Slovenské biopalivá: udržateľná energia alebo biznis pod eko-pokrievkou?
Biopalivá sú často označované za ekologickú alternatívu k fosílnym palivám, no ich skutočný prínos je prinajmenšom sporný. Hoci sa pridávanie biozložiek do pohonných hmôt propaguje ako spôsob znižovania emisií, kritici upozorňujú na ich nízku efektivitu a vedľajšie negatívne dopady – ako je napríklad konkurovanie pestovaniu plodín na potravinové účely. Na druhej strane producenti a podporovatelia ekopalív sa snažia diskusiu o záporných stránkach tejto komodity zľahčovať a kritické tvrdenia vyvracať. Aký je skutočný vplyv biopalív na životné prostredie a spoločnosť?
Spása pre klimatickú krízu či predražený eko-obal?
Biopalivá zaraďujeme medzi obnoviteľné zdroje energie. Pridávanie biozložiek do palív sa prezentuje ako efektívny spôsob na zníženie škodlivých emisií. V praxi však výsledkov testovania prispievajú len k nepatrnému zníženiu emisií, a častokrát bez zohľadnenia emisií, ktoré vznikajú počas výroby bioetanolu.
Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) sa snaží rozlúsknuť odpoveď na otázky, či pri téme biopalív ide naozaj o spásu pre klimatickú krízu alebo len o „eko obal“, za ktorým stojí výnosný biznis pre jeho producentov. ICJK pripomína, že orientácia v téme biopalív nie je jednoduchá, keďže komplexných informácií o ich výhodách a nevýhodách z nezávislých slovenských zdrojov je len veľmi málo.
Celý proces produkcie biopaliva začína na žltých repkových poliach, pokračuje spracovaním rastlín na oleje a končí v ropných rafinériách, kde sa tieto oleje pridávajú do pohonných hmôt. Tento cyklus je podporovaný miliónmi eur z dotácií EÚ. Hoci je celý biznis prezentovaný ako ekologický, informácie od zástancov biopalív často ignorujú aktuálne vedecké poznatky, tvrdí vo svojom dokumente ICJK.
Výrobcovia biopalív sa snažia ovplyvňovať verejnú diskusiu
Skupina Envien Group, za ktorou stojí slovenský podnikateľ Ján Sabol, patrí medzi najvplyvnejších výrobcov biopalív v európskom regióne. „Za úspechom Envienu je dlhoročné partnerstvo s maďarským rafinérskym gigantom MOL a jeho slovenskou pobočkou Slovnaft. V spoločnosti MOL dlhé roky pôsobí Sabolov obchodný partner a blízky priateľ maďarského premiéra Viktora Orbána Oszkár Világi, ktorý je aj generálnym riaditeľom Slovnaftu,“ píše ICJK v článku zaoberajúcom sa pozadím Envien Group.
Envien Group popisuje na svojej webstránke tri generácie biopalív. Spomína len ich výhody – ako napríklad nižšie emisie skleníkových plynov v doprave, obnoviteľnosť zdrojov a ich rozmanitosť, či možnosť vyrábať biopalivá priamo na Slovensku. O možných negatívnych dopadoch sa nezmieňuje. „Náš slovenský biopalivový sektor produkuje kvapalné biopalivá tzv. „prvej generácie“, vyrábané z kukurice, slnečnice a repky, ktoré sa nazývajú aj „energetické“ alebo „priemyselné“ plodiny. Inde na svete sa kvapalné biopalivá prvej generácie vyrábajú aj zo sóje či palmového oleja,“ uvádza Envien Group.
Združenie pre výrobu a využitie biopalív na svojej stránke zas informuje, že biopalivá sú veľmi prospešné a pri znižovaní environmentálnej záťaže z dopravy sú nenahraditeľné.
ICJK poukázalo na medzinárodný think tank Transport and Environment, podporujúci udržateľnú dopravu v Európe, ktorý v roku 2022 upozornil na pokusy producentov biopalív ovplyvňovať verejnú diskusiu. Organizácia kritizovala biopalivá z plodín, ktoré konkurujú pestovaniu potravín, a poukázala na snahy niektorých európskych krajín obmedziť ich používanie.
Zároveň odhalila lobing biopalivového priemyslu, ktorý sa snaží zachovať ich využívanie prostedníctvom mýtov a zavádzajúcich tvrdení. Podľa organizácie nie je jasné, či sú biopalivá skutočne udržateľným spôsobom znižovania emisií.
Biopalivá čelia kritike, no ich podporovatelia ich prezentujú ako udržateľnú alternatívu k fosílnym palivám. Tvrdia, že okolo biopalív koluje množstvo mýtov a nepresností, preto sa usilujú o osvetu prostredníctvom záujmových organizácií. Zdôrazňujú ich prínosy, no negatíva často zostávajú v úzadí, či bez konkrétneho pomenovania.
Ekologickosť biopaliva je prinajmenšom sporná
Energetický analytik Radovan Potočár upozornil na škodlivosť týchto palív. „Biopalivá, na rozdiel od fosílnych palív, počas svojho životného cyklu emisie nielen vytvárajú, ale aj majú negatívny vplyv na uhlíkovú stopu,“ skonštatoval pre ICJK.
Podľa energo experta Asociácie pre medzinárodné otázky, Oldřicha Sklenářa, sa názory na biopalivá rôznia, nie je však možné všeobecne tvrdiť, že biopalivá sú prospešné. „Existujú rôzne štúdie, rôzne porovnania, ale poukazuje sa na to, že všebecne tá energetická bilancia tohoto procesu je prinajmenšom sporná,“ uviedol v dokumente ICJK.
ICJK pripomenul, že EÚ svoj postoj k ekologickejším palivám mení. Prvogeneračné biopalivá, ktorých hlavnou zložkou bola kukurica či repka, už za vhodné eko riešenie nepovažuje. Tieto dve zložky u nás však v rámci zeleného paliva naďalej dominujú. ICJK upozorňuje, že producenti týchto palív a ich podporovatelia spoločne významnou mierou zasahujú informačný priestor, kde obhajujú svoju výrobu a nové prístupy EÚ podrobujú kritike.
Podľa vedúcej odboru Emisie a biopalivá Slovenského hydrometeorologického ústavu Janky Szemesovej spornosť ekologickosti takýchto pohonných látok tkvie v tom, že sa vytvárajú emisie počas životného cyklu biopaliva. „Problémom je, že biopalivo má tiež nejakú svoju emisnú stopu. Vy musíte obrobiť pole, zasadiť plodinu, potom ju samozrejme musíte zožať, musíte ju spracovať, musíte vyrobiť to biopalivo a následne to musíte nablendovať, a potom ešte nejakým spôsobom doviesť na čerpaciu stanicu. A celé tieto emisie z tohto celého životného cyklu toho biopaliva nesmú presiahnuť tú úsporu, ktorú tým biopalivom dosiahneme,“ vysvetlila.
Udržateľnosť biopalív je nadhodnotená
Medzi odborníkmi neexistuje jednoznačná zhoda, či sú biopalivá skutočne efektívnym a udržateľným nástrojom na dekarbonizáciu. Niektorí kritici tvrdia, že ich primiešavanie do nafty a benzínu môže zvýšiť cenu a znížiť kvalitu tradičných palív, pričom môže poškodzovať aj motory automobilov. Navyše, viaceré štúdie spochybňujú tvrdenia o znižovaní emisií prostredníctvom biopalív.
Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý vykonáva monitoring, majú biopalivá svoj podiel na produkcii znečisťujúcich látok v doprave. „V neposlednom rade auditori zistili, že udržateľnosť biopalív je nadhodnotená. Suroviny na výrobu biopalív môžu poškodzovať ekosystémy a znižovať biodiverzitu, kvalitu pôdy a vody,“ napísal HMÚ, čo otvára etické otázky o prioritizácii palív pred potravinami.
V prípade biopalív je situácia zložitejšia, pretože ich celkový vplyv na uhlíkovú stopu zahŕňa aj emisie spojené s pestovaním plodín, obrábaním pôdy či používaním hnojív. Porovnanie fosílnych palív a biopalív založených na rastlinách alebo vedľajších produktoch nie je preto jednoduché.
Biopalivá vedú k minimálnym zmenám produkovaných emisií
Denník Pravda v roku 2022 informoval o niekoľkých pozoruhodných zisteniach detailného testovania biopalív spoločnosťou Emission Analytics. Testovanie „zeleného“ paliva ukázalo, že ich vplyv na emisie je minimálny a veľmi variabilný. V niektorých prípadoch dokonca hodnoty emisií aj stúpli.
Ďalej zistili, že hodnoty vyprodukovaých emisií sú relatívne a závisia aj od toho, v akom aute boli testované. Na základe tohto poznania dospeli k záveru, že nie je možné všeobecne vyzdvihovať výhody biologického zdroja. Napríklad, pri benzíne E10 je priemerné zníženie emisií CO2 dosiahlo len 0,5 %, pričom v najlepšom prípade emisie klesli o 6,3 %, no v najhoršom vzrástli o 7,1 %. Testovanie prebiehalo na takmer nových vozidlách v obdobných podmienkach.
Spotreba paliva v priemere vzrástla o 1,2 % kvôli nižšej energetickej účinnosti. Zaskočil nárast emisií NOx, ktoré stúpli v priemere až o 16,6 %, zatiaľ čo emisie CO klesli v priemere o 4,5 %.
Tieto výsledky naznačujú, že celkové prínosy E10 sú zanedbateľné a nárast emisií NOx môže zhoršiť kvalitu ovzdušia. Emisie spojené s výrobou bioetanolu a vplyv na ceny potravín z dôvodu rozširovania pestovateľských plôch sú významnými faktormi, ktoré zatiaľ v rámci testovania nie sú zahrnuté a je náročné ich pri vyhodnocovaní účinnosti biopaliva kvantifikovať a porovnávať.
Eurofondy sa využívajú na pestovanie technických potravín
Podľa bývalého generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry a dlhoročného aktivistu Jaroslava Jánoša je oligarchický kartel, ktorý je v pozadí a dlhé roky profituje z výhodne nastaveného systému prerozdeľovania eurofondov v pôdohospodárstve, oveľa dôležitejší ako samotní politici. „Premiéri a ministri sa menia, ale systém zostáva,“ povedal pre Epoch Times Slovensko.
Exriaditeľ PPA pripomína, že naša potravinová produkcia sa vo veľkom využíva na výrobu biopalív a bioetanolu a neslúži na potravinárske účely. „My sa prikrývame potravinovou perinou, z ktorej vychádzajú produkty pre priemysel, ako je biomasa alebo sa dodávajú plodiny pre výrobu bioetanolu pre Slovnaft, ktorý sa dáva do benzínu. Čiže tieto peniaze, ktoré by mali ísť na produkciu potravín, to sú takzvané bis platby podpory na zveľaďovanie, tak ich dávame niekde, kde sú navyše uvalené zvláštné dane, daň z palív a mazív,“ uviedol Jánoš s tým, že by sme vďaka tomu mali mať lacnejší benzín, ale nie je tomu tak.
Naša potravinová produkcia sa využíva na výrobu biopalív a bioetanolu a ešte platíme dodatočné dane. Ministerstvo pôdohospodárstva rieši problematiku dotácií, aj keď by sa tým mal zaoberať rezort hospodárstva, myslí si farmár. „Keď chcú dotovať benzín, naftu, tak potom by to malo riešiť ministerstvo hospodárstva. Prečo to rieši ministerstvo pôdohospodárstva? No preto, lebo Európskou komisiou sú takéto dotácie nedovolené,“ povedal Jánoš.
Problémom je podľa neho aj to, že veľkí producenti pestujú plodiny na priemyselné účely, nie pre potravinové účely, čo vedie k znižovaniu potravinovej sebestačnosti Slovenska. Výsledkom je, že štát dováža viac potravín a podporuje finančné skupiny, ktoré profitujú z týchto procesov.
ICJK vo svojom dokumente poznamenalo, že v podmienkach nášho chemického priemyslu sú najväčšími znečisťovateľmi rafinéria Slovnaft, ale aj spoločnosti patriace do skupiny Envien. „Producenti fosílnych palív ako Slovnaft patria k najväčším znečisťovateľom planéty. Tlak na znižovanie emisií je čoraz väčší, snažia sa tak zmeniť imidž znečisťovateľov na zelený aj vďaka biopalivám a snahe o ovplyvňovanie verejnej diskusie o nich,“ uzavrelo ICJK.
