Domov

Komisár pre deti: So znepokojením vníma návrh povinnej škôlky od troch rokov, novela školského zákona obmedzuje práva dieťaťa

Novela školského zákona obsahuje časti, ktoré nie sú v súlade s medzinárodnými zmluvami, vrátane Dohovoru o právach dieťaťa. Upozorňuje na to komisár pre deti Jozef Mikloško. S najväčším znepokojením vníma najmä návrh rozšíriť povinné predprimárne vzdelávanie, a to celoplošne, najskôr od štyroch a následne od troch rokov veku dieťaťa. Takýto zásah predstavuje podľa neho obmedzenie práva dieťaťa na rodičovskú starostlivosť, a tiež práva rodičov na výber vzdelávacej cesty pre svoje dieťa. Zdôrazňuje, že ide o veľmi vážnu celoplošnú úpravu, ktorá by významne zasiahla do života detí aj rodín na Slovensku.

„Ako komisár pre deti varujem pred zavádzaním plošných a uniformných riešení, ktoré obmedzujú práva rodičov a detí, namiesto toho, aby podporovali ich rozvoj. Kvalitná raná starostlivosť nevzniká povinnosťou, ale dôverou, možnosťami a podporou rodiny. Dieťa potrebuje v ranom veku predovšetkým bezpečné vzťahy, blízkosť a čas so svojimi rodičmi – nie sankcie a byrokratické prekážky,“ podčiarkol.

Trojročné deti s povinnosťou vzdelávania v inštitúcii – to je proti princípom rešpektovania vývinu dieťaťa a rodinnej autonómie

Povinné vzdelávanie trojročných detí v inštitúcii, navyše pod hrozbou sankcií pre rodičov, ide podľa slov Mikloška absolútne proti princípom rešpektovania vývinu dieťaťa a rodinnej autonómie. „Každé dieťa je iné, niektoré dozrievajú neskôr, a preto im býva odporučený aj odklad povinnej školskej dochádzky, nerozumiem teda snahe znížiť tento vek ešte drastickejšie. Obzvlášť v období, keď školské a predškolské zariadenia nie sú kapacitne vybavené ani pre súčasný počet detí v povinnom predprimárnom a primárnom vzdelávaní,“ podotkol.

Komisár pre deti zdôrazňuje, že dieťa v ranom veku totiž patrí predovšetkým do rodiny. Zhodujú sa na tom veľké štúdie významných vedcov, ako aj výbor OSN pre práva dieťaťa, ktorý už v roku 2005 pripomenul štátom, že rané detstvo trvá do ôsmich rokov veku a toto obdobie nemožno chápať ako vek povinnej socializácie vo formálnych inštitúciách.

Uniformné a nátlakové opatrenia založené na povinnosti pod hrozbou sankcií pre rodičov sa v praxi dlhodobo ukazujú ako neefektívne a nevedú k zlepšeniu výsledkov detí, dodal Mikloško. „Ak chceme predprimárnym vzdelávaním riešiť situáciu detí z vylúčených alebo marginalizovaných komunít, nič lepšie ako kvalitná terénna komunitná práca momentálne nie je,“ poukázal.

Domáce vzdelávanie je zaručené medzinárodnými dohovormi

Rodičom medzinárodné dohovory zaručujú slobodu pri voľbe vzdelávania svojich detí, najmä Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor proti diskriminácii vo vzdelávaní, Dohovor o právach dieťaťa, ako aj Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Mikloško pripomína aj nedávno zverejnený dokument UNESCO o domácom vzdelávaní, ktorý apeluje na štáty na zachovanie práva rodičov na výber, a to bez de facto administratívneho obmedzovania tohto práva.

„Ak by sa teda aj prijalo ustanovenie podmieňujúce domáce vzdelávanie formálnym vzdelaním rodiča alebo povinné škôlky od troch rokov pod hrozbou sankcií, išlo by o porušenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a o diskrimináciu rodičov na základe vzdelania,“ zdôraznil.

Podľa Mikloška je tiež potrebné, aby si poslanci uvedomili, že ak sa domáce vzdelávanie podmieni maturitou rodiča, vytvorí sa tým diskriminačná bariéra pre mnohé rodiny. „Naozaj chceme povedať, že človek bez maturity nie je schopný naučiť svoje dieťa základné znalosti ako tvary, farby? Chceme vari povedať, že keď súčasných šesťdesiatnikov z veľkej miery vychovali skromní pracovití rodičia, ktorí mali často len základné či učňovské vzdelanie, nedokázali z nich vychovať slušných a vzdelaných ľudí?“ apeluje na poslancov s tým, že je nevyhnutné vyhnúť sa diskriminácii a kriminalizovaniu rodičov.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK