EÚ nemá plán na rastúci počet úmrtí súvisiacich s klímou, experti žiadajú spoločnú európsku stratégiu na ochranu verejného zdravia
Európa čelí rastúcemu počtu ochorení a úmrtí spôsobených extrémnym počasím a šírením tropických chorôb. Podľa niektorých vedcov nemá žiadny plán, ako týmto klimatickým zdravotným hrozbám predchádzať a ako ich zvládať. Títo odborníci upozorňujú, že choroby prenášané komármi ako horúčka dengue či chikungunya sa môžu stať v Európe bežnými.
Experti poukazujú na to, že počet úmrtí spôsobených s extrémnymi udalosťami vrátane povodní a lesných požiarov rastie. Predpokladajú, že úmrtia súvisiace s teplom sa do konca storočia strojnásobia.
Keďže teploty v Európe rastú rýchlejšie ako kdekoľvek inde a na dohľad nie je žiadne rýchle ukončenie spaľovania fosílnych palív, ktoré podľa väčšiny vedcov prispieva ku globálnemu otepľovaniu, poprední predstavitelia verejného zdravotníctva v EÚ majú čoraz viac v pláne riešiť túto krízu.
Väčšinu problémov spôsobujú vlny horúčav
Európska environmentálna agentúra (EEA) uviedla, že extrémne poveternostné udalosti, ako sú búrky, vlny horúčav a záplavy, si za ostatných 40 rokov v Európe vyžiadali 85-tisíc až 145-tisíc ľudských životov. Viac ako 85 % týchto úmrtí bolo spôsobených vlnami horúčav.
„Priemerná globálna teplota v rokoch 2013 až 2023 bola o 1,19 až 1,22 stupňa Celzia vyššia ako v čase pred industrializáciou, čo z tohto obdobia robí najteplejšie desaťročie v histórii. Teploty na európskej pevnine sa za rovnaké obdobie zvýšili ešte rýchlejšie, o 2,12 až 2,19 stupňa Celzia,“ uvádza EEA.
K úmrtiam súvisiacim s teplom v súčasnosti dochádza častejšie v južnej Európe, ale očakáva sa, že s ďalším otepľovaním sa rozšíria čoraz severnejšie.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) „teplotné extrémy zhoršujú chronické ochorenia vrátane kardiovaskulárnych, respiračných a cerebrovaskulárnych ochorení, duševného zdravia a ochorení súvisiacich s cukrovkou“. WHO zdôrazňuje, že extrémne horúčavy predstavujú problém najmä pre starších ľudí a záťaž pre tehotné ženy.
V rokoch 2000 až 2019 došlo ročne na celom svete k približne 489-tisíc úmrtiam súvisiacim s horúčavami, pričom podľa správy WHO sa európsky región podieľa na tomto počte 36 % alebo v priemere viac ako 175-tisíc úmrtiami.
Podľa EU Science Hub v priemere z deviatich úmrtí v dôsledku nadmerne vysokých alebo nízkych teplôt ročne v Európe sa ôsmim ľuďom stanú osudnými nízke teploty a iba jeden človek zomrie na nadmerné teplo.
Teplejšie počasie: posun tropických chorôb smerom na sever
Choroby sa presúvajú na sever. Komáre a kliešte prenášajúce infekčné choroby sa udomácňujú v mnohých častiach Európy.
Web Politico poukazuje na skutočnosť, že horúčka „dengue v ostatných rokoch spôsobila chaos v južnej Európe, pričom Taliansko, Francúzsko, Chorvátsko a Španielsko zažívali pravidelné epidémie“. Minulý rok zaznamenala táto choroba nové maximum, keďže v celej EÚ bolo zaznamenaných až 304 prípadov. Na porovnanie – počas predchádzajúcich 15 rokov Európa zaevidovala dovedna 275 prípadov.
Štúdia zverejnená v časopise The Lancet Planetary Health tvrdí, že šírenie ochorení dengue a chikungunya by mohlo v prípade najhorších klimatických scenárov do roku 2060 stúpnuť na päťnásobok súčasnej miery.
Proti spomenutým ochoreniam by mohli pomôcť vakcíny, no ich zavádzanie má trhliny. Francúzsky výrobca Valneva vyrobil očkovaciu látku proti chorobe chikungunya, no v prípade osôb starších než 65 rokov museli zastaviť jej podávanie, keďže Európska lieková agentúra vyšetruje 17 závažných nežiaducich udalostí vrátane dvoch úmrtí.
Skoršia správa EEA z roku 2022 tiež zdôrazňuje, že okrem dengue a chikungunya sa v predtým nepostihnutých oblastiach Európy objavujú aj ďalšie ochorenia ako západonílska horúčka či kliešťová encefalitída. „Meniace sa klimatické podmienky podporujú prežitie a šírenie prenášačov chorôb, ako sú komáre a kliešte… Vyššie teploty a zmenené zrážkové vzorce vytvárajú vhodné biotopy pre tieto prenášače,“ upozorňuje EEA.
Nadmerná úmrtnosť môže stúpnuť až trojnásobne
Prestížny časopis Lancet zverejnil minulý rok štúdiu, ktorá skúma súčasnú a predpokladanú budúcu nadmernú úmrtnosť spôsobenú zmenou teploty. Dokument sa zameriava na dovedna 1 368 európskych regiónov v 30 krajinách, konkrétne v 27 štátoch EÚ, Nórsku, Švajčiarsku a Veľkej Británii.
Uvádza, že celková úmrtnosť spôsobená nadmerne vysokými alebo nízkymi teplotami v súčasnosti (základné obdobie 1991 – 2020) predstavuje 407-tisíc úmrtí ročne v celej Európe. Približne 363 500 ľudí zomiera ročne na chlad, zatiaľ čo 43 700 zomiera na nadmerné teplo. Projekcie podľa štúdie ukazujú, že v scenári otepľovania o tri stupne Celzia by mohlo dôjsť k trojnásobnému nárastu úmrtnosti súvisiacej s teplom v porovnaní so súčasnosťou.
V scenári otepľovania o tri stupne Celzia by sa počet úmrtí súvisiacich s teplom v Grécku každoročne zvyšoval zo súčasných 1 730 na 4 767, vo Francúzsku z 3 061 na 13 564, v Taliansku z 10 433 na 28 285 a v Španielsku zo 4 414 na 20 194, uvádza štúdia.
Štúdia ponúka aj projekciu úmrtí súvisiacich s teplom na 100-tisíc obyvateľov do konca storočia pri globálnom otepľovaní o tri stupne Celzia a predpokladanej populácii v roku 2100. Nárast teplôt o tri stupne Celzia oproti predindustriálnej úrovni by v Európe mohol viesť k zvýšeniu počtu úmrtí o 14,9 na 100-tisíc obyvateľov ročne.
Na Slovensku je najohrozenejší Banskobystrický kraj
Prognózy pre európske regióny sa však značne líšia – od poklesu o 29 úmrtí v Lotyšsku až po nárast o 95 úmrtí na Malte. Tlaku budú čeliť predovšetkým krajiny južnej Európy, najmä regióny Španielska, Talianska a Grécka, ale aj podstatná časť Francúzska.
Regióny vo východnej Európe budú čeliť intenzívnejšiemu otepľovaniu, ale riziko úmrtnosti súvisiace s teplom bude zmiernené predpokladaným výrazným poklesom celkovej úmrtnosti. Pokles celkovej úmrtnosti môže byť spôsobený inými faktormi, ako sú zlepšenia v zdravotnej starostlivosti, životných podmienkach alebo demografickými zmenami.
Čo sa týka Slovenska, štúdia prognózuje, že v krajine bude pri spomenutých podmienkach nadmerná úmrtnosť celkovo 190 ľudí na 100-tisíc obyvateľov. Najvyšší údaj sa prognózuje pre Banskobystrický kraj (v priemere 31,61 ľudí na 100-tisíc obyvateľov) a najnižšií pre Bratislavský kraj (14,62). Ostatné slovenské kraje sa pohybujú približne v podobných hodnotách okolo čísla 23.
Banskobystrický kraj je najohrozenejší na Slovensku pre kombináciu vysokých letných teplôt, kontinentálneho podnebia (vyššie teplotné amplitúdy a menej zrážok), staršej a socioekonomicky zraniteľnej populácie a obmedzenej adaptačnej infraštruktúry (nedostatok zelene v mestách, nižšia dostupnosť klimatizovaných priestorov a zdravotníckych služieb).
Pomôže spoločná európska stratégia?
Podľa Caroline Costongsovej, riaditeľky mimovládnej organizácie EuroHealthNet, klimatická kríza je „cezhraničnou hrozbou pre verejné zdravie“. V rozhovore pre web Politico vyzvala na spoločnú stratégiu Európskej únie, ktorá by spojila politiky v oblasti klímy a zdravia.
„To zahŕňa pripravenosť na klimatickú krízu, zlepšenie životného prostredia, bývanie, dopravu, potraviny, ekologizáciu zdravotníckych systémov a klimatickú spravodlivosť,“ podotkla Costongsová.
Pravdou zostáva, že v celej EÚ sa podľa správy EEA už niekoľko rokov prijímajú opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy. Ešte vo februári 2021 Európska komisia prijala stratégiu EÚ na adaptáciu, ktorá načrtáva dlhodobú víziu pre európske spoločenstvo, aby sa do roku 2050 stalo odolným voči zmene klímy.
V rámci národných stratégií sa ako dôležité aspekty najčastejšie spomínajú monitorovanie a dohľad nad hrozbami súvisiacimi s klímou. EEA pripomína, že nevyhnutné musia byť „rýchle, dobre organizované a účinné opatrenia ako súčasť akčných plánov pre zdravie“, ktoré v horúčavách môžu zachrániť životy. Kľúčové je tiež poskytovanie vhodných informácií verejnosti o chorobách citlivých na zmenu klímy, čo môže znížiť riziko prenosu chorôb.
Klimatickí skeptici
Je nutné dodať, že proti klimatickému naratívu sa stavia čoraz väčšia skupina vedcov a osobností z iných odvetví. Viacerí z nich vrátane nositeľov Nobelovej ceny, profesorov a výskumníkov z rôznych odborov, inžinierov, podnikateľov a ďalších v roku 2024 podpísali „Svetovú klimatickú deklaráciu“. Verejne v nej vyhlasujú: „Neexistuje žiadna mimoriadna situácia v oblasti klímy.“
Americký profesor meteorológie Richard Lindzen v rozhovore pre Epoch Times vysvetlil, že hoci je nárast globálnej teploty v dôsledku skleníkového efektu reálny, stále je mierny. Otepľovanie podľa neho spôsobuje najmä vodná para a oblaky, zatiaľ čo oxid uhličitý, metán a oxid dusíka prispievajú k otepľovaniu len v malej miere.
„Ak by všetky ostatné veci zostali nezmenené a zdvojnásobili by ste množstvo CO₂, dosiahli by ste oteplenie o niečo menej ako jeden stupeň (Celzia),“ povedal. Niektoré klimatické modely však odhadujú oteplenie až o 8,5 °C. V skutočnosti je však podľa Lindzena dosiahnutie takýchto hodnôt prakticky nemožné z dôvodu obmedzených zdrojov – skôr by nám došlo uhlie, ropa a plyn, ktoré používame na spaľovanie, skonštatoval.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?