Domov

Bude Slovensko uznávať manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzavreté v EÚ?

Slovenská ústava hovorí, že manželstvo je zväzkom muža a ženy. Súdny dvor Európskej únie však vlani rozhodol, že členský štát musí za určitých okolností uznať manželstvo dvoch ľudí rovnakého pohlavia, ktoré bolo platne uzavreté v inom členskom štáte. Slovenské ministerstvo vnútra prvý konkrétny prípad nedávno odmietlo. Vec preto smeruje pred slovenské súdy a potenciálne opäť do Luxemburgu.

Slovenské právo v súčasnosti nepozná manželstvo ani registrované partnerstvo uzavreté medzi dvoma rovnakými pohlaviami. Otázka teda nestojí tak, či sa môžu dvaja muži alebo dve ženy na území Slovenskej republiky zosobášiť. Nemôžu.

Spor sa týka niečoho užšieho: či štát musí uznávať manželstvo slovenských občanov rovnakého pohlavia, ktoré uzavreli v inom členskom štáte EÚ.

Kauzu otvorili Poliaci 

Práve v tejto veci kolidujú dve právne pravidlá. Na jednej strane slovenská ústava od roku 2014 stanovuje, že „manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou“.

Na druhej strane Súdny dvor EÚ v novembri 2025 v poľskom prípade Cupriak-Trojan rozhodol, že členský štát nemôže odmietnuť uznať manželstvo dvoch občanov EÚ rovnakého pohlavia, ktoré bolo platne uzavreté v inom členskom štáte. Inak by to podľa súdu narušilo slobodu pohybu a právo na rodinný život.

Súdny dvor rozhodoval na žiadosť poľského Najvyššieho správneho súdu po tom, ako Poliaci Jakub Cupriak-Trojan a Mateusz Trojan uzavreli v roku 2018 v Berlíne manželstvo. Po návrate do Poľska manželia požiadali o prepis nemeckého sobášneho listu do poľskej matriky, čo úrady odmietli.

Súdny dvor EÚ v rozsudku konštatoval, že členský štát síce môže zvoliť vlastný spôsob uznania, ale tento spôsob „nesmie uznanie znemožniť alebo nadmerne sťažiť.“ Navyše musí rešpektovať zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie.

14. mája varšavský matričný úrad prepísal spomínaný nemecký sobášny list do poľského registra. Bolo to prvé manželstvo dvoch mužov zapísané v Poľsku.

Samotné rozhodnutie Súdneho EÚ dvora však neznamená, že členský štát je povinný zaviesť manželstvo osôb rovnakého pohlavia do svojho vnútroštátneho práva. V rozsudku sa výslovne uvádza, že členské štáty si ponechávajú právomoc upravovať samotnú inštitúciu manželstva.

Zákon hovorí o mužovi a žene

Občania môžu do osobitnej matriky zapísať udalosti osobného stavu, ktoré nastali v zahraničí. Samotný zákon o matrikách počíta s tým, že matrika eviduje aj manželstvá slovenských občanov uzavreté v cudzine. Zákon však používa pri manželstve jazyk, ktorý zodpovedá slovenskej ústavnej definícii – pri zápise hovorí o „mužovi a žene“.

Podľa emeritného generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ a bývalého šéfa Súdnej rady Jána Mazáka rozsudok Súdneho dvora EÚ nemení slovenskú ústavnú definíciu manželstva.

„Rozsudok Trojan ustanovuje len povinnosť členského štátu administratívne, napríklad zápisom sobášneho listu osôb rovnakého pohlavia alebo aj iným podobným spôsobom uznať povolenie o uzavretí takého sobáša v inom členskom štáte, a len na účely uplatňovania práv, ktoré sú takým manželom zaručené právom Únie,“ vysvetlil Mazák.

Dodal, že Slovensko by na vykonanie rozsudku nemuselo prijímať nový zákon, pretože osobitnú matriku už má.

Kolíková: Nikto netlačí, aby to bolo nutne manželstvo

Mária Kolíková (SaS) zdôrazňuje, že Slovensko sa pri vstupe do EÚ zaviazalo k zdieľaniu spoločných európskych hodnôt.

„Dve kľúčové sú dôstojnosť a rovnosť,“ povedala v diskusii denníka Postoj.

Exministerka spravodlivosti tvrdí, že v rámci európskeho priestoru sa krajiny môžu rozhodnúť, či manželstvá budú iba pre páry rôzneho pohlavia alebo aj pre rovnakopohlavné páry.

„Ale keď už sa vytvoria zväzky, mali by sme ich v rámci európskeho priestoru v nejakej miere reflektovať a akceptovať,“ zdôraznila.

Podľa Kolíkovej akceptácia zväzkov následne párom rovnakého pohlavia prináša právnu istotu v majetkových vzťahoch, istotu v informovaní sa o zdravotnom stave a právnu istotu pre deti, ktoré tieto páry vychovávajú.

“Treba to zapísať ako zväzok. A nikto nás nenúti, aby sme to zapísali ako manželstvo,” uviedla Kolíková.

Exministerka poukázala na prípad, keď v minulosti nemali ženy volebné právo a postupne sa to podľa nej na základe hodnôt rovnosti a dôstojnosti zmenilo. Podľa nej rovnaká logika dnes platí pre právne uznanie zväzkov párov rovnakého pohlavia.

Karas: Ide o suverenitu štátu

Viliam Karas (KDH) na druhej strane v rovnakej diskusii skonštatoval, že Súdny dvor prekračuje svoje kompetencie, keď na základe práva na voľný pohyb občanov EÚ vstupuje do rodinného práva, ktoré má byť vo výlučnej kompetencii členského štátu.

Dodal, že by malo byť v záujme slovenského ústavného súdu, aby vstúpil do dialógu so Súdnym dvorom EÚ a nastavili si hranice.

„Keď niekto tvrdí, že ide iba o zápis v matrike, nie je to pravda. Hneď potom by prišla žaloba, ktorá by namietala diskrimináciu na všetky ostatné veci od sociálneho zabezpečenia, dôchodky a čokoľvek, čo sa dnes vzťahuje iba na manželov v slovenskom práve,“ povedal Karas.

Podľa exministra spravodlivosti by sa všetky tieto záležitosti mali vysporiadať v slovenskom parlamente, ak je na to vôľa, a nemali by byť vynucované zvonku. Ide podľa neho o suverenitu štátu.

„Ak to dnes budú manželstvá, zajtra budeme zvyšovať priame dane, lebo tak Súdny dvor rozhodol, potom si zrazu budeme meniť občianstvo, to sú absurdné požiadavky,“ povedal Karas.

Dodal, že ani Európsky súd pre ľudské práva ani Súdny dvor EÚ nikdy nepovedal, že uzavrieť homosexuálne manželstvo je ľudské základné právo a povinnosť pre štáty uznať ho.

Novotný a Špaček verzus Slovenská republika

Prvými verejne známymi žiadateľmi, ktorí sa rozhodli európsky rozsudok prakticky otestovať na Slovensku, boli Ivan Novotný a Metod Špaček. Pár uzavrel manželstvo v Rakúsku v roku 2020.

Obaja pôsobia ako diplomati a právnici, spoločne vychovávajú syna. Špaček v minulosti pôsobil ako vedúci kancelárie prezidentky Zuzany Čaputovej, Novotný je v súčasnosti expertom SaS pre zahraničnú politiku.

Po rozsudku Súdneho dvora podali 15. decembra 2025 na slovenskej osobitnej matrike žiadosť o zápis svojho rakúskeho sobášneho listu. Matrika však tri mesiace nekonala, v máji 2026 sa preto obrátili na Generálnu prokuratúru SR.

Pre zápis zväzku do osobitnej matriky sa neskôr rozhodol aj poslanec Progresívneho Slovenska Michal Sabo, ktorý takisto požiadal o zápis svojho manželstva uzavretého v Rakúsku.

