Čínski učni predbiehajú nemeckých majstrov (Komentár)
Podľa prestížneho inštitútu Ifo klesá zamestnanosť takmer vo všetkých nemeckých priemyselných odvetviach, čo je pravdepodobne dôsledkom klesajúcej konkurencieschopnosti, najmä v porovnaní s Čínou.
Z Nemecka opäť prišla zlá správa: v dôsledku covidu zaniklo v priemysle 500 000 pracovných miest. Na druhej strane vzniklo vyše 300 000 nových pracovných miest takmer výlučne vo verejnej správe a ďalších sektoroch financovaných z daní a dotácií. Nemecko ako hospodársky gigant upadá.
Nemecko prechádza procesom deindustrializácie a stráca státisíce pracovných miest v priemysle
Nemecký priemysel, ktorý predstavuje pre krajinu, jej hospodárstvo a prosperitu kľúčovú pridanú hodnotu, prišiel od začiatku koronavírusovej krízy o pol milióna pracovných miest. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomický výskum Ifo v Drážďanoch, zverejnenej 19. októbra. Podľa analýzy bolo na konci roka 2025 v nemeckom priemysle zamestnaných približne o 496 000 ľudí menej ako na začiatku roka 2019. To predstavuje pokles o 7,1 %.
V priemysle v nových spolkových krajinách na území bývalej NDR, ktorý sa po zjednotení Nemecka prakticky zrútil, sú straty pracovných miest ešte vyššie, a to o 8,4 %. Podľa prestížneho inštitútu Ifo zamestnanosť klesá takmer vo všetkých nemeckých priemyselných odvetviach, čo je pravdepodobne dôsledkom klesajúcej konkurencieschopnosti, najmä v porovnaní s Čínou. Najväčší úbytok pracovných miest nastal práve v tých odvetviach, ktoré tradične tvorili jadro nemeckého priemyslu, teda v automobilovom a strojárskom priemysle.
Príčiny sa v nemeckých médiách opakovane pomenúvajú, avšak nemecké vlády rôzneho politického zafarbenia ich však neriešia:
1. Rast neprijateľne vysokých cien elektriny a plynu vinou celkových systémových nákladov (Levelized Full System Costs of Electricity, LFSCOE). A to v dôsledku nutnosti zavádzať duálny, paralelný energetický systém, zložený na jednej strane z politicky a ideologicky presadzovaných a trvalo dotovaných občasných zdrojov energie, prevažne solárnych a veterných, a ich „zálohovania“ v tolerovaných emisných zdrojoch z plynu a uhlia, ktoré sú takisto dotované kapacitnými platbami. To všetko je umocnené obrovskými nákladmi na posilnenie prenosových a distribučných sietí a nutnosťou budovania drahých a neefektívnych batériových úložísk.
2. Výpadok dovozu lacných ruských energetických surovín do Nemecka po ruskej invázii na Ukrajinu, keď sa napríklad bývalá cena ruského zemného plynu dodávaného potrubím vo výške 5 eur za MWh zmenila na súčasných 88 eur za LNG s tranzitom cez oceán.
3. Prudký pokles predaja nemeckého tovaru na čínskom trhu, kde mnohé kľúčové nemecké firmy a automobilky dosahovali až polovicu svojich celosvetových ziskov. Čína sa za niekoľko desiatok rokov z učňa Nemecka premenila na majstra, ktorý zaplavuje svet a Nemecko svojimi produktmi.
4. Záťaž už neúnosnými personálnymi nákladmi na výrobu v Nemecku, ktorú nie je možné realizovať za ceny konkurencieschopné na svetovom trhu.
5. Neprijateľne vysoká miera regulačnej záťaže a byrokracie v Nemecku aj v EÚ.
Nemecko namiesto systémových a štrukturálnych riešení financuje neúnosne vysokú úroveň sociálneho štátu, pokračuje v zelenej transformácii, rieši zaostalosť dopravnej infraštruktúry a digitalizáciu ekonomiky a vynakladá obrovské prostriedky na posilnenie armády. Všetko to ide na dlh, pričom napríklad už predbežne prerokovaný návrh nemeckého štátneho rozpočtu na rok 2027 vo výške 555 miliárd eur počíta s tým, že 37 % jeho krytia bude hradených dlhovým financovaním (v Českej republike 15 %, na Slovensku 21,7 %).
Nekonkurencieschopnosť výroby VW v Nemecku v porovnaní s Čínou
Na internete a v diskusii na sociálnej sieti LinkedIn sa objavilo veľmi názorné porovnanie nákladov, produktivity a ziskovosti závodov VW v Nemecku a v Číne. Na jednej strane ide o závod VW Emden v Dolnom Sasku, ktorý od roku 2024 vyrába už len elektrické autá VW ID.4, VW ID.7 a ich kombi verziu VW ID.7 Tourer.
V 14-miliónovom meste Tianjin na severovýchodnom pobreží Číny vyrába spoločnosť FAW-Volkswagen Automobile Co., Ltd. (spoločný podnik čínskej skupiny FAW Group a koncernu VW), v ktorej má čínska strana 60-percentný podiel, osobné automobily značiek Audi a VW. Ide o modely VW Bora, VW Tayron, VW Talagon, VW Tavendor a Audi Q3. Z vyššej produktivity závodu VW v Tianjine však väčší zisk čerpá čínsky majoritný vlastník.
Graf: Porovnanie nákladov, produktivity a konkurencieschopnosti závodov VW v Nemecku a Číne
Porovnanie oboch závodov prináša zdrvujúce údaje o (ne)produktivite nemeckého priemyselného strediska: náklady na výrobu jedného vozidla VW v Nemecku dosahujú 4 850 eur, zatiaľ čo v Číne 1 078 eur. Pripomeňme, že v Emdene ide navyše údajne o jednoduchšie vyrobiteľné čisto elektrické vozidlá, zatiaľ čo v závode FAW-VW v Tianjine ide o zložitejšie autá so spaľovacími motormi. Z porovnania vyplýva, že náklady na hodinu práce nemeckého robotníka predstavujú 74 eur, zatiaľ čo u čínskeho robotníka je to 12 eur, teda šesťkrát menej.
Podľa porovnania sa rozdiely prejavujú aj v produktivite. Na jedného zamestnanca pripadá v nemeckom závode 29 vyrobených vozidiel ročne, zatiaľ čo v čínskom 51,3 vozidiel. Uvedené údaje poukazujú aj na rozdiely v ročnom pracovnom čase. V Nemecku, kde platí systém sociálneho zabezpečenia, je chorobnosť zamestnancov VW 10-krát vyššia ako v Číne. Výrazne sa líšia aj ceny elektrickej energie pre priemysel – v Nemecku dosahujú 0,23 eura za kWh, zatiaľ čo v Číne sa pohybujú od 0,06 do 0,10 eura.
Záver je však jasný: Nemecko nemôže konkurovať Číne v nákladoch na priemyselnú výrobu. Drahá energia, ekologické a ďalšie regulácie, vysoké náklady na pracovnú silu a tlak na efektívnosť predstavujú pre európske automobilky zásadnú výzvu. V tomto ohľade sa javí ako symptomatická správa, že koncern VW chce do roku 2030 zmraziť mzdy svojich 660 000 zamestnancov vrátane Škoda Auto a nezvyšovať ich ani o mieru inflácie.
To znamená reálny pokles príjmov zamestnancov. Avšak totálny kontrast medzi nákladmi VW v Číne a doma v Nemecku to sotva zmierni. Určite by bolo zaujímavé porovnať náklady spoločnosti VW v Číne s nákladmi závodu v Bratislave alebo v Škoda Auto v Mladej Boleslavi, ktoré sú nepochybne oveľa výhodnejšie ako v Nemecku a pravdepodobne aj porovnateľné s Čínou. Ide však o utajované údaje. Koncern VW preto čaká masívne prepúšťanie 100 000 zamestnancov a zatváranie niekoľkých závodov. To sa samozrejme týka hlavne Nemecka.
Nemecko už dávno nie je lídrom svetovej ekonomiky v oblasti exportu
Zatiaľ čo v rokoch 2003 až 2008 bolo Nemecko najväčšou exportnou krajinou sveta (podľa hodnoty exportu alebo obchodného prebytku), v súčasnosti je na 3. mieste za Čínou a USA. Zatiaľ čo väčšina nemeckého tovaru (predovšetkým motorové vozidlá a ich súčiastky, farmaceutické výrobky, stroje a chemické výrobky) smeruje do USA, Francúzska a Holandska, bezkonkurenčne najväčším obchodným partnerom Nemecka je Čína.
S obratom zahraničného obchodu (celkový vývoz a dovoz tovaru) vo výške 251,8 miliardy eur sa Čínska ľudová republika v roku 2025 opäť stala najdôležitejším obchodným partnerom Nemecka, rovnako ako v rokoch 2016 až 2023. Podľa Spolkového štatistického úradu (Destatis) tak Čína predstihla USA (s obratom zahraničného obchodu 240,5 miliardy eur v roku 2025). Kým obchod s tovarom s Čínou sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o 2,1 %, obchod so Spojenými štátmi klesol o 5,0 %. Bolo to spôsobené predovšetkým pokračujúcim rastom dovozu z Číny a súčasným poklesom vývozu do USA. Tretím najdôležitejším obchodným partnerom Nemecka je momentálne Holandsko s celkovým vývozom a dovozom vo výške 209,1 miliardy eur (+3,3 %).
Od roku 2015 je Čína najdôležitejším dodávateľom nemeckého dovozu. V roku 2025 pochádzali z Číny tovary v hodnote 170,6 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 8,8 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Vývoz do Číny dosiahol 81,3 miliardy eur, čo predstavuje pokles o 9,7 %. V roku 2025 sa Čína umiestnila na šiestom mieste medzi najdôležitejšími príjemcami nemeckého exportu.
V dôsledku rastúceho dovozu a klesajúceho vývozu sa obchodný deficit Nemecka s Čínou v roku 2025 zvýšil o 22,4 miliardy eur na 89,3 miliardy eur (2024: 66,9 miliardy eur). Najväčší podiel tovaru dovezeného z Číny do Nemecka v roku 2025 tvorili zariadenia na spracovanie údajov, elektrické a optické výrobky v hodnote 50,9 miliardy eur (+4,9 %), za nimi nasledovali elektrické zariadenia (32,8 miliardy eur; +14,8 %) a stroje (13,9 miliardy eur; +11,6 %). Nepochybne bude rásť aj podiel vývozu čínskych automobilov, ktoré už majú na trhu EÚ podiel 11 %.
GRAF
Čína sa v ekonomike sústredila na budovanie stabilného energetického sektora
Čína sa po nešťastných „revolučných“ experimentoch a „veľkých skokoch“ pod vedením svojho „veľkého kormidelníka“ Maa Ce-tunga (*1893 – †1976), ktoré stáli životy desiatky miliónov Číňanov (mimochodom, priemerná dĺžka života Číňanov bola v roku 1960 33,4 roka, dnes je to 79 rokov), vydala cestou hospodárskych reforiem. Kľúčová je energetická bilancia. Prívrženci svetlej zelenej budúcnosti argumentujú obrovským nárastom kapacity čínskych obnoviteľných zdrojov energie. Podľa čínskej Národnej energetickej agentúry dosiahne v auguste 2026 celkový inštalovaný výkon obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v Číne 2 496 GW, pričom len v solárnych elektrárňach to bude 1 297 GW. Od januára do augusta 2026 vzrástla kapacita OZE o 159 GW. Skutočný podiel OZE na celkovej vyrobenej elektrickej energii za sledované obdobie však predstavoval 41,6 %.
Čína prudko zvyšuje kapacity uhoľných elektrární, a to aj v posledných rokoch. V roku 2022 bolo povolené vybudovať 98 GW nových uhoľných elektrární (čo je štvornásobok oproti roku 2021), pričom v roku 2022 sa začala výstavba asi 50 GW. V roku 2023 Čína začala s výstavbou 70,2 GW nových uhoľných blokov (zatiaľ čo západný svet prakticky žiadnych) a v roku 2024 dokonca 94,5 GW – najviac za posledné desaťročie. V prvej polovici roka 2025 sa potom reálne zvýšila kapacita spustených uhoľných elektrární o 21 GW. Čína spaľuje viac ako polovicu ročnej svetovej spotreby uhlia, ktorá presahuje 8,5 miliardy ton.
Pokiaľ ide o stabilné zdroje, Čína naďalej maximálne vsádza na jadrovú energiu, pričom veľké jadrové bloky dokáže uviesť do prevádzky za päť rokov od začiatku výstavby. V súčasnosti má Čína v prevádzke 65 veľkých reaktorov a ďalších 38 je vo výstavbe. Zatiaľ čo na začiatku tohto tisícročia bol výkon niekoľkých jadrových blokov v krajine približne dva gigawatty, za dve desaťročia sa ho podarilo zvýšiť na 65 gigawattov a ďalších až 40 gigawattov je práve teraz vo výstavbe. Čína tak v počte reaktorov predbehla Francúzsko.
GRAF
Grafy ukazujú jasnú koreláciu medzi zabezpečením a produkciou stabilných zdrojov elektrickej energie pre dramatický rast čínskej ekonomiky na jednej strane a stagnáciou ekonomiky a poklesom priemyslu v Nemecku na strane druhej.
Nemecko úporne trvá na svojej energetickej transformácii s využitím OZE
Nemecko už viac ako 25 rokov realizuje svoju energetickú transformáciu pod názvom Energiewende. Do roku 2033 chce upustiť od uhlia, pričom v apríli 2023 sa odstavením posledných troch plne funkčných a moderných jadrových elektrární okamžite stalo čistým dovozcom elektriny. Čím viac Nemecko zavádza nespoľahlivé, občasné zdroje elektrickej energie (v súčasnosti má vo fotovoltaických a veterných elektrárňach 210 GW), tým je elektrina drahšia a spotrebúva sa jej menej, pretože nemecký priemysel opúšťa krajinu (viď úvodná časť článku s citátom od Ifo).
Kríza v Perzskom zálive, ktorá obmedzuje dodávky ropy a najmä skvapalneného zemného plynu (LNG), v kombinácii so závislosťou Nemecka od výroby elektriny v plynových elektrárňach ako náhrady za ostrakizované uhlie vedie k prudkému nárastu cien. Cena plynu na amsterdamskej burze k 20. októbru dosiahla 88 eur/MWh, čo je viac ako trojnásobok ceny z decembra 2025. Bez ohľadu na reči o nízkej cene výroby elektriny z premenlivých zdrojov energie tak cena elektriny na lipskej burze EEX vyskočila na 175 eur/MWh.
GRAF
Stagnáciu, ak nie priamo postupný úpadok nemeckého hospodárstva, kedysi hospodárskeho a exportného „tigra“ Európskej únie a celého sveta, dokumentuje aj porovnanie vývoja HDP Nemecka s Čínou.
Zatiaľ čo ešte v roku 1995 bolo HDP Nemecka 3,5-krát vyššie ako čínske, o 30 rokov neskôr bolo čínske HDP štyrikrát vyššie ako nemecké. V rokoch 2023 a 2024 prešlo Nemecko hospodárskou recesiou s poklesom HDP o 0,5 %, resp. o 0,2 %, v roku 2025 dosiahlo tzv. čiernu nulu s marginálnym rastom HDP o 0,2 %. Pre rok 2026 hovoria opatrné prognózy ekonómov o raste HDP v rozmedzí 0,6 až 1,3 %. Nemecko sa tak z hľadiska hospodárskeho rozvoja nachádza na samom konci rebríčka najvyspelejších krajín sveta združených v OECD.
GRAF
Po kliknutí na odkaz nájdete interaktívne podrobné údaje a ďalšie makroekonomické údaje porovnávajúce hospodárstvo a život v oboch krajinách.
Nemecko na splnenie emisných cieľov do roku 2045 čakajú náklady vo výške ďalších 6 biliónov eur
Podľa Christiana Kullmanna, šéfa obrovského nemeckého chemického koncernu Evonik Industries pôsobiaceho v 100 krajinách sveta, Nemecko doteraz investovalo do energetickej transformácie 1 000 miliárd eur, teda bilión eur.
„A čo nám to prinieslo? Nič,“ citovali nemecké médiá Kullmanna.
Podiel Nemecka na globálnych emisiách CO₂ je iba 1,6 percenta. Pre globálnu klímu je irelevantné, kedy sa krajina stane klimaticky neutrálnou, čo by sa podľa zákona malo stať v roku 2045. Šéf spoločnosti Evonik sa už skôr vyslovil za zrušenie emisných povoleniek, ktoré ničia nemecký priemysel.
Ak nemecká energetická transformácia stála za 25 rokov bilión eur a v súčasnosti priniesla približne 21-percentný podiel OZE na primárnych zdrojoch nemeckej energie, dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2045 by malo stáť ďalších 6 000 miliárd, teda šesť biliónov eur. Podľa štúdie výskumného inštitútu Prognos, ktorú si dala vypracovať nemecká rozvojová banka KfW, by sa súčasné výdavky na ochranu klímy museli viac ako zdvojnásobiť.
Väčšinu investícií by museli znášať spotrebitelia a podniky, pričom vláda by prispela len 12 %. Najvyššie výdavky, takmer polovica celkových výdavkov, sú v doprave. Štvrtina zo šiestich biliónov eur je alokovaná na energetický sektor. Nemecko chce mať v dotovaných solárnych a veterných zdrojoch už v roku 2030 inštalovanú kapacitu 350 GW a potrebuje investovať stovky miliárd eur do nových sietí. Aby Nemecko nahradilo len jednodňový výpadok zdrojov OZE počas tzv. Dunkelflaute a dokázalo pokryť svoje bežné zaťaženie siete (baseload) 60 GW, muselo by mať k dispozícii v batériách kapacitu 700 GWh. Zatiaľ disponuje približne jedným percentom týchto mimoriadne drahých prostriedkov.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko The Epoch Times.
Komentár bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
