Svet » EÚ

Drony, sabotáže či útoky na GPS: europoslanci hovoria o hybridnej vojne v Európe vedenej Ruskom a Bieloruskom

V ostatných týždňoch sa európske krajiny stretávajú s rastúcim počtom narušení vzdušného priestoru a útokov na kritickú infraštruktúru, ktoré podľa Európskeho parlamentu s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajú z Ruska a Bieloruska.

Parlament sa tejto téme venoval na nedávnom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu, kde europoslanci 26. novembra v rozprave diskutovali o reakcii EÚ na tieto hrozby.

Podľa mnohých zákonodarcov tieto incidenty nie sú náhodné, ale predstavujú súčasť hybridnej vojny zameranej na destabilizáciu Európskej únie, testovanie jej odolnosti a šírenie strachu medzi občanmi. Europarlament zdôraznil, že ide o systematickú kampaň v tzv. šedej zóne, ktorá zahŕňa vzdušný, pozemný, morský, kybernetický a informačný priestor.

Útoky naprieč Európou

Podľa výkonnej podpredsedníčky Európskej komisie Roxany Minzatuovej došlo v ostatnom období k narušeniam vzdušného priestoru vo viacerých členských štátoch EÚ. Spomenula Belgicko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Dánsko, Estónsko, Nemecko, Litvu a Lotyšsko. Okrem toho nastali minimálne dva známe incidenty, keď sa takéto hybridné akcie dotkli popredných európskych politikov.

Na konci augusta lietadlo prevážajúce predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú zasiahlo počas prípravy na pristátie v Bulharsku rušenie GPS signálu. Piloti boli dokonca nútení pristáť s pomocou papierových máp. Európska komisia uviedla, že bulharské úrady majú podozrenie, že rušenie bolo spôsobené „zjavným zásahom“ zo strany Moskvy.

1. decembra zasa na oblohe nad írskym Dublinom zaznamenali niekoľko neidentifikovaných dronov v čase, keď sa lietadlo s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským pripravovalo na pristátie.

„Tieto incidenty sú pravidelné, nie náhoda… Sú vymyslené tak, aby sa nedali ľahko vystopovať. Preto je navrhovaná európska iniciatíva pre obranné drony kľúčová,“ uviedla Minzatuová a zdôraznila, že Európa by sa nemala báť prstom ukázať na toho, kto je za tieto hybridné aktivity zodpovedný.

Incidenty nútia Európu míňať milióny eur

Podľa europarlamentu takéto udalosti nasledujú zaužívaný vzorec zahŕňajúci lacné drony a balóny, ktoré nútia európske krajiny k nákladným reakciám.

Litovská europoslankyňa Rasa Juknevičienė v mene Európskej ľudovej strany poukázala na to, ako funguje ochrana hraníc v Bielorusku. 

„Ani myš neprenikne cez päťkilometrové hraničné pásmo bez vedomia a súhlasu pohraničnej stráže. Je zrejmé, že Putinov zástupca, Lukašenko, tieto útoky kontroluje a riadi.“

Podľa nej je takáto činnosť nebezpečná, ohrozuje napríklad letisko vo Vilniuse, núti odkláňať lety, vytvára finančné straty, obmedzuje cestujúcich a ohrozuje ľudské životy.

„Dnes sa na prepravu cigariet používajú meteorologické balóny. Zajtra takéto balóny môžu niesť výbušniny. Toto sa musí zastaviť,“ povedala. 

Dodala, že podľa nej je potrebné hovoriť jazykom, ktorému bieloruský režim rozumie, čiže uvalením sankcií.

V Poľsku zasa nedávno došlo k výbuchu na rušnej železničnej trati, čo poľský europoslanec Krzysztof Śmiszek z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov označil za akt sabotáže zo strany Kremľa. 

Podľa neho ide o súčasť širšej kampane, ktorá zahŕňa sabotáže infraštruktúry, ako požiare alebo útoky na železnice, a tiež kybernetické útoky, ktorých bolo tento rok v Poľsku už približne 100-tisíc.

„Putinov zločinecký režim otvorene ničí mier našej komunity a podnecuje ničivé rozdelenie,“ vyhlásil Śmiszek a dodal: „Okrem priamych útokov Kremľa, ako vždy, Kremeľ siaha po bezduchých, užitočných idiotoch. Takí za pár drobných alebo politickú slávu začnú opakovať ich propagandu na svojom vlastnom území.“

Lotyšský poslanec Roberts Zile z Európskych konzervatívcov a reformistov vyhlásil, že Rusko spolupracuje s kriminálnymi sieťami pri útokoch na podmorské káble, elektrické siete a komunikácie v Baltskom mori.

Švédska europoslankyňa Hanna Gedinová z Ľavice zasa hovorila o tom, že v jej krajine dochádza dokonca k rušeniu GPS systémov v sanitkách, čo ohrozuje ľudské životy. 

„Obrázky na mape zamrznú, polohy sa zobrazujú nesprávne a niekedy to dokonca vyzerá, akoby sanitky šli po mori. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o zasahovanie z ruského územia. Ide o obyčajných ľudí, ktorých životy sú v ohrození v dôsledku hybridnej vojny Ruska a Bieloruska,“ povedala.

Časť poslancov hovorí o „hystérii“ a „mýtoch“

Nie všetci europoslanci s vyššie spomenutými výrokmi súhlasia a odmietajú akékoľvek hybridné útoky zo strany Ruska a Bieloruska. Nezaradený poľský zákonodarca Grzegorz Braun uviedol, že správy o narušeniach vzdušného priestoru či útokoch na kritickú infraštruktúru sú dezinformácie.

„V mojej krajine, v Poľsku, väčšinu útokov podpaľačov a iných činov vojnového teroru doteraz vykonali osoby ukrajinského pôvodu. To je oficiálny fakt,“ povedal Braun. 

Rovnako nezaradený nemecký europoslanec Thomas Geisel hovoril o „rusofóbnej hystérii“, pričom dodal, že drony okolo letísk v Kodani či Mníchove mohli byť obyčajný „žart“.

Bulhar Petar Volgin z frakcie Európa suverénnych národov poznamenal, že Európska únia „absurdne bojuje proti imaginárnym ruským hrozbám“.

Volanie po ráznej odpovedi

Mnohí europoslanci počas debaty zdôraznili potrebu kolektívnej odpovede. Minzatuová navrhla európsku dronovú iniciatívu, ktorá by posilnila detekciu, zachytávanie bezpilotných lietadiel a reakciu, pričom EÚ by sa podľa nej mala inšpirovať skúsenosťami Ukrajiny.

Poslanci ako Petras Auštrevičius a Virginijus Sinkevičius z Litvy volali po tvrdších sankciách voči Bielorusku vrátane obmedzení na letectvo či export hnojív.

Švédka Gedinová zasa konštatovala, že EÚ by už nemala doviezť ani kvapku ruskej ropy a ani meter kubický plynu navyše. 

„Rusko pod Putinom je darebácky štát. Bielorusko pod Lukašenkom je darebácky štát. Práve preto musíme byť jednotní v našich sankciách a musíme byť jednotní v našej podpore boja ukrajinského ľudu za slobodu a sebaurčenie,“ vyhlásila.

Poliak Śmiszek uviedol, že Európa potrebuje konkrétne nástroje na odhaľovanie a elimináciu proruskej propagandy, a to aj na digitálnych platformách. 

„Potrebujeme ešte väčšiu spoluprácu európskych polícií.“

Rastúci počet incidentov podľa väčšiny europoslancov už nemožno vnímať ako izolované výstrelky, ale ako súčasť širšieho tlaku, ktorému bude Európa čeliť aj v nasledujúcich mesiacoch. Zhodujú sa, že ochrana vzdušného priestoru či kritickej infraštruktúry sa stáva otázkou bezpečnosti celej Únie – a nie len jednotlivých štátov.

Kým jedni volajú po tvrdších sankciách a technickom posilnení obrany, iní upozorňujú, že EÚ musí byť pripravená aj na informačnú vojnu, ktorá sprevádza každý fyzický incident.

Ak chce Európa odolať hybridným útokom, bude podľa väčšiny Parlamentu potrebovať viac než len reakciu, musí prísť s jednotnou, dlhodobo udržateľnou stratégiou.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK