Domov

Polícia prekazila podpaľačský útok na dronovú fabriku pri Prešove. Bezpečnostný analytik ho spája s ruskými sabotážami v Európe

Bezpečnostné zložky koncom augusta v akcii Dron prekazili plánovaný podpaľačský útok na závod Skyeton v Haniske pri Prešove. Polícia zadržala štyroch cudzincov a zaistila zmes podobnú napalmu. K činu sa prihlásila málo známa skupina GCAW1984, polícia však preveruje, či čin nezadal niekto v pozadí. Bezpečnostný analytik Bednár prípad spája so širšou vlnou sabotáží v Európe. Prezident Pellegrini, minister Huliak a opozícia hovoria o zvolaní Bezpečnostnej rady SR.

Plánovaný útok na závod pri Prešove

Bezpečnostné zložky 22. augusta prekazili plánovaný podpaľačský útok na závod na výrobu dronov spoločnosti Skyeton v Haniske pri Prešove. Policajti uskutočnili akciu s krycím názvom “Dron”, pričom zadržali niekoľko cudzincov a zaistili zápalné látky.

„Cieľom útoku mal byť objekt, v ktorom sa vyrábajú bezpilotné systémy. V prípade, ak by k útoku došlo, hrozil rozsiahly požiar, ohrozenie života a zdravia osôb a škoda veľkého rozsahu,“ priblížila Polícia Slovenskej republiky.

Bezpečnostné zložky ďalej uviedli, že v objekte sa v čase útoku mohlo nachádzať približne 70 zamestnancov a hodnota majetku vo výrobnej hale dosahuje desiatky miliónov eur.

Podľa vyjadrení polície a prokuratúry malo ísť o prípravu obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia v štádiu prípravy, pričom podozriví plánovali použiť mimoriadne horľavú látku, pravdepodobne napalm.

K akcii sa prihlásila skupina GCAW1984 opisujúca sa ako „Globálni občania proti vojne 1984“, ktorí sa označujú za mierových aktivistov útočiacich na zbrojársky priemysel.

Tvrdia, že ide o „aktívnu fázu kampane za mier“ a žiadajú prepustiť zadržané osoby. Ako dôkaz priložili videá z prípravy akcie a skeny občianskych preukazov.

Polícia aj investigatívne médiá však skupinu považujú za málo dôveryhodnú. Nemusí ísť o skutočného objednávateľa, ale o návnadu, ktorá má odlákať pozornosť od toho, kto útok zadal. V čase rozvoja umelej inteligencie môže ísť aj o spravodajskú operáciu či dezinformačnú kampaň zahraničných tajných služieb.

Polícia preto v prípade preveruje viacero možných scenárov. Jedným z nich je účasť radikálnych aktivistov, ďalším možnosť, že podozriví konali na objednávku doposiaľ neznámeho subjektu zo zahraničia.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) zároveň zdôraznil, že slovenský závod v Haniske nevyrába produkty pre bojiská na Ukrajine, ale predovšetkým pre západné trhy.

Firma Skyeton

Skyeton v Haniske pri Prešove je slovenská dcéra ukrajinského výrobcu bezpilotných lietadiel (UAS/dronov). Ide o výrobný high-tech závod v priemyselnom parku, ktorý otvorili v roku 2024. 

Pôvodne sa slovenská spoločnosť volala Tropozond s.r.o. (založená 2023), neskôr sa premenovala na Skyeton s.r.o.. Sídlo firmy je v Košiciach a výroba prebieha v Haniske. 

Firma je súčasťou Skyeton Group (ukrajinský pôvod, holding so sídlom v Estónsku). Zakladateľom je Oleksandr Stepura. Vyrábajú predovšetkým systém Raybird (ACS-3) – prieskumné drony s doletom až 2 500 km, výdržou vo vzduchu až 28 hodín a výškou letu do cca 4 500 m. 

Používajú sa na civilné účely (monitorovanie potrubí, hraníc, mapovanie, požiare) aj vojenské. Ukrajinská armáda ich používa od roku 2018. 

Závod v Haniske umožňuje výrobu a export priamo z EÚ. Firma rýchlo rástla – v roku 2025 mala tržby okolo 33 miliónov eur a zisk cca 730-tisíc eur. Zamestnáva desiatky ľudí (plánovali až 200).

„Rusi pravidelne útočia na naše výrobné kapacity na Ukrajine aj na našu povesť. Nedávny pokus o útok na náš závod na Slovensku je ďalším dôkazom, že ukrajinskí výrobcovia obrannej techniky im začali byť tŕňom v oku,“ uviedla spoločnosť Skyeton pre agentúru Reuters. 

Ruské veľvyslanectvo v Bratislave obvinenie odmieta. Označilo ho za ďalšie z radu obvinení voči Rusku bez akýchkoľvek dôkazov.

Bývalý policajný prezident svoje vyhlásenie korigoval

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) označil fabriku na drony pri Prešove za v zásade legitímny vojenský cieľ. „Môže ním byť aj letisko Sliač, ak to tak vyhodnotí Rusko, keď ho NATO bude bombardovať,“ povedal v diskusii portálu 360tka.

Svoje vyjadrenie následne bývalý policajný prezident korigoval a pre Denník N skonštatoval, že slovenské zbrojovky nie sú legitímnym ruským cieľom, pretože Slovensko ani NATO nie sú vo vojne s Ruskom.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) v relácii Politika 24 6. septembra uviedol, že Slovensko patrí medzi najbezpečnejšie krajiny sveta a bezpečnostné zložky mali informácie o pripravovanom útoku už niekoľko mesiacov vopred. 

Zdôraznil však, že vyšetrovanie stále pokračuje a polícia preveruje všetky možné verzie, preto podľa neho nie je vhodné pred jeho ukončením špekulovať o pozadí prípadu.

„Všetky varianty sú preverované, kým to nemáme jasne zdokumentované a vyšetrené, je zbytočné akokoľvek v rámci tejto pozície špekulovať. Počkajme si na závery vyšetrovania. Bol by som rád, keby to bolo čo najskôr, ale trvá to nejaký čas,“ uzavrel minister.

Bednár: Ruské služby využívajú ľudí s väzbami na Rusko

Slovenská polícia z plánovaného podpaľačského útoku zadržala štyroch cudzincov – dvoch občanov Lotyšska a dvoch občanov Ukrajiny. Dvoch z nich, Lotyša a Ukrajinca, zadržali na Slovensku a súd ich poslal do väzby. Tretieho, 26-ročného Lotyša, zadržali na základe európskeho zatýkacieho rozkazu v nemeckom Hamburgu a Slovensko žiada o jeho vydanie. 

Štvrtý obvinený, Ukrajinec, mal podľa vyšetrovania zabezpečiť odvoz motorovým vozidlom. Okresný súd v Prešove ho najprv prepustil s tým, že chýba dôkaz, že o pripravovanom útoku vedel, prokurátor sa však proti tomuto rozhodnutiu odvolal. 

Mená zadržaných polícia nezverejnila. Polícia ich stíha pre prípravu obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia. Podľa vyšetrovateľov mali konať na objednávku. Podľa vyšetrovateľov mali konať na objednávku.

Podľa bezpečnostného analytika a odborníka na obranné plánovanie Vladimíra Bednára prípad zapadá do širšieho obrazu ruských spravodajských operácií v Európe.

4. septembra v relácii Braňo Závodský naživo skonštatoval, že ide o spôsob vykonávania sabotážnych operácií, ktorý nie je nový. Podľa Bednára ruské služby využívajú ľudí z krajín ako Ukrajina, Moldavsko, Pobaltie či Bulharsko, ktorí majú osobné väzby na Rusko.

„Na začiatku primárna motivácia bola v tom, že neskôr sa tento aspekt dá použiť aj ako sekundárny podporný argument pri dezinformáciách, že však pozrite sa, vy pomáhate Ukrajincom a oni na vás útočia,“ naznačil.

Motivácia týchto ľudí sa zároveň podľa bezpečnostného analytika môže meniť. Kým v minulosti mohli byť za spoluprácu motivovaní najmä finančne, dnes sa čoraz častejšie využíva aj nátlak. Ako príklad expert uvádza situácie, keď sú ľudia nútení spolupracovať pod hrozbou ujmy voči ich príbuzným žijúcim v Rusku.

„Predstavte si to takto, že dostanete videohovor alebo telefónny hovor od vášho príbuzného, ktorý žije v Ruskej federácii a na tom videohovore ten človek stojí vedľa nejakého pána, ktorý vám povie ja som zamestnanec analógie vašej slovenskej informačnej služby alebo vojenského spravodajstva a v prípade, že nebudete spolupracovať, tento váš príbuzný bude mučený alebo zabitý,” opísal Bednár. 

Dodal, že takýto mechanizmus zároveň komplikuje vyšetrovanie. Zadržaní môžu tvrdiť, že sami boli obeťami nátlaku a konali ako “agenti z donútenia”. Pre vyšetrovateľov je preto dôležité preukázať nielen samotnú účasť na útoku, ale aj spôsob, akým boli jednotliví ľudia do operácie zapojení, zdôraznil bezpečnostný analytik.

Prípad v Haniske podľa experta na bezpečnosť nemožno vnímať iba ako izolovaný pokus o podpálenie jednej továrne. Bednár vysvetľuje, že to zapadá do širšieho kontextu sabotáží v Európe, pričom v rovnaký týždeň sa uskutočnili útoky aj v Nemecku, Dánsku a Poľsku.

Zároveň podčiarkol rozdielny prístup jednotlivých európskych krajín k Rusku. Slovenská vláda podľa neho na rozdiel od partnerov v EÚ presadzuje zmierlivejší postoj voči Moskve a brzdí predĺženie spoločných sankcií proti Rusku.

„Keď sme spomínali to Poľsko, tak v podstate analogický útok sa udial tento týždeň v pondelok. A tu je ináč veľmi zaujímavá vec, že v pondelok sa ten útok udial. Tam polícia ani nezadržala útočníka, a napriek tomu poľský premiér už v stredu oznámil, že za tým je Ruská federácia a tu by bola na mieste otázka, že a Robert Fico je kde?“ 

Otázkou podľa Bednára preto zostáva, aký význam má takýto postoj v čase, keď európske krajiny čelia rastúcemu počtu podozrení zo špionáže, sabotáží a ďalších hybridných operácií.

Prípad pri Prešove podľa neho zároveň ukazuje, že hrozba nie je iba teoretická a podobné operácie sa môžu odohrávať aj na Slovensku. Bednár očakáva, že s blízkosťou parlamentných volieb, ktoré sa majú uskutočniť v októbri 2027, ich počet bude ešte narastať.

Zasadne Bezpečnostná rada SR?

Opozičná strana Demokrati opakovane vyzvala premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby čo najskôr zvolal zasadnutie Bezpečnostnej rady SR a zaoberal sa otázkou pripravovaného útoku pri Prešove, hybridnými operáciami a ochranou kritickej infraštruktúry.

Odvoláva sa aj na nedávny prípad z Nemecka, kde spolkový minister vnútra Alexander Dobrindt spolu so spolkovým ministrom zahraničia Johannom Wadephulom uviedli, že za pokusom o útok výbušným dronom na letisku Leipzig/Halle stojí Rusko.

„Pred pár dňami naše bezpečnostné zložky zabránili podpaľačskému útoku na fabriku pri Prešove, kde mohlo byť približne 70 ľudí. Útok bol podľa polície pripravovaný na objednávku. Koľko varovných signálov ešte Robert Fico potrebuje, aby zvolal Bezpečnostnú radu štátu a naozaj situáciu riešil?“ vyhlásil exminister obrany a predseda Demokratov Jaroslav Naď.

Prezident Peter Pellegrini ocenil rýchly zásah spravodajských služieb a bezpečnostných zložiek, ktoré zabránili plánovanému útoku v Haniske. K zadržaniu podozrivých podľa neho výrazne prispela aj medzinárodná spolupráca.

Vzhľadom na to, že na Slovensku pôsobia aj ďalšie spoločnosti vyrábajúce zbraňové systémy, prezident vyzval vládu, aby možné bezpečnostné riziká nepodceňovala a aby sa na najbližšom rokovaní, prípadne na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady SR, danou témou zaoberala.

„Je preto nesmierne dôležité, aby naše bezpečnostné zložky, spravodajské služby, ale aj samotní majitelia týchto fabrík urobili sumár opatrení, ktoré pomôžu eliminovať riziko potenciálneho útoku, ktorému sme v Haniske zabránili, na absolútne minimum,“ naznačil vo videu.

Pellegrini zároveň uviedol, že jeho kancelária získava ďalšie informácie, ktoré odovzdáva orgánom činným v trestnom konaní. 

Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nezávislý) si rovnako myslí, že je na mieste zvolať bezpečnostnú radu. Na otázku novinárov pred rokovaním vlády v Hliníku nad Hronom 28. augusta, či by podľa neho mala bezpečnostná rada zasadnúť, odpovedal:

„Určite, pretože máme konflikt za hranicami Slovenska a ak je ohrozená továreň na výrobu dronov, určite by mala.“

Prezidentka Policajného zboru Jana Maškárová na tlačovej konferencii 28. augusta k akcii Dron uviedla, že zvolanie rady je v kompetencii predsedu vlády.

„Nie som oprávnená komentovať, kedy má zasadať bezpečnostná rada. Policajný zbor participuje a spolupracuje s bezpečnostnou radou. Ak nás pozvú, sme ochotní poskytnúť im všetky dostupné informácie,“ zhrnula Maškárová.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK