutočné a účinné právo na azyl vrátane najzraniteľnejších osôb, ako sú deti“. Krajiny by tiež mali zvýšiť úsilie súvisiace s „integráciou a začleňovaním migrantov“.

Komisia zdôraznila potrebu vypracovať účinné deportačné postupy na návrat nelegálnych prisťahovalcov, ktorým bol odmietnutý azyl alebo ktorí predstavujú bezpečnostnú hrozbu pre krajiny EÚ.

Krajiny EÚ musia tiež modernizovať systém Eurodac – existujúci informačný systém EÚ na získavanie odtlačkov prstov – a doplniť ho o snímky tváre a ďalšie informácie o nelegálnych prisťahovalcoch a žiadateľoch o azyl. Toto vylepšenie je „rozhodujúcim predpokladom pre implementáciu všetkých ostatných prvkov paktu“, uviedla Európska komisia.

Mechanizmus solidarity

Implementačný plán presadzuje ustanovenia „solidarity“ Paktu o migrácii a azyle.

Paktom sa zavádza „nový povinný mechanizmus solidarity“, ktorý bude vyžadovať, aby všetci členovia EÚ pomáhali iným členom, ktorí sú preťažení masovým nelegálnym prisťahovalectvom. 

EÚ vytvorí ročný fond, do ktorého bude musieť každý člen EÚ prispieť buď premiestnením nelegálnych prisťahovalcov na svoje územie, alebo finančnými prostriedkami.

EÚ pridelí každej krajine ročnú kvótu príspevku na základe počtu jej obyvateľov a hrubého domáceho produktu. Krajina musí prispieť do pridelenej kvóty, ale môže sa slobodne rozhodnúť o type príspevku, ktorý môže mať podobu prijatia nelegálnych prisťahovalcov na jej územie alebo pokrytia nákladov iných krajín EÚ na prijatie prisťahovalcov.

Margaritis Schinas, podpredseda Európskej komisie pre podporu nášho európskeho spôsobu života, vo svojom vyhlásení uviedol, že plán implementácie je „plánom“, ktorý má pomôcť krajinám EÚ, aby sa pakt o migrácii „stal skutočnosťou v praxi“.

Dr. Marcin Kedzierski, odborný asistent na katedre medzinárodných vzťahov na Ekonomickej univerzite v Krakove v Poľsku, uviedol, že Pakt o migrácii a azyle je „určitým krokom vpred“ v porovnaní s pôvodným návrhom EÚ na riešenie imigračnej krízy z roku 2015.

V roku 2015 hľadalo v Európe útočisko približne 1,3 milióna ľudí, ktorí väčšinou utekali pred vojnami v Sýrii a Iraku. V tom čase sa azylový systém EÚ zrútil, prijímacie centrá v Grécku a Taliansku boli preťažené a krajiny ďalej na severe vybudovali bariéry, aby zabránili vstupu nelegálnych prisťahovalcov.

V tom čase sa v EÚ objavila myšlienka premiestniť utečencov a prisťahovalcov z jednej členskej krajiny do inej členskej krajiny s cieľom riešiť krízu, povedal Kedzierski v rozhovore pre The Epoch Times 7. júna.

Nedávny imigračný pakt využíva iný prístup, vysvetlil Kedzierski. Napríklad Taliansko, ktoré je z veľkej časti obklopené Stredozemným morom, nemusí mať kapacitu na vykonanie azylového konania pre všetkých štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ, ktorí sa dostanú do krajiny.

Hlavné trasy, ktoré migranti z Afriky a niektorých ďalších krajín využívajú na dosiahnutie EÚ, vedú cez Stredozemné more.

Agentúra EÚ pre pohraničnú a pobrežnú stráž Frontex v marci oznámila, že v roku 2023 odhalila približne 380 000 nelegálnych prekročení hraníc do EÚ, čo predstavuje 17 %-ný nárast oproti predchádzajúcemu roku.

Nový pakt stanovuje, že krajina ako Taliansko môže poslať časť žiadateľov o azyl prichádzajúcich na jej hranice do krajín na severe Európy, ako sú Poľsko, Švédsko, Dánsko alebo iné. Tieto krajiny majú spracovať nelegálnych prisťahovalcov a buď im udeliť azyl, alebo ich deportovať, povedal Kedzierski.

„Ak tieto iné krajiny nemajú azylové centrá a nechcú vykonávať postupy kontroly prisťahovalcov, musia platiť tým krajinám, ktoré takéto postupy môžu vykonávať,“ zdôraznil Kedzierski.

„Migračný pakt kladie veľmi silný dôraz na aspekt preverovania a deportácie.“ Podľa Kedzierského sa ním rieši vysoká neefektívnosť systému deportácií z Európskej únie.

Nemecko napríklad v roku 2015 spracovalo a preverilo prisťahovalcov utekajúcich pred vojnou v Sýrii, z ktorých mnohí dostali azyl. Krajina však nebola schopná deportovať tých, ktorým bol azyl zamietnutý, uviedol Kedzierski a dodal, že to odhaľuje významnú slabinu systému deportácií EÚ.

Plán pomoci pre Afriku

Začiatkom tohto roka talianska premiérka Giorgia Meloniová predstavila plán na obmedzenie nelegálneho prisťahovalectva z Afriky prostredníctvom posilnenia hospodárskych väzieb tohto kontinentu s Európou. Plán nazvaný Matteiho plán podľa zosnulého Enrica Matteiho, zakladateľa talianskej štátnej ropnej spoločnosti Eni, je zameraný na podporu afrického energetického a poľnohospodárskeho sektora.

Posilnenie miestnych ekonomík v Afrike je spôsob, ako odradiť nespokojných mladých Afričanov od migrácie na sever, povedala Meloniová. Talianska vláda prisľúbila počiatočnú sumu 5,5 miliardy eur vo forme pôžičiek, grantov a štátnych záruk a snaží sa získať pomoc od súkromného sektora a medzinárodných orgánov, ako je EÚ.

Európska únia už dlho diskutuje o myšlienke vytvoriť veľký plán pomoci pre Afriku, povedal  Kedzierski. V roku 2017 predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani vyzval na vytvorenie „Marshallovho plánu pre Afriku“ v hodnote 40 miliárd eur.

Marshallov plán bol americký program pomoci na obnovu západnej Európy po ničivej druhej svetovej vojne.

„Nakoniec však vždy vyvstane otázka, kto to zaplatí, a to nikto nechce,“ povedal Kedzierski.

Po imigračnej kríze v roku 2015 sa miera migrácie spomalila, pretože EÚ zaplatila Turecku a niektorým africkým krajinám za to, aby zablokovali imigráciu, povedal Kedzierski.

V roku 2016 bola podpísaná dohoda medzi EÚ a Tureckom, ktorá má zabrániť prílevu imigrantov do Európy. Európska únia sa na oplátku zaviazala poskytovať Turecku finančnú pomoc na pokrytie nákladov spojených s prijímaním utečencov.

Politická situácia sa však zmenila a už nie je možné platiť krajinám za zastavenie migrácie, tvrdil Kedzierski.

„Nie je možné to [masovú migráciu] fyzicky zastaviť, ak sa životné podmienky v severnej Afrike radikálne nezlepšia,“ povedal Kedzierski. „Aj keď sa lode s migrantmi potopia v Stredozemnom mori, neprinúti to ďalších migrantov, aby prestali plávať [do Európy].“

Podľa spoločného vyhlásenia vedúcich predstaviteľov krajín G7 zastupujúcich Kanadu, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty na nedávnom samite skupiny G7, ktorý sa konal minulý týždeň v Taliansku, sa Matteiho plán pre Afriku „uvítal“.

Podľa vyhlásenia G7 taliansky súkromný sektor už uskutočnil určité investície a plán je otvorený medzinárodným príspevkom.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj