Ako káva mení črevný mikrobióm a čo to môže znamenať pre mozog
Nedávna štúdia naznačuje, že káva môže meniť zloženie črevného mikrobiómu spôsobom, ktorý ovplyvňuje náladu, kognitívne funkcie aj zápalové procesy v organizme.
Ak si každé ráno doprajete kávu, zloženie vášho črevného mikrobiómu sa môže líšiť od ľudí, ktorí ju nepijú. Podobné zmeny sa pritom môžu objaviť aj u tých, ktorí uprednostňujú bezkofeínovú kávu.
Zmeny v črevnom mikrobióme
Vedci z University College Cork sa zamerali na to, ako káva ovplyvňuje os črevo – mozog. Do štúdie sa zapojilo 62 zdravých dospelých z Írska, pričom polovica z nich denne pila tri až päť šálok kávy s kofeínom.
Počas výskumu vedci sledovali kognitívne schopnosti, náladu, mieru stresu, kvalitu spánku, zápalové procesy v organizme aj zloženie črevného mikrobiómu.
U ľudí, ktorí pili kávu pravidelne, sa zloženie črevného mikrobiómu výrazne líšilo od tých, ktorí kávu nepili. Vo väčšom množstve sa u nich vyskytovali napríklad baktérie Cryptobacterium curtum a Eggerthella, ktoré sa podieľajú na tráviacich procesoch vrátane spracovania žlčových kyselín dôležitých pri trávení tukov.
„Káva mení fyziologické procesy v tele ľudí, ktorí ju pijú,“ povedal pre Epoch Times Stefano Gaburro, doktor neurofarmakológie a neurovedec, ktorý sa na štúdii nepodieľal.
Mnohé z týchto fyziologických zmien súviseli s lepšou náladou, kognitívnymi funkciami, fungovaním imunitného systému a zdravím čriev. Niektoré účinky sa však líšili podľa toho, či išlo o kávu s kofeínom alebo bez kofeínu.
Zmeny v látkach vznikajúcich pri metabolizme
Rozdiely medzi oboma skupinami sa ukázali aj v zastúpení metabolitov. Ide o malé molekuly, ktoré vznikajú pri rozklade látok z potravy a nápojov – napríklad kávy – v ľudskom organizme a pôsobením črevných mikroorganizmov. Tieto zlúčeniny môžu ovplyvňovať zápalové procesy, hladiny hormónov, komunikáciu medzi bunkami imunitného systému aj činnosť mozgu.
U ľudí, ktorí pili kávu pravidelne, vedci zaznamenali vyššie hladiny viacerých metabolitov súvisiacich s kávou. Patril medzi ne napríklad paraxantín, ktorému sa pripisujú neuroprotektívne a antioxidačné účinky, a teofylín, zlúčenina spájaná s protizápalovým pôsobením a nižším rizikom Parkinsonovej choroby.
Niektoré metabolity súvisiace s konzumáciou kávy sa v štúdii vyskytovali spolu s určitými druhmi črevných baktérií a zároveň súviseli s určitými prejavmi kognitívnych funkcií. To naznačuje, že káva môže ovplyvňovať mozog čiastočne aj prostredníctvom črevného mikrobiómu: mení zloženie črevných mikroorganizmov a tie následne produkujú látky, ktoré môžu súvisieť s náladou a poznávacími schopnosťami.
„Skutočnosť, že káva môže ovplyvňovať duševné zdravie a kvalitu života, môže byť pre niektorých ľudí prekvapujúca,“ povedal pre Epoch Times Douglas Kalman, výskumník v oblasti výživy a odborník na športovú výživu a nutričné neurovedy, ktorý sa na štúdii nepodieľal.
Tento priaznivý účinok môže súvisieť s tým, ako káva prostredníctvom črevného mikrobiómu ovplyvňuje tvorbu neurotransmiterov – chemických látok, ktoré prenášajú signály medzi nervovými bunkami.
O kofeíne je už známe, že podporuje bdelosť tým, že blokuje adenozín – látku v mozgu, ktorá sa počas dňa postupne hromadí a vyvoláva ospalosť. Blokovanie adenozínu zároveň nepriamo zvyšuje aktivitu neurotransmiterov súvisiacich s náladou, ako sú dopamín a serotonín.
Vedci zaznamenali aj rozdiely v zastúpení látok v čreve, ktoré súvisia s náladou a prenosom signálov v mozgu, vrátane GABA (kyseliny gama-aminomaslovej), neurotransmitera, ktorý pomáha tlmiť nadmernú aktivitu nervového systému.
Niektoré potenciálne prospešné zlúčeniny však boli u konzumentov kávy naopak zastúpené v nižšej miere. To poukazuje na to, že vzťah medzi kávou a zdravím mozgu nie je jednoznačne pozitívny.
Keď pravidelní konzumenti kávy na dva týždne prestali piť kávu, zaznamenali pokles krvného tlaku, menšiu impulzivitu a miernejšie emocionálne reakcie. Výrazne sa zmenilo aj zloženie ich črevného mikrobiómu a profil metabolitov. To naznačuje, že vplyv kávy na črevný mikrobióm sa môže priebežne meniť a nemusí byť trvalý.
Nie všetky účinky kávy sú zásluhou kofeínu
Jedným z hlavných zistení štúdie podľa Gaburra bolo, že viaceré ukazovatele súvisiace s črevami sa menili podobne v skupine, ktorá pila kávu s kofeínom, aj v skupine s bezkofeínovou kávou. To naznačuje, že za niektorými biologickými účinkami kávy nemusí stáť iba kofeín, ale aj iné látky.
Káva s kofeínom aj bez kofeínu mala sčasti odlišné, no v mnohom podobné účinky. Bezkofeínová káva pritom priniesla prekvapivo priaznivé výsledky.
Iba káva s kofeínom súvisela s nižšími rannými hladinami kortizolu, hormónu, ktorý sa podieľa na prebúdzaní organizmu. Jej vplyv na bdelosť, pozornosť a aktiváciu nervového systému zodpovedá dobre známym účinkom kofeínu na mozog. U ľudí, ktorí pili bezkofeínovú kávu, sa naopak zaznamenalo zlepšenie kvality spánku, zvýšenie fyzickej aktivity a lepšie výsledky pri učení.
V oboch skupinách sa znížila miera stresu, depresívnych prejavov aj zápalových reakcií. Laboratórne testy zároveň ukázali slabšiu zápalovú odpoveď imunitných buniek v oboch skupinách.
Štúdia tiež naznačuje, že bezkofeínová káva môže priaznivo pôsobiť na učenie a pamäť.
„Môže to súvisieť s polyfenolmi obsiahnutými v káve,“ uviedol Kalman.
Káva totiž okrem kofeínu obsahuje stovky biologicky aktívnych látok vrátane polyfenolov a fenolových kyselín. Tieto rastlinné zlúčeniny majú antioxidačné a protizápalové vlastnosti a predpokladá sa, že sa podieľajú na viacerých priaznivých účinkoch kávy na zdravie. Niektoré zároveň slúžia ako potrava pre prospešné črevné mikroorganizmy.
„Nie je to len správa o kofeíne. Je to správa o káve,“ povedal Gaburro.
Pre ľudí citlivých na kofeín je to dôležitá informácia.
„Aj ľudia, ktorí prejdú na bezkofeínovú kávu, si zachovávajú väčšinu účinkov súvisiacich s polyfenolmi,“ dodal.
Káva nie je výživový doplnok
Odborníci však upozorňujú, že kávu netreba vnímať ako výživový doplnok na podporu zdravia čriev či mozgu.
Účinky zaznamenané v štúdii boli skôr mierne. Výskum navyše zahŕňal iba zdravých dospelých vo veku 30 až 50 rokov a štatistická súvislosť ešte neznamená, že vedci preukázali konkrétny biologický mechanizmus. Gaburro napríklad upozornil, že hladina GABA zistená vo vzorkách stolice nevypovedá priamo o jej aktivite v mozgu.
„Káva je potravina. Nie je to výživový doplnok ani liek na predpis,“ povedal Gaburro.
Výsledky však naznačujú, že striedma konzumácia kávy je pre väčšinu zdravých dospelých pravdepodobne vhodná. A ľudia, ktorí prešli na bezkofeínovú kávu, sa možno vzdali menej jej priaznivých účinkov, než si mysleli.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
