Inšpirácie

Barbora a Ján o živote v Luxembursku: Prekvapila nás bezplatná doprava a rozmanitá gastronómia (Rozhovor)

Barboru a Jána spojila vášeň pre cestovanie, ktorú dnes zdieľajú na sociálnych sieťach so svojimi priaznivcami. V ich cestovateľských zážitkoch spájajú prírodu, tradičnú gastronómiu a skromnosť, ako aj udržateľnosť, hlavne na roadtripoch v Európe či v Mexiku. V roku 2022 zavítali do Luxemburska, ktoré sa napokon stalo ich novým domovom. Začalo to pracovnou ponukou a aktuálne spolu objavujú luxemburskú kuchyňu, kultúru, dejiny aj festivaly. V rozhovore nám predstavili bežný luxemburský život aj tamojšiu gastronómiu, ktorá je nadmieru multikultúrna. 

Epoch Times Slovensko: Spoznali ste sa ako cestovatelia a dobrodruhovia a naďalej podnikáte rôzne roadtripy. Predsa len si vás ale Luxembursko získalo najviac a nazývate ho aj svojím domovom. Ako ste sa tam dostali?

Ján: Už v roku 2023 sme uvažovali nad tým, že si vyskúšame život v zahraničí. Práve počas výletu v Singapure sme sa rozprávali o tom, či by sme chceli ísť až tak ďaleko, alebo radšej zostať niekde v Európe. Vzhľadom na to, že pracujem pre holandskú firmu, najskôr sme uvažovali o Holandsku. V roku 2024 sa však otvorila pozícia v Luxembursku, a tak sme si všetko premysleli, zvážili pre a proti a rozhodli sa do toho ísť. 

Barbora: Ešte doplním, že Luxembursko sme navštívili už počas roadtripu v roku 2022, takže sme mali približnú predstavu o tom, čo od krajiny očakávať, minimálne čo sa týka prírody, hlavného mesta a hradov.

Ako vyzerali vaše prvé dni a týždne v Luxembursku?

Ján: Začalo sa to klasicky ako každé sťahovanie – vybalením vecí a vybavovaním administratívnych záležitostí. Čo sa týka prvých dojmov, príjemne nás prekvapilo, že väčšinu dokumentov bolo možné vybaviť v angličtine, vrátane aktivácie miestneho elektronického systému či založenia bankového účtu. 

Ľuďom často rozprávam príhodu, ktorá podľa mňa Luxembursko vystihuje. Raz som si išiel zabehať, mal som pri sebe iba hodinky, odviezol som sa výťahom, využil lanovku a späť sa vrátil električkou k hotelu. Všetko bolo zadarmo. Prvé týždne sme zároveň využili aj na spoznávanie okolitých krajín. V priebehu 20 až 40 minút sa totiž viete dostať do niektorého zo susedných štátov. 

Barbora: Ja osobne som si spočiatku ani neuvedomovala, že už žijeme v inej krajine. Stále mi to pripadalo ako dlhší výlet do zahraničia, keďže som ešte šesť mesiacov pracovala zo Slovenska a za partnerom som chodila len na pár dní. Až keď som sa natrvalo presťahovala aj ja, začala som si viac všímať, aké je tu všetko pekné, čisté a pokojné. Veľkým benefitom je podľa mňa bezplatná verejná doprava. Spočiatku sa mi zdalo neuveriteľné, že je niečo také vôbec možné. Navyše je veľmi využívaná a dopravné prostriedky nie sú takmer vôbec poničené. Doprava je pritom zadarmo v rámci celej krajiny, nielen v hlavnom meste.

Kde presne ste sa rozhodli bývať? Ako vyzerá vaša vysnívaná lokalita?

Ján: Počas prvého týždňa sme si pozreli približne 15 rôznych bytov. Paradoxne, dva najkrajšie boli zároveň najlacnejšie a nachádzali sa o niečo ďalej od centra, teda asi štyri kilometre. Rozhodovanie medzi nimi bolo jednoduché, pretože Barbora rada pláva a hneď vedľa bytovky máme wellness centrum s bazénmi. Celkovo sú tu budovy a zástavba nižšie, klasické paneláky sú skôr výnimkou. Aby to však bola naša vysnívaná lokalita, chýbajú nám ešte hory a more. 

Barbora: Pridala by som ešte jeden zaujímavý detail o tom, ako tu funguje hľadanie bývania. Veľmi ma prekvapilo, že celý proces zastrešujú najmä realitné agentúry a ide o preferovaný spôsob prenájmu. O pekné a cenovo dostupné byty je veľký záujem, takže majitelia si môžu vyberať. Pamätám si, že k žiadosti o prenájom bytu sme prikladali výplatné pásky nás oboch aj pracovné zmluvy, čo na Slovensku nie je úplne bežná prax.

V čom je pre vás Luxembursko iné?

Ján: Čím je iné? Predovšetkým rýchlosťou na úradoch. Veľa vecí sa tu dá vybaviť pomerne rýchlo a dlhé rady nie sú zvykom. Na druhej strane, niektoré procesy trvajú dlhšie, napríklad otvorenie bankového účtu môže zabrať aj mesiac. Zaujímavý je aj zdravotný systém. Ak idete k lekárovi, často najskôr uhradíte celú faktúru a následne si žiadate preplatenie od zdravotnej poisťovne. Dnes už existujú aj zjednodušené formy, ktoré sa viac podobajú slovenskému systému, takže na mieste platíte iba časť nákladov.

Barbora: Vzhľadom na to, že sme si obaja vyskúšali život v zahraničí, Ján v Českej republike a ja v Dánsku a Thajsku, nebolo to pre nás úplne neznáme prostredie. Luxembursko je navyše krajina Európskej únie s podobnými hodnotami, zvykmi a systémami. 

Čím vás tamojší život najviac prekvapil?

Ján: Prekvapila ma celková organizovanosť krajiny. Z gastronomického hľadiska ma zaujímalo, či sú tu bežné teplé obedy, alebo skôr sendviče, ako býva zvykom v Belgicku či Holandsku. Našťastie, teplé obedy sú tu úplne bežné. Ďalším prekvapením bolo, koľko jazykov tu ľudia ovládajú. Hoci hlavnými jazykmi sú luxemburčina a francúzština, vo väčšine situácií sa bez problémov dohovoríte po anglicky. 

Barbora: Súhlasím. Jazyková vybavenosť je fascinujúca. Keď tu študenti končia strednú školu, mali by ovládať štyri jazyky, a to luxemburčinu, nemčinu, francúzštinu a angličtinu. V dnešnej dobe mi to stále pripadá takmer futuristické. Prekvapilo ma aj to, aké náročné je nájsť „pravého“ Luxemburčana. Po roku života v krajine by som na jednej ruke spočítala, s koľkými som sa rozprávala. Veľa ľudí má zahraničný pôvod, a aj keď sa niekto narodí v Luxembursku, často má aspoň jedného rodiča z inej krajiny. Práve to však robí Luxembursko veľmi multikultúrnym a mne sa to veľmi páči. Nemám pocit, že by sme sem nezapadli.

Prekvapením pre vás bolo aj to, ako berú domáci kultúru, zvyky či tradície. Čo vás dostalo najviac? 

Ján: V Luxembursku existuje množstvo festivalov a komunít. Počas jedného dňa alebo víkendu môžete navštíviť niekoľko úplne odlišných typov podujatí – od rock’n’rollu a steampunku až po sprievody alegorických vozov, počas ktorých účastníci rozdávajú sladkosti, cukríky či dokonca balenia papierových vreckoviek, a víkend môžete zakončiť na stredovekom festivale.

Je úžasné sledovať nadšenie ľudí naprieč všetkými generáciami, od malých detí až po 100-ročné babičky v steampunkových kostýmoch, ktoré si s radosťou robia spoločné fotografie v kostole. 

Barbora: Mne sa páči najmä to, že ľudia tu ani v dôchodkovom veku neprestávajú žiť naplno. Navštevujú seniorské centrá, chodia na festivaly, výlety a venujú sa rôznym aktivitám. Keď idem do fitnescentra, bežne stretávam ľudí vo veku 60+, ktorí sú vo výbornej forme. Je to veľmi sympatické.

Ján a Barbora: Radi objavujeme miestne festivaly a na každom podujatí si doprajeme tradičnú grilovanú klobásu. Navštívili sme podujatia ako Kropemannsfest (niečo ako naše vinobranie či hody), Schueberfouer (ktorý vznikol ako trhovisko v roku 1340), oslavy Národného dňa či  tradičné podujatia ako vianočné trhy a ešte spomenieme Duck Race – charitatívne preteky gumených kačiek na rieke. Tento rok sa navyše chystáme aj na preteky čašníkov, ktorí bežia mestom s táckami v rukách.

Prečo je Luxembursko také multikultúrne a multižánrové? 

Ján: Súvisí to najmä s históriou krajiny. Prirodzene sa tu stretávajú vplyvy susedných národov –  Nemcov, Belgičanov a Francúzov. Historicky sem prichádzali aj početné komunity z Portugalska a Talianska, najmä vďaka oceliarskemu priemyslu. Nájdete tu však aj komunity z exotickejších krajín, napríklad z Kapverd. Keďže tu už existujú početné komunity hovoriace rôznymi jazykmi, novým prisťahovalcom sa sem prichádza jednoduchšie. 

Barbora: Mňa prekvapilo najmä to, že je tu veľa podujatí venovaných aj rôznym komunitám, napríklad africké alebo kórejské dni, kde sme mali možnosť ochutnať ich tradičné špeciality, kúpiť si ich tradičné doplnky či odevy. Ďalej mi napadá, ako krajina podporuje hudobné podujatia. Darí sa jej prilákať aj veľké svetové mená a vytvárať pestrú hudobnú scénu. 

Na vás ale mimoriadne zapôsobila mestská štvrť Belval s bývalými oceliarňami… 

Ján: Zo slovenského prostredia poznáme množstvo bývalých fabrík, ktoré postupne chátrajú a stávajú sa takzvanými čiernymi dierami. V Belvale sa však podarilo bývalý priemyselný areál premeniť na modernú štvrť. Vznikol tu univerzitný kampus, nákupné centrá, podniky, koncertná hala, múzeum aj bytové domy. Návštevníci sa môžu dozvedieť viac o histórii miesta alebo jednoducho využívať areál na oddych či prechádzky. Neďaleko sa navyše stále nachádza funkčná časť fabriky, do ktorej je možné nahliadnuť z najdlhšieho cyklomosta v Európe.

Znie to ako miesto, kde sa stretáva história s budúcnosťou…

Ján: Áno, kedysi sa tu vyrábala oceľ, ktorá sa využívala aj pri výstavbe mrakodrapov v New Yorku. Dnes tu univerzita vychováva nové talenty a región sa postupne transformoval z centra oceliarskeho priemyslu na centrum vzdelávania, výskumu a moderných technológií. História tu zostala zachovaná, ale dostala nový význam.

Na vašom Instagrame vo veľkom zdieľate aj miestnu gastronómiu…

Barbora: Sme veľkí gurmáni, radi spoznávame nové chute a pri cestovaní je pre nás gastronómia dôležitou súčasťou každej krajiny. Sledujú nás aj ľudia z Luxemburska, takže to vnímame aj ako spôsob, ako posunúť ďalej tip na miesto, kde nám chutilo. Luxembursko je malá krajina a veríme, že takéto odporúčania môžu byť užitočné.

Ako sa líši od tej našej? 

Barbora: Miestna kuchyňa veľmi odráža geografickú polohu krajiny medzi Francúzskom, Belgickom a Nemeckom. Tradičné jedlá sú preto kombináciou vplyvov všetkých troch krajín. Keď cestujeme, snažíme sa ochutnávať lokálne špeciality čo najskôr. Paradoxne, luxemburské tradičné zemiakové placky sme prvýkrát ochutnali až približne po polroku života v krajine, keď nás prišli navštíviť kamaráti. Tradičných luxemburských reštaurácií totiž nie je až tak veľa a môže byť niekedy náročnejšie ich nájsť než reštaurácie s kuchyňami z celého sveta.

Ak by ste mali luxemburskú kuchyňu opísať, čo by ste predovšetkým vyzdvihli? 

Ján: Za mňa je ich gastronómia neuveriteľná svojou rôznorodosťou. Neviem, či je to len v našej kantíne, ale rezne alebo Cordon bleu sa tu často podávajú aj s omáčkou, napríklad hríbovou. 

Barbora: Za mňa ide skôr o sýtejšiu a ťažšiu kuchyňu. Neprekvapilo ma, že sa v nej často využívajú zemiaky, ale zároveň je v nej cítiť aj silný francúzsky vplyv. 

Milovníci gastronómie si tu však určite prídu na svoje. Vzhľadom na množstvo národností, ktoré v Luxembursku žijú, je gastro scéna mimoriadne pestrá. Na jednej ulici nájdete kebab, gruzínsku, nepálsku, vietnamskú či taliansku reštauráciu a o pár metrov ďalej sushi. 

Aké sú ceny v luxemburských reštauráciách v porovnaní s tými slovenskými?

Barbora: Všeobecne sú ceny v reštauráciách vyššie ako na Slovensku, približne o 20 % až 25 %. Záleží však od typu kuchyne aj podniku. Napríklad sushi býva často lacnejšie než na Slovensku. Na druhej strane sme navštívili aj brazílsku reštauráciu, kde hlavné jedlá začínali na 25 €, no porcie boli také veľké, že by vystačili aj pre dvoch ľudí. Nedávno sme na Instagrame porovnávali cenu večere pre dve osoby s nápojmi a rozdiel oproti Slovensku mohol dosiahnuť aj 30 €.

Spomínali ste už „Gromperekichelcher“, čo je veľmi komplikovaný výraz pre tak jednoduché jedlo, akým sú „bramboráky“ alebo zemiakové placky… 

Ján a Barbora: Áno, mali sme možnosť ich ochutnať. Podľa našich skúseností chutia veľmi podobne ako tie slovenské. Prekvapilo nás však, že sa často podávajú s jablkovým kompótom alebo jablkovou omáčkou. Keď sme si pozerali recepty, zistili sme, že sa do nich často pridáva aj cibuľa a podľa chuti muškátový orech. Základ však zostáva podobný ako u nás, a to zemiaky, múka, vajcia, soľ a korenie. 

A čo ďalšie tradičné luxemburské jedlá? Ktoré vás ešte oslovili? 

Ján a Barbora: Jedlo, o ktorom zatiaľ najviac počúvame, no ešte sme ho nestihli ochutnať, je Judd mat Gaardebounen – údená bravčová krkovička podávaná s fazuľou v smotanovej omáčke. Ďalším tradičným pokrmom je Kniddelen mat Speck, teda domáce halušky podobné našim alebo nemeckým špecľom, ktoré sa podávajú s opečenou údenou slaninou a smotanovou omáčkou.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK