Nedeľa 21. júla, 2024
Synovu záľubu sme nasmerovali do tvorivých aktivít, vďaka ktorým získava základné zručnosti v používaní nástrojov, ako sú pilník, pílka, vŕtačka, rašpľa či brúska (Milan Kajínek / Epoch Times)

Ako dostať deti od digitálnych technológií do fyzického sveta

V dnešnej dobe, keď je ťažké vyhnúť sa digitálnym technológiám, sú deti vtiahnuté do virtuálneho sveta prostredníctvom počítačových technológií. Ich úspechy sa v tomto smere často obmedzujú na úspechy virtuálne. Ak im chcete vytvárať príležitosti na to, aby dokázali svoje myšlienky a nápady preniesť do fyzického sveta, čítate správny článok.

Pri výchove detí si rodičia ľahko všimnú, že deti sa vždy snažia napodobňovať to, čo sa im páči. Teda vytvárať veci podobné hrám, ktoré ich bavia, predmety, ktoré priťahujú ich záujem, alebo príbehom, ktoré sa dotknú ich sŕdc. Vyrobte si vtáčiu búdku, luk ako Robin Hood alebo kušu ako Viliam Tell, pušku ako Old Shatterhand atď.

Inšpiráciu, ktorú získajú, môžeme ako rodičia ľahko usmerniť. „Chcel by si to nakresliť? Čo keby sme si niečo také vyrobili?“ Vďaka tomuto sa môžu mnoho vecí naučiť robiť v reálnom svete.

Môj najstarší syn (12 rokov) sa pred rokmi dal do výroby stolových hier, pretože spolu hrávame stolové hry. Ale jeho najväčším koníčkom je história. Najprv to boli hrady a historický šerm a potom obdobie napoleonských vojen a Veľké vojny a s tým spojené uniformy a zbrane.

Jedna z prvých vecí, ktorú sme vyrobili, bola puška z poriska na sekeru, rúrky a závory (Milan Kajínek / Epoch Times)

Hoci nie som fanúšikom vojen, zbraní a utrpenia, ktoré vojny prinášajú, synovu vášeň sme zamerali na tvorivé aktivity, vďaka ktorým získava základné zručnosti pri používaní nástrojov, ako sú pilník, píla, vŕtačka, rašpľa alebo brúska. Tiež sme sa pustili do vymýšľania a konštruovania jednoduchých mechanizmov.

Jednou z prvých vecí, ktoré sme vyrobili, bola zozadu nabíjaná puška z poriska na sekeru, rúrky a závory.

Potom syna zaujal bajonet (bodák), ktorý sa nasadzuje na hlaveň pušky. Konkrétne išlo o tzv. tulejový (zásuvný) bajonet opatrený objímkou s výrezom v tvare písmena „L“, do ktorého zapadol kolík na hlaveň muškety, a bajonet sa po nasadení zaistil pootočením.

Dočítali sme sa, že niektoré jednotky francúzskej armády dostali takéto bodáky, podľa historikov pravdepodobne už v roku 1689.

Je to hrozivá bodná zbraň a v rámci nášho vzdelávania sme sa rozprávali o utrpení, ktoré prinášajú vojny, ale aj o disciplíne, vytrvalosti a sile, ktoré môže v človeku rozvinúť vojenský výcvik. Hovorili sme o armáde ako o sile, ktorá má zabezpečiť mier, rozvíjať schopnosti vojakov a pomáhať civilnému obyvateľstvu.

Výroba bajonetu

Papierový prototyp rúrky / Hotový tulejový bajonet / Muška na konci hlavne / Výroba bajonetu – od prototypu po hotový výrobok (Milan Kajínek / Epoch Times)

Ale hlavne sme riešili technické otázky, ako bajonet vyrobiť a ako funguje, aby z pušky nevypadol. Ako ho urobiť tak, aby sa dal nasadiť a zase odňať.

Najprv sme si preštudovali fotografie bajonetu zo všetkých strán a snažili sa zistiť, ako jeho tvar a jednotlivé časti umožňujú nasadenie a fixáciu.

Potom môj syn dostal za úlohu vyrobiť prototyp z papierovej rúrky (pozri fotografiu). Zistili sme tiež, že musíme na hlaveň pušky namontovať pevnú mušku. Použili sme na to vŕtačku a vhodnú skrutku s maticou.

Potom prišla na rad výroba kovovej rúrky, ktorá sa bude nasadzovať na hlaveň a do ktorej sa upevní drevený bodák. Zašli sme do miestneho zberného dvora (šrotoviska) a vytiahli sme z neho niekoľko vyradených hliníkových rúrok, ktoré mali vhodný priemer na pripevnenie na hlaveň.

Ďalej prišlo na rad pílenie, vŕtanie, ohýbanie a skrutkovanie. Výsledkom bol slušne fungujúci bajonet a čo bolo najlepšie, väčšinu práce a vymýšľania si robil môj syn sám. V dielni strávil niekoľko hodín a tak sa do toho zahĺbil, že s výrobou neprestal, kým to nemal hotové.

Výroba dela

Vyrobené delo – kolesá z kovošrotu, drevo zo starého trámu a rúrka od dedka (Milan Kajínek/ Epoch Times)

Nakoniec sa rozhodol upraviť aj delo, ktoré vyrobil predtým. Posledné úpravy mali zaistiť, aby sa hlaveň dala nastaviť a upevniť v troch rôznych polohách.

Samozrejme, my môžeme ďakovať hlavne dedkovi, ktorý má doma plne vybavenú dielňu, ale menší pracovný stôl so zverákom a základným náradím sme si vytvorili už v našom minibyte v Prahe, keď bol syn menší, a tiež sme tam vyrobili všeličo.

Ak sa do toho pustíte a budete s deťmi sadiť, variť a vyrábať, uvidíte, že ich to možno zaujme viac ako hranie sa na telefóne. Zo začiatku im budete musieť venovať viac času, ale postupne sa naučia vyrábať samy a uvidíte, že ich výroba zaujme a dá im to do života množstvo skvelých praktických skúseností.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj