Zelené barety na koňoch: príbeh amerických vojakov, ktorí pomohli zvrhnúť Taliban (Špeciál)
„Ďalšia generácia musí vedieť, čo sme urobili, aby si pamätala, čo sme obetovali,“ povedal príslušník Zelených baretov Chris Spence.
V novembri 2001 viezol Chris Spence zásoby na úžitkovom vozidle John Deere cez zvlnené pláne severného Afganistanu. Vtom ho zaujal pohľad na nesúrodú skupinu amerických vojakov a Afgancov, ktorí na koňoch prechádzali cez hrebeň kopca.
Spence prevážal vojenský materiál a mal pri sebe aj fotoaparát. Nezvyčajná scéna ho fascinovala, a tak ju začal fotografovať. Jeho zábery čoskoro upútali pozornosť americkej verejnosti a pomohli formovať predstavu o prvých dňoch americkej vojenskej operácie v Afganistane.
Spence, príslušník 5. skupiny špeciálnych jednotiek Zelených baretov, patril medzi prvých Američanov, ktorí prišli do Afganistanu po teroristických útokoch z 11. septembra 2001.
Ich úlohou bolo naverbovať afganské milície a zabezpečiť im americkú leteckú podporu a ďalšiu pomoc s cieľom zvrhnúť vládu Talibanu, ktorá poskytovala útočisko lídrom teroristickej siete al-Káida zodpovedným za útoky z 11. septembra.
V prvých dňoch konfliktu, ktorý sa neskôr premenil na dvadsaťročnú vojnu, americká armáda ešte nemala vybudované logistické zázemie potrebné na pozemnú prepravu a údržbu moderných taktických vozidiel. Pri prekonávaní náročného horského terénu severného Afganistanu sa mnohí z prvých amerických vojakov spoliehali na kone miestnych spojencov.
V polovici novembra začal vtedajší minister obrany Donald Rumsfeld zverejňovať Spenceove fotografie. Zábery amerických vojakov na koňoch sa stali inšpiráciou pre knihu novinára Douga Stantona Horse Soldiers z roku 2009, sochu v areáli newyorského Liberty Parku aj film 12 hrdinov z roku 2018. Hoci tieto fotografie roky kolovali na verejnosti, ich autorstvo sa spočiatku pripisovalo iba americkej armáde.
Neskôr sa podarilo identifikovať Spencea ako autora niektorých z týchto známych záberov a on sám začal otvorenejšie hovoriť o svojej úlohe pri formovaní verejného obrazu tejto misie.
„Ďalšia generácia musí vedieť, čo sme urobili, aby si pamätala, čo sme obetovali,“ povedal Spence v rozhovore pre Epoch Times.
Prví Američania na mieste
Dňa 11. septembra 2001 sedel Spence v čakárni u lekára s jedným zo svojich dvoch synov. Ten si pred ôsmimi týždňami zlomil ruku, a tak prišli na kontrolu. Vtedy mu iný človek v čakárni povedal, že lietadlo práve narazilo do jednej z veží Svetového obchodného centra v New Yorku.
Do konca dňa únoscovia ovládli ďalšie tri dopravné lietadlá a nasmerovali ich na ciele v New Yorku, Washingtone a na vidieku v Pensylvánii. Keď už bolo jasné, o aký útok ide, Spence si sadol so svojimi dvoma synmi a povedal im, že svet, ako ho poznáte, sa oficiálne zmenil.
Tri dni po útokoch z 11. septembra obe komory Kongresu schválili oprávnenie na použitie vojenskej sily, ktoré vtedajšiemu prezidentovi Georgeovi W. Bushovi umožňovalo použiť všetku potrebnú a primeranú silu proti tým národom, organizáciám alebo osobám, o ktorých určí, že naplánovali, autorizovali, spáchali alebo pomáhali pri teroristických útokoch.
Prezident George W. Bush (v strede) na rokovaní s Radou pre národnú bezpečnosť, na ktorom bol prítomný aj vtedajší riaditeľ CIA George Tenet (dole vľavo), aby prediskutovali reakciu USA na teroristické útoky z 11. septembra 2001, v Situation Room v Bielom dome 20. septembra 2001 (Foto: Eric Draper/Biely dom/Getty Images)
CIA rýchlo začala pripravovať tímy polovojenských operátorov na nasadenie v Afganistane. Svoj prvý polovojenský tím s kódovým označením Jawbreaker dopravila 26. septembra do afganského údolia Pandžšír na palube zrekonštruovaného sovietskeho vrtuľníka Mi-17.
Jawbreaker sa stal prvou skupinou Američanov v Afganistane po 11. septembri.
Aj 5. skupina špeciálnych jednotiek americkej armády, ktorá zodpovedá za Blízky východ a Strednú Áziu, začala uvádzať svojich vojakov do pohotovosti, aby sa zapojili do vznikajúceho konfliktu. Zelené barety mali tvoriť predsunutú bojovú zložku útvaru, ktorý neskôr dostal názov Task Force Dagger.
Spence sa už pripravoval na nasadenie v Kuvajte, keď sa jeho rozkazy zmenili. Keďže mal rodinné záležitosti vyriešené, snažil sa pred odchodom do Afganistanu stráviť čo najviac času so svojou manželkou a dvoma synmi.
Justin Sapp z 5. skupiny špeciálnych jednotiek patril medzi tých, ktorí boli povolaní do prvých operácií v Afganistane. Na rozdiel od kolegov však mal byť pridelený k polovojenskému tímu CIA známemu ako tím Alpha.
Sapp povedal pre Epoch Times, že v minulosti absolvoval stáž v CIA, no jeho výber do tímu Alpha bol záležitosťou šťastného načasovania. V tom čase čakal na nové služobné zaradenie; príležitosť pripojiť sa k CIA ho uchránila pred pridelením na nežiaduce kancelárske miesto.
Aj on musel svoj osobný život náhle odsúvať na vedľajšiu koľaj.
Členovia tímu CIA Alpha, medzi ktorými je aj príslušník špeciálnych síl US Army Justin Sapp (vpredu vpravo), pred vrtuľníkom Black Hawk na leteckej základni Karši-Chanabád v Uzbekistane pred odletom do údolia Darja Suf v Afganistane, 16. októbra 2001.
Letecký mechanik CIA maľuje číslo 91101 – na pamiatku útokov z 11. septembra – na vrtuľník Mi-17, ktorý v septembri 2001 prepravil prvý tím amerických spravodajských dôstojníkov a operátorov do Afganistanu.
Jazdci z 5. skupiny špeciálnych jednotiek prechádzajú horskou oblasťou v severnom Afganistane počas operácie Enduring freedom na nedatovanej fotografii.
Vojaci špeciálnych jednotiek americkej armády z operačného oddielu Alpha 574 pózujú s budúcim afganským prezidentom Hámidom Karzajom (vzadu piaty zľava) v Afganistane koncom roka 2001. (Foto: Justin Sapp, Ústredná spravodajská služba USA a Armáda USA)
Pred odchodom Sapp svojej vtedajšej priateľke prezradil len minimum podrobností o nasadení. V tom čase cítil potrebu zatajiť svoje zaradenie, no s odstupom času pripustil, že to mohol vyriešiť inak.
„Povedal som jej len, že mám veľa práce. Trochu to ľutujem,“ priznal sa.
V prvom októbrovom týždni 2001 začali americké jednotky prichádzať na bývalú sovietsku vojenskú základňu v Uzbekistane. Schátraná základňa známa ako Karši-Chanabád alebo K2 bola kontaminovaná škodlivými chemikáliami a rádioaktívnym materiálom, ktoré tam zanechali jej predchádzajúci užívatelia. Mala slúžiť ako východiskový bod pre ďalšie americké vojenské výpady do Afganistanu.
Mapa Karši-Chanabádu alebo K2, bývalej sovietskej vojenskej základne v Uzbekistane, ktorá mala slúžiť ako východiskový bod pri ďalších amerických vojenských výpadoch do Afganistanu.
Tabuľa „Vitajte v K2“ na leteckej základni Karši-Chanabád. (Ilustrácia: Epoch Times/verejná doména)
Tím Alpha CIA odletel 16. októbra 2001 zo základne K2 do údolia Darja Suf v severnom Afganistane, aby nadviazal kontakt s veliteľom Severnej aliancie Abdulom Rašídom Dústumom. Keď na druhý deň pristáli v Afganistane, Sapp a jeho spolubojovníci sa ako prví Američania ocitli za líniami Talibanu.
Sappova práca v tíme Alpha zahŕňala prípravu podmienok pre ďalšie tímy Zelených baretov. Išlo o prieskum pristávacích zón pre vrtuľníky a koordináciu dodávok potrebných zásob vrátane koní.
Hoci sa nachádzal za nepriateľskými líniami, Sapp podľa vlastných slov vnímal riziko ako pomerne malé.
„Nemal som veľké obavy… Taliban bolo možné pozorovať z diaľky 1 500 metrov, 2 000 metrov, 3 000 metrov… Boli v dosahu delostrelectva aj rakiet, ale mimo dosahu protitankových granátometov a ručných zbraní,“ uviedol Sapp.
Vojaci americkej armády nasledujú príslušníka letectva na leteckej základni Karši-Chanabád (Foto: Scott T. Sturkol/U.S. Air Force)
Dva dni po príchode tímu Alpha do údolia Darja Suf vyrazili z K2 do Afganistanu dva tímy Zelených baretov. Jeden z nich, ktorému velil vtedajší kapitán Mark Nutsch, sa spojil s Dústumovými silami v údolí Darja Suf. Druhý pristál v údolí Pandžšír, kde mal nadviazať kontakt s ďalším poľným veliteľom Severnej aliancie, maršalom Mohammadom Qasimom Fahimom.
Kým prvé tímy Zelených baretov dorazili do severného Afganistanu, 75. pluk rangerov americkej armády uskutočnil výsadkovú operáciu neďaleko Kandaháru na juhu krajiny. V Pakistane zahynuli dvaja príslušníci rangerov, Kristofor Stonesifer a John Edmunds, ktorí podporovali túto operáciu. Ich vrtuľník Black Hawk havaroval počas pristávania.
(Ilustrácia: Epoch Times/verejná doména)
Na koňoch smerom k Mazár-i-Šarífu
Niekoľko dní po nadviazaní kontaktu s Dústumovými silami Nutschov tím Zelených baretov nasadol na kone a vydal sa na pozemný útok proti bašte Talibanu, mestu Mazár-i-Šaríf.
Mnohí príslušníci amerických jednotiek spolupracujúcich s Dústumovými silami mali len malé alebo žiadne skúsenosti s jazdou na koni. Museli zápasiť nielen s ovládaním zvierat s hmotnosťou približne pol tony, ale aj s plnením úloh v drsnom teréne a s ťažkým vojenským výstrojom. Napriek tomu noví americkí jazdci pokračovali ďalej.
Bart Decker, príslušník letectva USA pôsobiaci ako bojový koordinátor pri jednom z tímov Zelených baretov v Afganistane, sa čoskoro ocitol v jazdeckej kavalérii. Decker pre Epoch Times povedal, že dovtedy jazdil na koni iba niekoľkokrát, ešte ako dieťa.
Americkí vojaci sa pripravujú na boj proti silám Talibanu v Qala-i-Jangi, pevnosti neďaleko Mazár-i-Šarífu v severnom Afganistane, 26. novembra 2001. Qala-i-Jangi slúžila ako zadržiavacie zariadenie pre zadržaných zahraničných bojovníkov napojených na al-Káidu. Po obsadení časti pevnosti väzňami tu vypukli boje.
Vľavo dole: americkí vojaci sa pripravujú na boj proti Talibanu v pevnosti neďaleko Mazár-i-Šarífu. Vpravo hore: bojovníci protitalibanskej Severnej aliancie pripravujú muníciu na tanku T-55 sovietskej konštrukcie. Pripojili sa k nim aj americkí vojaci, keď sa ponáhľali do Qala-i-Jangi.
Vpravo dole: americkí vojaci sa ukrývajú počas výbuchu neďaleko Mazár-i-Šarífu. (Foto: Oleg Nikishin/Getty Images)
„Zažili sme aj mimoriadne náročné jazdy na koni po úzkych rímsach. Predstavte si zráz vysoký 150 metrov na jednej strane a kolmú stenu po pravej ruke – nebolo kam uniknúť,“ spomína Decker.
V prvom novembrovom týždni 2001 vyslala 5. skupina špeciálnych jednotiek ďalšie tímy Zelených baretov, aby sa spojili s lídrom Severnej aliancie Attom Mohammadom Noorom a zvýšili tlak na jednotky Talibanu v Mazár-i-Šarífe.
Spence a Decker dorazili do Afganistanu ako súčasť menšieho veliteľského prvku Zelených baretov, ktorý mal poskytovať logistickú podporu ostatným tímom postupujúcim na Mazár-i-Šaríf. Ako seržant zodpovedný za spojenie v tomto veliteľskom prvku mal Spence na starosti všetky časti výstroja, ktoré potrebovali batérie, vrátane digitálneho fotoaparátu.
(Ilustrácia: Epoch Times/verejná doména)
Keď Spence v jeden novembrový deň vyšiel doručiť zásoby niektorým z amerických vojakov, začal scénu fotografovať. Zachytil niekoľkých amerických vojakov a príslušníkov afganských spojeneckých jednotiek zostupujúcich po trávnatom svahu. Potom urobil detailný záber Deckera na jeho koni.
„Chcel som to všetko zdokumentovať, pretože nič podobné sa nikdy predtým nestalo. Špeciálne jednotky nikdy nevstupovali do bojov ako prvé, nespájali sa s miestnymi silami – a zrazu sme sa ocitli na koňoch,“ povedal pre Epoch Times.
Spence odovzdal fotografie veleniu a netušil, aký vplyv budú mať na americkú verejnosť.
Na snímke z 15. novembra 2001 si Rumsfeld v Pentagóne spolu s ďalšími americkými vojenskými predstaviteľmi a juhokórejským ministrom obrany Kim Dong-šinom prezerá jednu zo Spenceových fotografií.
Minister obrany Donald H. Rumsfeld (vpravo) ukazuje svojim hosťom fotografiu príslušníkov amerických špeciálnych jednotiek jazdiacich na koňoch v Afganistane vo svojej kancelárii v Arlingtone, 15. novembra 2001 (Foto: R. D. Ward)
Na tlačovej konferencii nasledujúci deň sa novinár Rumsfelda pýtal na správy o Američanoch, ktorí sa v Afganistane zúčastňovali na jazdeckých útokoch. Minister obrany odpovedal tak, že ukázal jednu zo Spenceových fotografií.
„Kým sme sa nevrátili domov, ani som nevedel, že sa tie fotky stali virálnymi,“ uviedol Spence.
Seržant letectva USA Bart Decker, bojový koordinátor pridelený k práporu špeciálnych síl americkej armády Charlie 53, jazdí na koni po boku amerických vojakov a príslušníkov afganských spojeneckých jednotiek v Afganistane, november 2001 (Foto: Christopher Spence)
Víťazstvá a nezdary
Začiatkom novembra jednotky Severnej aliancie obkľúčili Mazár-i-Šaríf. 9. novembra rôzne tímy Zelených baretov a riadiaci pracovníci letectva koordinovali vlny leteckých úderov na pozície Talibanu v okolí tohto dôležitého mesta, čím otvorili cestu k jeho obsadeniu.
Na iných miestach krajiny začali ďalšie tímy špeciálnych jednotiek dosahovať sériu víťazstiev, ktoré oslabili vládu Talibanu.
Tímy Zelených baretov pomohli spojeneckým silám obsadiť severozápadné mesto Herát a 12. novembra 2001 aj hlavné mesto Kábul.
Ďalší tím Zelených baretov pristál neďaleko mesta Tarín Kót na juhu Afganistanu. Jeho úlohou bolo nadviazať kontakt s veliteľom milícií Hámidom Karzajom a rozšíriť front proti Talibanu na juhu krajiny. Spoločne pomohli Karzajovi oslobodiť Kandahár spod kontroly Talibanu.
(Ilustrácia: Epoch Times/verejná doména)
Decker povedal, že počiatočná myšlienka použiť malé tímy špeciálnych jednotiek na podporu miestnych síl v boji proti Talibanu bola geniálna. „Myslím si, že sme Afganistan dostali na kolená za približne 47 až 49 dní,“ skonštatoval.
Víťazstvá sa však nezaobišli bez nezdarov.
Dústumove jednotky zajali v okolí Mazár-i-Šarífu stovky zahraničných bojovníkov napojených na al-Káidu, ktorí sa vzdali. Spočiatku ich zadržiavali v neďalekej pevnosti Qala-i-Jangi. Členovia tímu Alpha Johnny Micheal Spann a David Tyson prišli do pevnosti 25. novembra 2001, aby vypočuli zadržaných a získali informácie potrebné na úspešné vypátranie lídrov al-Káidy.
Keď Spann začal zadržaných vypočúvať, vrhli sa naňho. Tysonovi sa podarilo uniknúť, no Spann sa stal prvým Američanom zabitým v boji v Afganistane.
Člen tímu CIA Alpha Johnny Micheal Spann na archívnej snímke. Spann bol prvým Američanom zabitým v boji v Afganistane 25. novembra 2001. Vykonával úvodné výsluchy zahraničných bojovníkov napojených na al-Káidu, ktorých zadržiavali v pevnosti Qala-i-Jangi neďaleko Mazár-i-Šarífu v Afganistane, keď sa stovky väzňov vzbúrili a napadli ho. (Foto: Ústredná spravodajská služba USA)
Boj o kontrolu nad pevnosťou Qala-i-Jangi trval niekoľko dní. Povstanie sa napokon podarilo potlačiť.
Traja príslušníci Zelených baretov pôsobiaci s Karzajovými silami – seržant Jefferson Davis, rotný Daniel Petithory a štábny seržant Brian Prosser – zahynuli 5. decembra 2001, keď americká bomba omylom dopadla na ich pozíciu.
Po páde Talibanu sa Karzaj stal predsedom dočasnej afganskej vlády a v roku 2004 sa stal prvým demokraticky zvoleným prezidentom krajiny.
Zaznamenávanie histórie
Po zhliadnutí prvých fotografií z vojny v Afganistane koncom roka 2001 začal umelec Douwe Blumberg z Kentucky modelovať hlinenú sochu vojaka na koni. Bola to jeho osobná iniciatíva, na ktorej pracoval po večeroch, keď uložil svoje dve dcéry spať.
Na umeleckej výstave v roku 2002 sa Blumberg stretol s ďalším vystavovateľom, ktorý mu ponúkol, že ho skontaktuje s veliteľom základne Fort Campbell v Kentucky, kde sídlila 5. skupina špeciálnych jednotiek. Na druhý deň Blumbergovi zavolal Frank Hudson, vtedajší zástupca veliteľa 5. skupiny.
Sochár Douwe Blumberg nanáša posledné úpravy na hlinený model sochy na počesť amerických špeciálnych jednotiek v Afganistane, ktoré v roku 2001 vyrazili do boja na koni (Foto: Douwe Blumberg/CC-BY-SA-3.0)
Hudson čoskoro začal Blumbergovi poskytovať pripomienky, aby mu pomohol vytvoriť sochu, ktorá by presnejšie zobrazovala príslušníkov Zelených baretov z jednotky Task Force Dagger na koňoch. Po návrate z nasadenia ukázal Nutsch Blumbergovi aj časť výstroja, ktorý používal počas bojov v Afganistane.
„Keď si uvedomili, že chcem vytvoriť historicky presné a zároveň umelecky hodnotné dielo, začali so mnou otvorenejšie spolupracovať,“ uviedol Blumberg pre Epoch Times.
Blumberg pri zdokonaľovaní sochy pridával aj drobné detaily vrátane odtlačku obrúčky na ľavej ruke vojaka v rukavici – gesto venované rodinám nasadených vojakov.
Po dokončení návrhu sa začalo úsilie o realizáciu Blumbergovho diela v podobe takmer päťmetrovej bronzovej sochy. Dielo dokončil v roku 2011.
Blumbergovu sochu vystavili v roku 2011 na prehliadke ku Dňu veteránov v New Yorku a odvtedy je nainštalovaná v areáli Liberty Park ako „Pamätník americkej reakcie“ (America’s Response Monument).
Umelec Douwe Blumberg a jeho Pamätník americkej reakcie v New Yorku, 8. októbra 2026 (Foto: Samira Bouaou/Epoch Times)
Hoci Blumbergova socha vzdáva poctu prvým Američanom nasadeným v Afganistane po útokoch z 11. septembra, hodnotenie tejto vojny zostáva pre mnohých z nich bolestivé a zložité.
Po páde vlády Talibanu koncom roka 2001 sa americká vláda snažila v Afganistane presadiť novú štátnu moc. V nasledujúcich rokoch americké jednotky pokračovali v boji proti povstaniu Talibanu a pomáhali budovať afganské inštitúcie. Jednotliví prezidenti USA pritom hľadali jasnú stratégiu stiahnutia vojsk.
Afganská vláda podporovaná USA sa v roku 2021 napokon zrútila pod tlakom opäť silnejúceho Talibanu. Americká armáda dokončila stiahnutie svojich jednotiek a v tomto turbulentnom období podporovala aj naliehavú evakuáciu civilistov.
Americkí vojaci nastupujú do lietadla amerických vzdušných síl na letisku v Kábule, keď sa americké jednotky snažili dokončiť stiahnutie z krajiny a evakuovať spojencov v čase hrozby útokov Islamského štátu v Afganistane, 30. augusta 2021 (Foto: Aamir Qureshi/AFP via Getty Images)
Sapp poznamenal, že namiesto úplného stiahnutia mohla Amerika v Afganistane ponechať časť svojich jednotiek, čím by podporovanej afganskej vláde umožnila udržať si hlavné populačné centrá, aj keby Taliban opäť ovládol vnútrozemie.
„Tak sme to však nevnímali a potom bol výsledok dosť predvídateľný,“ skonštatoval Sapp.
Sapp aj Spence prirovnali záverečné stiahnutie amerických jednotiek z Afganistanu k odchodu amerických jednotiek na konci vietnamskej vojny. „Vietnamským veteránom hovorím, že keď som sledoval odlet posledných lietadiel z Afganistanu, konečne som pochopil, ako ste sa cítili, keď ste videli pád Saigonu,“ uzavrel Spence.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
