Nedeľa 15. novembra, 2026
Elektromobily Volkswagen ID. na montážnej linke závodu v nemeckom Emdene, 24. februára 2026 (Foto: Focke Strangmann/Getty Images)

Čínski učni predbiehajú nemeckých majstrov (Komentár)

Podľa prestížneho inštitútu Ifo klesá zamestnanosť takmer vo všetkých nemeckých priemyselných odvetviach, čo pravdepodobne súvisí s klesajúcou konkurencieschopnosťou, najmä v porovnaní s Čínou.

Z Nemecka opäť prišla zlá správa: v dôsledku covidu-19 zaniklo v priemysle 500 000 pracovných miest. Na druhej strane vzniklo vyše 300 000 nových pracovných miest takmer výlučne vo verejnej správe a ďalších sektoroch financovaných z daní a dotácií. Nemecko ako hospodársky gigant upadá.

Nemecko prechádza procesom deindustrializácie a stráca státisíce pracovných miest v priemysle

Nemecký priemysel, ktorý predstavuje pre krajinu, jej hospodárstvo a prosperitu zásadný prínos, prišiel od začiatku koronavírusovej krízy o pol milióna pracovných miest. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomický výskum Ifo v Drážďanoch, zverejnenej 19. októbra. Podľa analýzy bolo na konci roka 2025 v nemeckom priemysle zamestnaných približne o 496 000 ľudí menej ako na začiatku roka 2019, čo predstavuje pokles o 7,1 %.

V priemysle v nových spolkových krajinách na území bývalej NDR, ktorý sa po zjednotení Nemecka prakticky zrútil, je úbytok pracovných miest ešte výraznejší: dosahuje až 8,4 %. Podľa prestížneho inštitútu Ifo zamestnanosť klesá takmer vo všetkých nemeckých priemyselných odvetviach, čo pravdepodobne súvisí s klesajúcou konkurencieschopnosťou, najmä v porovnaní s Čínou. Najväčší úbytok pracovných miest nastal práve v odvetviach, ktoré tradične tvorili jadro nemeckého priemyslu – v automobilovom a strojárskom priemysle.

O príčinách sa v nemeckých médiách opakovane hovorí, nemecké vlády rôzneho politického zafarbenia ich však neriešia:

1. Rast neprípustne vysokých cien elektriny a plynu vinou celkových systémových nákladov (Levelized Full System Costs of Electricity, LFSCOE). Dôvodom je nutnosť zavádzať duálny energetický systém, zložený na jednej strane z politicky a ideologicky presadzovaných a trvalo dotovaných občasných zdrojov energie, prevažne solárnych a veterných, a ich „zálohovania“ v tolerovaných emisných zdrojoch z plynu a uhlia, ktoré sú takisto dotované kapacitnými platbami. To všetko je umocnené obrovskými nákladmi na posilnenie prenosových a distribučných sietí a nutnosťou budovania drahých a neefektívnych batériových úložísk.

2. Výpadok lacných ruských energetických surovín do Nemecka po ruskej invázii na Ukrajinu. Cena ruského plynu dodávaného potrubím (5 eur za MWh) sa zmenila na súčasných 88 eur za LNG s tranzitom cez oceán.

3. Prudký pokles predaja nemeckého tovaru na čínskom trhu, kde mnohé veľké firmy a automobilky dosahovali až polovicu svojich celosvetových ziskov. Čína sa za niekoľko desaťročí z učňa Nemecka premenila na majstra, ktorý zaplavuje svet – a v rámci neho aj Nemecko – svojimi produktmi.

4. Neúnosné personálne náklady na výrobu v Nemecku, ktoré nie je možné udržať na cenách konkurencieschopných na svetovom trhu.

5. Neprípustne vysoká regulačná záťaž a byrokracia v Nemecku aj v EÚ.

Nemecko namiesto systémových a štrukturálnych riešení financuje neúnosne vysokú úroveň sociálneho štátu, pokračuje v zelenej transformácii, rieši zaostalosť dopravnej infraštruktúry a digitalizácie ekonomiky a vynakladá obrovské prostriedky na posilnenie armády. Všetko to ide na dlh. Predbežne prerokovaný návrh nemeckého štátneho rozpočtu na rok 2027 vo výške 555 miliárd eur počíta s tým, že 37 % jeho krytia bude hradených dlhovým financovaním (na porovnanie: Česká republika 15 %, Slovensko 21,7 %).

Neschopnosť výroby VW v Nemecku konkurovať Číne

Na internete a v diskusii na sociálnej sieti LinkedIn sa objavilo veľmi názorné porovnanie nákladov, produktivity a ziskovosti závodov VW v Nemecku a v Číne. Na jednej strane ide o závod VW Emden v Dolnom Sasku, ktorý od roku 2024 vyrába už len elektrické autá VW ID.4, VW ID.7 a ich kombi verziu VW ID.7 Tourer.

V 14-miliónovom meste Tianjin na severovýchodnom pobreží Číny vyrába spoločnosť FAW-Volkswagen Automobile Co., Ltd. (spoločný podnik čínskej skupiny FAW Group a koncernu VW, v ktorom má čínska strana 60-percentný podiel) osobné automobily značiek Audi a VW. Ide o modely VW Bora, VW Tayron, VW Talagon, VW Tavendor a Audi Q3. Z vyššej produktivity závodu v Tianjine však väčší zisk čerpá čínsky majoritný vlastník.

Graf: Porovnanie nákladov, produktivity a konkurencieschopnosti závodov VW v Nemecku a Číne

(Zdroj: www.linkedin.com)

Porovnanie oboch závodov prináša zdrvujúce údaje o neproduktivite nemeckého priemyselného strediska: náklady na výrobu jedného vozidla VW v Nemecku dosahujú 4 850 eur, zatiaľ čo v Číne 1 078 eur. V Emdene pritom ide o jednoduchšie vyrobiteľné čisto elektrické vozidlá, zatiaľ čo v závode FAW-VW v Tianjine o zložitejšie autá so spaľovacími motormi. Z porovnania vyplýva, že náklady na hodinu práce nemeckého robotníka predstavujú 74 eur, zatiaľ čo u čínskeho robotníka je to 12 eur – teda šesťkrát menej.

Rozdiely sa prejavujú aj v produktivite. Na jedného zamestnanca pripadá v nemeckom závode 29 vyrobených vozidiel ročne, zatiaľ čo v čínskom 51,3 vozidla. Údaje poukazujú aj na rozdiely v ročnom pracovnom čase: v Nemecku, kde platí rozsiahly systém sociálneho zabezpečenia, je chorobnosť zamestnancov VW desaťkrát vyššia ako v Číne. Výrazne sa líšia aj ceny elektrickej energie pre priemysel – v Nemecku dosahujú 0,23 eura/kWh, zatiaľ čo v Číne sa pohybujú medzi 0,06 a 0,10 eura.

Záver je jasný: Nemecko nemôže konkurovať Číne v nákladoch na priemyselnú výrobu. Drahá energia, ekologické a ďalšie regulácie, vysoké náklady na pracovnú silu a tlak na efektívnosť predstavujú pre európske automobilky zásadnú výzvu. Symptomatická je správa, že koncern VW chce do roku 2030 zmraziť mzdy svojich 660 000 zamestnancov vrátane Škoda Auto a nezvyšovať ich ani o mieru inflácie. 

To znamená reálny pokles príjmov zamestnancov. Kontrast medzi nákladmi VW v Číne a doma v Nemecku to však sotva zmierni. Určite by bolo zaujímavé porovnať náklady spoločnosti VW v Číne s nákladmi závodu v Bratislave alebo v Škoda Auto v Mladej Boleslavi, ktoré sú nepochybne oveľa výhodnejšie ako v Nemecku a pravdepodobne aj porovnateľné s Čínou. Ide však o utajované údaje. Koncern VW preto čaká masívne prepúšťanie 100 000 zamestnancov a zatváranie niekoľkých závodov – čo sa bude týkať najmä Nemecka.

Nemecko už dávno nie je lídrom svetovej ekonomiky v oblasti exportu

Zatiaľ čo v rokoch 2003 až 2008 bolo Nemecko najväčšou exportnou krajinou sveta (podľa hodnoty exportu alebo obchodného prebytku), dnes je na 3. mieste za Čínou a USA. Väčšina nemeckého tovaru (motorové vozidlá a ich súčiastky, farmaceutické výrobky, stroje a chemické výrobky) smeruje do USA, Francúzska a Holandska, no bezkonkurenčne najväčším obchodným partnerom Nemecka je Čína.

S obratom zahraničného obchodu vo výške 251,8 miliardy eur sa Čínska ľudová republika v roku 2025 opäť stala najdôležitejším obchodným partnerom Nemecka – rovnako ako v rokoch 2016 až 2023. Podľa Spolkového štatistického úradu (Destatis) tak Čína predstihla USA (240,5 miliardy eur v roku 2025). Obchod s Čínou vzrástol o 2,1 %, zatiaľ čo obchod so Spojenými štátmi klesol o 5,0 %. Dôvodom bol pokračujúci rast dovozu z Číny a súčasný pokles vývozu do USA. Tretím najdôležitejším obchodným partnerom Nemecka je Holandsko s obratom 209,1 miliardy eur (+3,3 %). 

Od roku 2015 je Čína najdôležitejším dodávateľom nemeckého dovozu. V roku 2025 pochádzali z Číny tovary v hodnote 170,6 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 8,8 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Vývoz do Číny dosiahol 81,3 miliardy eur, čo znamená pokles o 9,7 %. V roku 2025 sa Čína umiestnila na šiestom mieste medzi najdôležitejšími príjemcami nemeckého exportu.

V dôsledku rastúceho dovozu a klesajúceho vývozu sa obchodný deficit Nemecka s Čínou v roku 2025 zvýšil o 22,4 miliardy eur na 89,3 miliardy eur (2024: 66,9 miliardy eur). Najväčší podiel tovaru dovezeného z Číny do Nemecka v roku 2025 tvorili zariadenia na spracovanie údajov, elektrické a optické výrobky v hodnote 50,9 miliardy eur (+4,9 %), za nimi nasledovali elektrické zariadenia (32,8 miliardy eur; +14,8 %) a stroje (13,9 miliardy eur; +11,6 %). Nepochybne bude rásť aj podiel vývozu čínskych automobilov, ktoré už majú na trhu EÚ podiel 11 %.

Deficit zahraničného obchodu Nemecka s Čínou sa prehlbuje (Foto: saldo vzájomného obchodu v miliardách eur)

Čína sa v ekonomike sústredila na budovanie stabilného energetického sektora

Čína sa po nešťastných „revolučných“ experimentoch a „veľkých skokoch“ pod vedením Maa Ce-tunga (1893 – 1976), ktoré stáli životy desiatky miliónov ľudí (priemerná dĺžka života Číňanov bola v roku 1960 33,4 roka, dnes je to 79 rokov), vydala cestou hospodárskych reforiem. Najdôležitejšia je energetická bilancia. Prívrženci zelenej transformácie často argumentujú obrovským nárastom kapacity čínskych obnoviteľných zdrojov energie. Podľa čínskej Národnej energetickej agentúry dosiahol v auguste 2026 celkový inštalovaný výkon obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v Číne 2 496 GW, pričom solárne elektrárne budú mať výkon 1 297 GW. Od januára do augusta 2026 vzrástla kapacita OZE o 159 GW. Skutočný podiel OZE na celkovej vyrobenej elektrickej energii za sledované obdobie však predstavoval 41,6 %.

Čína zároveň prudko zvyšuje kapacity uhoľných elektrární – a to aj v posledných rokoch. V roku 2022 bolo povolené vybudovať 98 GW nových uhoľných elektrární (štvornásobok v porovnaní s rokom 2021), pričom v tom istom roku sa začala výstavba približne 50 GW. V roku 2023 začala Čína s výstavbou 70,2 GW nových uhoľných blokov (zatiaľ čo západné krajiny prakticky žiadne) a v roku 2024 dokonca 94,5 GW – najviac za posledné desaťročie. V prvej polovici roka 2025 sa reálne zvýšila kapacita spustených uhoľných elektrární o 21 GW. Čína spaľuje viac ako polovicu ročnej svetovej spotreby uhlia, ktorá presahuje 8,5 miliardy ton.

Pokiaľ ide o stabilné zdroje, Čína naďalej maximálne stavia na jadrovú energiu. Veľké jadrové bloky dokáže uviesť do prevádzky za päť rokov od začiatku výstavby. V súčasnosti má v prevádzke 65 veľkých reaktorov a ďalších 38 je rozostavaných. Kým na začiatku tisícročia bol výkon čínskych jadrových blokov približne dva gigawatty, za dve desaťročia sa zvýšil na 65 gigawattov a ďalších približne 40 gigawattov je práve teraz vo výstavbe. Čína tak v počte reaktorov predbehla Francúzsko.

Zatiaľ čo Čína v rokoch 1995 až 2025 zvýšila spotrebu elektrickej energie desaťnásobne, spotreba Nemecka od jej vrcholu v roku 2017 klesá (Zdroj: Our World in Data – Čína | Nemecko)

Grafy ukazujú jasnú koreláciu medzi zabezpečením a produkciou stabilných zdrojov elektrickej energie pre dramatický rast čínskej ekonomiky na jednej strane a stagnáciou ekonomiky a poklesom priemyslu v Nemecku na strane druhej.

Nemecko úporne trvá na energetickej transformácii s využitím OZE

Nemecko už viac ako 25 rokov realizuje svoju energetickú transformáciu pod názvom Energiewende. Do roku 2033 chce úplne upustiť od uhlia, pričom v apríli 2023 sa odstavením posledných troch plne funkčných a moderných jadrových elektrární okamžite stalo čistým dovozcom elektriny. Čím viac Nemecko zavádza nespoľahlivé, občasné zdroje elektrickej energie (v súčasnosti má vo fotovoltaických a veterných elektrárňach 210 GW), tým je elektrina drahšia a jej spotreba klesá – nemecký priemysel totiž opúšťa krajinu (pozri úvodnú časť článku s citátom od Ifo).

Kríza v Perzskom zálive, ktorá obmedzuje dodávky ropy a najmä skvapalneného zemného plynu (LNG), v kombinácii so závislosťou Nemecka od výroby elektriny v plynových elektrárňach ako náhrady za ostrakizované uhlie, vedie k prudkému nárastu cien. Cena plynu na amsterdamskej burze k 20. októbru bola 88 eur/MWh, čo je viac ako trojnásobok ceny z decembra 2025. Bez ohľadu na tvrdenia o nízkych nákladoch výroby elektriny z premenlivých zdrojov energie, vyskočila cena elektriny na lipskej burze EEX na 175 eur/MWh.

Prudko rastúca cena elektriny na lipskej burze EEX, stav k 16. októbru 2026 (Zdroj: hmarkets.businessinsider.com)

Stagnáciu, ak nie priamo postupný úpadok nemeckého hospodárstva – kedysi hospodárskeho a exportného „tigra“ Európskej únie – dokumentuje aj porovnanie vývoja HDP Nemecka s Čínou.

Zatiaľ čo v roku 1995 bolo HDP Nemecka 3,5-krát vyššie ako čínske, o 30 rokov neskôr bolo čínske HDP štyrikrát vyššie ako nemecké. V rokoch 2023 a 2024 prešlo Nemecko hospodárskou recesiou s poklesom HDP o 0,5 %, resp. o 0,2 %. V roku 2025 dosiahlo takzvanú čiernu nulu s marginálnym rastom HDP o 0,2 %. Pre rok 2026 hovoria opatrné prognózy ekonómov o raste HDP v rozmedzí 0,6 až 1,3 %. Nemecko sa tak z hľadiska hospodárskeho rozvoja nachádza na samom konci rebríčka najvyspelejších krajín sveta združených v OECD.

Porovnanie vývoja HDP Nemecka a Číny (Zdroj: World Bank z https://georank.org/facts/china/germany)

Kliknutie na odkaz vedie k interaktívnym údajom a ďalším makroekonomickým ukazovateľom porovnávajúcim hospodárstvo a život v oboch krajinách.

Splnenie emisných cieľov do roku 2045 bude Nemecko stáť ďalších 6 biliónov eur

Podľa Christiana Kullmanna, šéfa nemeckého chemického koncernu Evonik Industries, ktorý pôsobí v 100 krajinách sveta, Nemecko doteraz investovalo do energetickej transformácie 1 000 miliárd eur – teda bilión eur. 

„A čo nám to prinieslo? Nič,“ citovali nemecké médiá Kullmanna. 

Podiel Nemecka na globálnych emisiách CO₂ je iba 1,6 %. Pre globálnu klímu je irelevantné, kedy sa krajina stane klimaticky neutrálnou, čo by sa podľa zákona malo stať v roku 2045. Šéf spoločnosti Evonik sa už skôr vyslovil za zrušenie emisných povoleniek, ktoré podľa neho ničia nemecký priemysel.

Ak nemecká energetická transformácia stála za 25 rokov bilión eur a priniesla približne 21-percentný podiel OZE na primárnych zdrojoch energie, dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2045 by malo stáť ďalších 6 000 miliárd eur, teda šesť biliónov. Podľa štúdie výskumného inštitútu Prognos, ktorú si dala vypracovať rozvojová banka KfW, by sa súčasné výdavky na ochranu klímy museli viac ako zdvojnásobiť.

Väčšinu investícií by museli znášať spotrebitelia a podniky, pričom vláda by prispela len 12 %. Najvyššie výdavky – takmer polovica celkových nákladov – sú v doprave. Štvrtina zo šiestich biliónov eur je alokovaná na energetický sektor. Nemecko chce mať v dotovaných solárnych a veterných zdrojoch už v roku 2030 inštalovanú kapacitu 350 GW a potrebuje investovať stovky miliárd eur do nových sietí. Aby Nemecko nahradilo len jednodňový výpadok zdrojov OZE počas takzvanej Dunkelflaute a dokázalo pokryť svoje bežné zaťaženie siete (baseload) 60 GW, muselo by mať v batériách kapacitu 700 GWh. Zatiaľ disponuje približne jedným percentom týchto mimoriadne drahých kapacít.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko The Epoch Times.

Komentár bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj