Cestovanie, Inšpirácie » Kultúra

Bory-vár: hrad v Maďarsku, ktorý postavil jeden človek (+Foto)

Bory-vár nie je stredoveký hrad, ale unikátne umelecké dielo 20. storočia. Nachádza sa na okraji maďarského starobylého mesta Székesfehérvár (Stoličný Belehrad), približne hodinu a pol cestou autom od slovenskej hranice (Komárno).

Hrad sa často nazýva „maďarský Tádž Mahal“ – nie ako hrobka po smrti milovanej, ale ako pamätník manželskej lásky a spoločnej tvorby.

Jenő Bory (1879–1959), sochár, architekt a profesor na Vysokej škole výtvarných umení a na Technickej univerzite v Budapešti kúpil v roku 1912 pozemok na okraji mesta. Pôvodne tam stála len pivnica a lisovňa medzi vinicami a ovocnými stromami. Najprv lisovňu pretvoril na letné obydlie a nad ňou si zriadil ateliér.

Po prvej svetovej vojne, keď mal príjmy zo sochárskych objednávok, začal okolo roku 1923 stavať skutočný „hrad“.

Pracoval na ňom približne 40 letných sezón až do smrti. Stavbu viedol sám: bol architektom, stavbyvedúcim aj murárom. Pomáhali mu len občasní robotníci (rodinní príbuzní) a manželka Ilona zdarma.

Používal predovšetkým železobetón (bol jedným z prvých, kto ho v Uhorsku takto vo veľkom uplatňoval). Hrad rástol bez predpripraveného projektu – prispôsoboval sa terénu a svojim aktuálnym nápadom.

Bory-vár je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov ako najväčšia stavba na svete, ktorú postavil jeden človek vlastnými rukami. Od najspodnejších priestorov až po vrcholy veží meria hrad približne 30 metrov. Má sedem veží a zhruba tridsať miestností, z toho tri ateliéry.

Celý objekt pôsobí skôr ako obrovská socha pretavená do architektúry. Steny, stĺpy aj nádvoria zapĺňajú sochy a obrazy, ktoré vytvorili Bory a jeho manželka Ilona a tiež diela ich priateľov, významných umelcov svojej doby.

Rodina prežila druhú svetovú vojnu priamo v hrade. Stavba a umelecké artefakty boli ťažko poškodené. Hrad v pouličných bojoch o mesto poškodili delostrelectvo a mínometná paľba. Sovietski vojaci hľadali v rámoch obrazov peniaze a šperky, rozrezávali plátna, kúrili papierom z kníh a v pivnici hľadali Nemcov.

V roku 1945 vyliezol na jednu z veží hradu sovietsky prieskumník. Vlastní vojaci ho omylom považovali za nemeckého vojaka a zastrelili ho. Padol na nádvorie. Bory mu presne na danom mieste urobil skromný pamätník (kríž s červenou hviezdou). Hrob je dodnes označený.

Rabovanie zastavil až sovietsky mestský veliteľ Székesfehérváru Pisarenko. Hrad a zbierka sa mu zapáčili. Podľa rodinnej pamäti povedal, že Boryho práca „zušľachťuje ľudí“, a v sovietskych textoch sa miesto volalo aj „hrad večnej lásky“.

Na bránu dal cyrilikou napísať „музеј“ (múzeum) a postavil stráž. Tým sa rabovanie zastavilo. Keď Pisarenko odchádzal, nechal Borymu svoju moskovskú adresu.

Počas znárodňovania v rokoch 1948–1949 sa Bory na Pisarenka obrátil. Hrad ostal v súkromných rukách pod podmienkou, že bude slúžiť ako múzeum a vstupné ostane nízke, aby sa z toho nerobilo súkromné podnikanie.

Vďaka označeniu „múzeum“ a osobnému záujmu Pisarenka hrad nikdy neznárodnili. Zostal majetkom Boryho rodiny počas celého komunistického obdobia – čo bolo v Maďarsku veľmi výnimočné.

Bory po 2. svetovej vojne začal ako 67-ročný areál opravovať a až do smrti v ňom žil a sprevádzal návštevníkov. Zomrel v hrade 19. decembra 1959. Manželka Ilona v ňom žila až do roku 1974.

Hrad dodnes spravujú ich potomkovia ako súkromné múzeum.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK