Nemecko mení postoj k Číne. Obavy z obchodného deficitu a straty pracovných miest tlačia Berlín k tvrdším opatreniam (Komentár)
Zatiaľ čo Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Španielsko a Litva v máji podporili prísnejšie obchodné opatrenia voči Číne, Nemecko sa k tejto iniciatíve pridalo až nedávno.
Po vstupe Číny do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001 Nemecko výrazne profitovalo z vývozu automobilov, chemických výrobkov a priemyselných strojov na čínsky trh. Kým „čínsky šok 1.0“ znamenal pre mnohé krajiny hospodárske problémy, pre Nemecko predstavoval „čínsky boom 1.0“.
Ešte v roku 2024 Berlín presviedčal ostatné európske krajiny, aby nezavádzali clá na čínske elektrické vozidlá. Obával sa totiž, že Peking by mohol v odvete obmedziť dovoz nemeckých výrobkov.
S príchodom „čínskeho šoku 2.0“ sa však očakávaný „čínsky boom 2.0“ nedostavil. Namiesto toho Čína začala oslabovať strategické odvetvia nemeckého priemyslu a vytláčať nemecké výrobky z čínskeho trhu.
Čínski výrobcovia začali v konkurenčnom boji prekonávať mnohé nemecké podniky v automobilovom, strojárskom, chemickom a ďalších odvetviach, a to dokonca aj na samotnom nemeckom trhu. V prvých dvoch štvrťrokoch 2025 dosiahol obchodný deficit Nemecka voči Číne 40 miliárd eur. Za rovnaké obdobie v roku 2026 sa zvýšil na 55 miliárd eur.
Od roku 2021 Čína klesla z druhého najväčšieho trhu pre nemecký vývoz, hneď po Spojených štátoch, na deviate miesto. V rokoch 2022 až 2025 sa nemecký vývoz automobilov do Číny znížil o 66 %. Zároveň Nemecko v prvých siedmich mesiacoch roku 2026 zvýšilo dovoz čínskych automobilov o 121 %.
S poklesom objednávok pre nemecké továrne prichádza aj úbytok pracovných miest. Nemecko každý mesiac stráca približne 15 000 pracovných miest v priemysle. Očakáva sa, že do roku 2030 zruší samotný Volkswagen 100 000 pracovných miest.
Strata pracovných miest v priemysle negatívne zasiahne aj sektor služieb a realitný trh. Odvetvia bývania, zdravotníctva, zábavy a vzdelávania môžu prísť o zákazníkov aj pracovníkov, ktorých príjmy závisia od zamestnanosti v priemysle. Podobne ako „čínsky šok 1.0“ prispel k úpadku amerických priemyselných centier, „čínsky šok 2.0“ by mohol mať vážne dôsledky pre nemecké priemyselné regióny.
Nemeckí politici preto čoraz otvorenejšie vyjadrujú nespokojnosť s Čínou ako obchodným partnerom. Kancelár Friedrich Merz poukázal na to, že jednou z príčin prudko rastúceho obchodného deficitu Nemecka voči Číne je podľa neho manipulácia Pekingu s menou.
K tomu treba pripočítať čínske štátne dotácie, miernejšie regulačné požiadavky, slabšie postavenie odborov, nižšie náklady na pracovnú silu a rozsiahlejšiu automatizáciu výrobných liniek.
V roku 2009 malo Nemecko viac nainštalovaných priemyselných robotov než Čína. O sedem rokov neskôr však nemecká spoločnosť predala svojho inovatívneho výrobcu priemyselných robotov Kuka čínskym investorom.
Počet priemyselných robotov, ktoré sa každoročne inštalujú v Číne, dnes prudko rastie. V Nemecku sa, naopak, očakáva, že ich počet v roku 2026 klesne už tretí rok po sebe. V súčasnosti pripadá na každého priemyselného robota nainštalovaného v Nemecku približne 14 robotov inštalovaných v Číne.
Nemecké bezpečnostné orgány začali tiež otvorenejšie upozorňovať na riziká spojené s Čínou. Tvrdia, že čínske univerzitné programy a výskumná spolupráca môžu ohrozovať strategické duševné vlastníctvo Nemecka v oblastiach, ako sú umelá inteligencia, hypersonické technológie, kvantové výpočty a biotechnológie.
Obavy vyvolávajú aj čínske technológie, ktoré by mohli umožniť únik údajov alebo vzdialené prevzatie kontroly nad zariadeniami. Takéto riziká by sa mohli týkať širokého spektra systémov – od jednotlivých autonómnych vozidiel až po nemeckú elektrickú sieť.
Čína využíva technológie vyvinuté na Západe, v Japonsku, Južnej Kórei a na Taiwane. K získavaniu technologických poznatkov prispievajú aj kybernetické krádeže a priemyselná špionáž, čo prináša čínskemu hospodárstvu výhody na úkor Nemecka.
Podľa francúzskej vlády môže Čína v strednodobom horizonte ohroziť až 70 % nemeckej priemyselnej výroby. Čína sa tak stáva strategickou hrozbou pre priemyselnú základňu Nemecka a Berlín v reakcii na to zaujíma čoraz tvrdší postoj.
Prvé náznaky zmeny sa objavili 5. októbra, keď Nemecko a Francúzsko navrhli nový obchodný nástroj. Jeho cieľom by bolo umožniť EÚ rázne reagovať na kroky ohrozujúce európsky priemysel. Niektorí nemeckí predstavitelia ho údajne označili za „vypínač“, ktorým by bolo možné zastaviť dovoz z Číny. Nástroj by sa mohol použiť aj voči iným krajinám, ktoré ohrozujú európsku priemyselnú základňu.
Hrozba úplného oddelenia čínskeho a európskeho obchodu namiesto politiky znižovania rizík posilnila vyjednávaciu pozíciu EÚ. Únia tak získala priestor na obmedzenie dovozu hybridných vozidiel z Číny na 350 000 kusov ročne počas štyroch rokov, pričom od druhého roka by sa tento limit každoročne zvyšoval o 6 %.
Berlín z bezpečnostných dôvodov zablokoval aj predaj nemeckej logistickej spoločnosti Zippel čínskej štátnej lodnej skupine Cosco. Zippel sa špecializuje na kontajnerovú prepravu medzi námornou a pozemnou dopravou. Nemecké ministerstvo hospodárstva uviedlo, že „táto akvizícia by prehĺbila závislosť a ohrozila odolnosť dodávateľských reťazcov Nemecka a EÚ“.
K rozhodnutiu mohlo prispieť aj to, že Cosco vlastní menšinový podiel v prístavnom termináli v Hamburgu, ako aj citlivé údaje o lodnej doprave. Informácie o nákladoch a pohybe lodí vo svetových prístavoch môžu obsahovať citlivé údaje o obrannej logistike aj dôverné obchodné informácie.
14. októbra Nemecko vyzvalo EÚ, aby rozšírila obmedzenia dovozu z Číny aj na strojársky a chemický priemysel a potenciálne tiež na farmaceutický sektor.
Berlín zároveň nalieha na Spojené kráľovstvo, aby zvýšilo clá na čínske automobily a sprísnilo kontrolu čínskych priamych zahraničných investícií.
Takéto opatrenia by mohli byť podmienkou na to, aby Spojené kráľovstvo získalo prístup k preferenčnému obchodnému režimu „Made in Europe“ pre automobily. Číne by to sťažilo vývoz vozidiel na európsky trh. Spojené kráľovstvo v súčasnosti uplatňuje na čínske elektrické vozidlá clo vo výške 10 %, zatiaľ čo v EÚ môže dosiahnuť až 45 %. V Spojených štátoch je clo na čínske elektromobily 100 %.
Plánovaný „vypínač“ získal na stretnutí lídrov Únie 15. októbra jednomyseľnú podporu všetkých 27 členských štátov EÚ vrátane Španielska. Počas diskusie pri obede nasledujúci deň patril nemecký kancelár Friedrich Merz medzi najvýraznejších zástancov prísnejšieho postoja EÚ voči Číne.
Belgický premiér Bart de Wever nasledujúci deň poznamenal: „Zo všetkých 27 krajín už ani jedna nemá s Čínou kladnú obchodnú bilanciu. Výhodou toho, že sme všetci v mínuse, je, že sa konečne všetci zhodujeme na tom, že to tak nemôže pokračovať.“
Berlín príliš dlho váhal s otvoreným pomenovaním hrozby, ktorú predstavuje Čína, aj s prijatím potrebných opatrení. Podpora prísnejších obchodných opatrení EÚ zo strany Nemecka je nedostatočná a prichádza príliš neskoro. Nemecká vláda uprednostňovala obchodné záujmy pred zásadami a prioritami, ako sú demokracia, ľudské práva a národná bezpečnosť. Náprava škôd spôsobených v týchto oblastiach, rovnako ako v oblasti obchodu, si vyžiada veľa času. Niektoré z nich môžu byť nezvratné.
Nemecko a jeho demokratickí partneri vrátane Spojených štátov, Kanady, Japonska, Južnej Kórey a Austrálie musia posilniť spoluprácu a prijať oveľa prísnejšie opatrenia voči Čínskej komunistickej strane. Inak za to zaplatia vysokú cenu v podobe existenčných rizík.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
