Český fotograf zachytil neopakovateľný červený spln Mesiaca za hradom z 15. storočia (+Foto)
Väčšina astrofotografov by sa zrejme uspokojila s opustenou schátranou stodolou ako popredím pre zábery Mliečnej cesty. Čech Petr Horálek však siahol po oveľa pôsobivejšej scéne – hrade z 15. storočia týčiacom sa na strmom vrchu, za ktorým sa vznášal Mesiac v splne.
Strmé svahy sopečného kopca vo východných Čechách po stáročia chránili veliteľov a obrancov mohutnej gotickej pevnosti. Hrad Kunětická hora, ktorý sa ako osamelý strážca vypína nad Polabskou nížinou, bol dlhé roky opustený a vystavený chátraniu. Neskôr však prešiel obnovou a dnes patrí medzi významné historické pamiatky a slúži ako múzeum.
Viac ako šesť kilometrov od hradu, neďaleko obce Osičky, Petr Horálek s matematickou presnosťou umiestnil svoj fotoaparát. Cieľ bol jasný – zachytiť hradby a veže presne v okamihu, keď za nimi vyjde Mesiac v splne a na májovej oblohe sa bude vynímať ako obrovský jantárový klenot.
Tridsaťdeväťročný Horálek, popularizátor vedy a pedagóg, ktorý sa astronómii venuje od svojich jedenástich rokov, musel pri plánovaní záberu urobiť viacero výpočtov. Pre denník Epoch Times povedal, že presné zosúladenie dráhy Mesiaca s hradom v skutočnosti nie je až také náročné, no vyžaduje si pár jednoduchých vedeckých výpočtov.
„Stačí poznať azimut Mesiaca voči hradu,“ uviedol a vysvetlil, že ide o uhlový údaj v stupňoch meraný od severu, ktorý slúži na presné určenie polohy nebeských telies. Prezradil, že na plánovanie záberov používa aplikácie ako Planit Pro alebo PhotoPills.
Skutočný trik nie je v sledovaní Mesiaca, ale v jeho zdanlivom zväčšení. Horálek využil optický jav nazývaný kompresia perspektívy, ktorý spôsobuje, že Mesiac sa na snímke javí ako obrovský, zatiaľ čo hradby a veže Kunětickej hory pôsobia menšie. Tým, že medzi statívom a pevnosťou sa rozprestierali kilometre krajiny, sa hrad v hľadáčiku zdanlivo zmenšil, no vzdialený Mesiac zostal opticky nezmenený. Použitím 1 400 mm teleobjektívu potom obe vrstvy opticky priblížil k sebe, čím sa pevnosť dostala do popredia a Mesiac pôsobil majestátne.
Nasnímať takýto náročný záber v noci na veľkú vzdialenosť je vždy risk. Počas čakania vietor rozkýval objektív a oblaky takmer zakryli horizont. Po horúcom dni sa večer ochladil vzduch – teplotná zmena, ktorá môže spôsobiť atmosférickú refrakciu, a tým skresliť výsledný obraz. Mesačný disk sa navyše v jeho objektíve pohyboval pomerne rýchlo, takže na zachytenie presného zarovnania mal len niekoľko sekúnd.
Stlačil spúšť.
Výsledok prekonal očakávania. „Keď sa to podarí, je to vždy veľká radosť. Často však fotografovanie pokazia vzdialené oblaky nízko nad horizontom,“ skonštatoval Horálek.
Potom už bolo príliš neskoro a hrad sa ponoril do tmy.
Nevyspytateľné podmienky bývajú súčasťou čara takéhoto fotografovania. „Tento jav vyzerá zakaždým úplne inak – je jedinečný a neopakovateľný,“ dodal. Atmosférické anomálie pritom prispievajú k jedinečnosti každého záberu.
Horálek, ktorý žije v Seči a vyučuje astronómiu na Sliezskej univerzite v Opave, začal svoju cestu k astronómii v roku 1997, keď mu babička prvýkrát ukázala súhvezdie Veľkého voza. Fotoaparát však vzal do ruky až v roku 2010. Vtedy sa vydal za úplným zatmením Slnka na Cookove ostrovy. Tento zážitok ho motivoval, aby si našetril na vlastnú techniku, a odštartoval vášeň, ktorá ho podľa jeho slov už nikdy neopustila.
Dnes sa ako autor a rečník venuje popularizácii astronómie a podpore záujmu verejnosti o nočnú oblohu.
„Nočná obloha sa bežnému pozorovateľovi zdá neraz nudná, nemenná a vzdialená. Mnohí necítia potrebu venovať jej pozornosť. Mýlia sa. Na oblohe sa deje množstvo vecí a aj krátky pohľad či záujem otvoria dvere do úplne iného sveta,“ skonštatoval.
Horálek prvýkrát fotografoval hrad Kunětická hora počas pandémie covidu-19. „Vtedy bolo všetko obmedzené a toto sa stalo mojím jediným únikom z nepríjemnej reality,“ vysvetlil.
Keď počas lockdownov stál osamotený na tmavých poliach, začal ho fascinovať príbeh ukrytý v hradných múroch.
„Hrad bol pôvodne založený v 14. storočí a význam získal pod mocným rodom Pernštejnovcov, ktorí ho prestavali na mohutnú gotickú pevnosť s renesančnými prvkami. V priebehu storočí utrpel škody počas vojen aj období úpadku a postupne chátral, až kým sa neskôr nezačala jeho postupná obnova,“ povedal.
Najväčšie čaro hradu spočíva podľa fotografa v jeho nezvyčajnej majestátnosti, pričom ho možno pozorovať z viacerých vzdialených miest, a tak komponovať pôsobivé zábery so splnmi Mesiaca, meteorickými rojmi či občasnou kométou.
Podľa Horálka predstavuje zachytenie Mesiaca na pozadí historickej budovy akési symbolické prepojenie ľudstva s nekonečným vesmírom. „Ľudstvo je v obrovskej prázdnote vesmíru mimoriadne vzácne a zraniteľné. Mali by sme si vážiť, aký výnimočný je život na našej planéte,“ uzavrel.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.