Premiér Robert Fico (Smer-SD) v júni navštívil osobitnú matriku ministerstva vnútra a následne povedal, že slovenská ústava neumožňuje zápis manželstiev osôb rovnakého pohlavia uzavretých v zahraničí. Podľa Fica matrika nemôže zapísať niečo, čo slovenský právny poriadok nepozná.

„Všetci ste určite zaznamenali, že o zápis do slovenskej matriky sa snažia aj homosexuálne páry, ktoré uzatvorili manželstvo v krajinách, kde je to prípustné. Aby neboli žiadne pochybnosti, plne rešpektujem reálny život a situácie, keď ľudia rovnakého pohlavia žijú v partnerskom vzťahu. Na druhej strane musím chrániť Ústavu SR, ktorá definuje manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy,“ skonštatoval premiér.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka v júli 2026 upozornil ministerstvo vnútra na skutočnosť, že vo veci dvoch žiadostí o zápis do matriky nekoná v zákonnej lehote.

„Ministerstvo vnútra SR ako príslušný správny orgán je povinné bez zbytočného odkladu rozhodnúť o žiadostiach a žiadateľov upovedomiť o prijatom opatrení – vykonaní zápisu do osobitnej matriky alebo o odmietnutí vykonania zápisu,“ uviedol Žilinka.

Ministerstvo vnútra následne oznámilo, že podľa jeho právneho názoru nemá dostatočný právny základ na zápis manželstva osôb rovnakého pohlavia do osobitnej matriky ako manželstva. Argumentovalo Ústavou SR, zákonom o rodine aj zákonom o matrikách.

Zároveň priznalo, že musí rešpektovať právo EÚ a judikatúru európskych súdov. Podľa ministerstva však z tejto judikatúry nevyplýva povinnosť zapísať manželstvo osôb rovnakého pohlavia ako manželstvo podľa slovenského rodinného práva.

„Do slovenskej matriky nie je možné zapísať manželstvo homosexuálov, aj keď bolo uzatvorené v krajine, kde sa tento typ manželstva uzatvoriť dá. V tomto duchu by mali byť v krátkom čase informovaní navrhovatelia takýchto zápisov,“ povedal Fico v júli a zároveň vyzval parlament, aby prijal vykonávacie ustanovenia k ústave, ktoré by takýto zápis znemožnili.

Súdny dvor EÚ pritom v novembri 2025 rozhodol, že členský štát musí manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzavreté v inej krajine EÚ uznať. Nemusí ho zaviesť do vlastného práva, ale nesmie ho pre účely práva EÚ prehliadať.

Podľa Mazáka je zápis do osobitnej matriky na Slovensku práve spôsobom tohto uznania.

„Rešpektujem, že sa to Európskej komisii nepáči a začína viesť voči nám konanie a chce nás presvedčiť, že to máme zmeniť. Ja mám na to iný názor, dokonca si myslím, že musíme urýchlene, a chcem vás o to poprosiť a požiadať, prijať vykonávacie predpisy k Ústave SR, aby sa nám nestalo, že niekde v nejakej krajine uzatvorí manželstvo nejaký homosexuálny pár a potom príde sem na Slovensko a v rozpore s ústavou sa domáha uznania a zapísania tohto manželstva na matrike. To je nemožné,“ vyhlásil premiér.

Novotný a Špaček v auguste obdržali list podpísaný ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas-SD), v ktorom žiadosť o zápis ich manželstva zamietol. Vysvetlil, že štátny orgán nemôže administratívnym zápisom vytvoriť právny status, ktorý slovenský právny poriadok nepozná.

„Toto je brutálny neskrývaný politický zásah do konania, ktoré musí byť podľa zákona vedené nezávisle a na základe zákona. Žiadosť sme si dali na matrike a matrika mala aj rozhodnúť. Namiesto toho sme sa o nevyhovení žiadosti postavenom na slabých právnych argumentoch dozvedeli iba z listu nekompetentného Šutaja Eštoka,“ uviedol Novotný.

Ministrovi vyčíta, že v liste vôbec nereagoval na kľúčový dôvod rozsudku Súdneho dvora EÚ – slobodu pohybu občanov EÚ.

„Práve o túto slobodu oprel svoje rozhodnutie Súdny dvor EÚ v prípade Trojan proti Poľsku, ktorý bol spúšťačom pre žiadosť manželov Novotného a Špačeka. Pritom v prípade Slovenska ide o rovnakú ústavnú definíciu manželstva ako v Poľsku,“ dodal Novotný.

Čo bude ďalej

Európska komisia po zamietnutí žiadosti uviedla, že situáciu bude naďalej pozorne sledovať. Zároveň pripomenula zásadný princíp európskeho práva.

„Jedným zo základov našej Únie je, že právo EÚ, ako ho vykladá Súdny dvor EÚ (SDEÚ), má prednosť pred vnútroštátnym právom. Všetky členské štáty majú povinnosť v plnom rozsahu vykonávať všetky rozsudky SDEÚ. Naďalej budeme situáciu veľmi pozorne sledovať a v prípade potreby neváhame použiť všetky nástroje, ktoré máme k dispozícii,“ píše sa v stanovisku Komisie.

Novotný a Špaček už oznámili, že proti zamietnutiu podajú žalobu na Správnom súde v Bratislave.

„Tento list sa dá paradoxne vnímať aj pozitívne, a to napriek zjavnému politickému zásahu. Teraz máme v rukách konečne rozhodnutie, ktoré môžeme na správnom súde žalovať. Tak sa presúva celá vec do rúk súdov, ktoré, verím, rozhodnú v náš prospech,“ dodal Špaček.

Súd tak bude musieť posúdiť nielen slovenskú ústavu a zákon o matrikách, ale aj právo EÚ a rozsudok Súdneho dvora.

Mazák hovorí, že samotné odmietnutie zápisu ministerstvom vnútra môže byť právne napadnuteľné a že vec teraz smeruje do fázy, v ktorej bude musieť zasiahnuť súdna moc.

Upozorňuje, že ak by štát definitívne odmietol manželstvo Špačka a Novotného zapísať, nemožno vylúčiť konanie o porušení povinností, ktoré Slovensku vyplývajú zo Zmluvy o fungovaní EÚ.

„V prvom rozsudku by Súdny dvor EÚ konštatoval porušenie povinnosti, avšak ak by ani to neprimälo naše orgány verejnej moci k zmene ich postoja, tak by mohlo nasledovať druhé konanie pred Súdnym dvorom EÚ, v ktorom by Slovensku mohla byť uložená, zjednodušene, pokuta, spravidla ukladaná aj opakovane, dovtedy, kým u nás nevykonáme rozsudok Trojan,“ dodal Mazák.

Karas však namieta, že rozsudok Súdneho dvora o slobode pohybu sa na Novotného a Špačka nevzťahuje. Podľa neho ide o iný skutkový stav, keďže pár už žije na Slovensku a nerozhoduje sa o presune do iného členského štátu, ako to bolo v prípade poľského páru.

Ministerstvo vnútra teda žiadosť o zápis na matrike zamietlo. Novotný a Špaček avizovali podanie žaloby na Správny súd v Bratislave. Európska komisia oznámila, že vývoj bude sledovať. Ako to dopadne, rozhodnú slovenské súdy, prípadne znova Luxemburg.

Slovenský správny súd (alebo neskôr Najvyšší správny súd) môže položiť Súdnemu dvoru EÚ otázku, ako vykladať právo EÚ v tejto veci. Odpoveď z Luxemburgu slovenský súd musí použiť.

Komisia môže proti Slovensku tiež začať konanie o porušení povinnosti. Ak Súdny dvor skonštatuje porušenie a Slovensko prax nezmení, môže nasledovať druhé konanie a peňažná sankcia.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK