Peter Tóth pred súdom: Kočner a Zsuzsová sú spolupáchateľmi úkladnej vraždy Jána Kuciaka, je to veľké sklamanie
Peter Tóth, bývalý príslušník SIS a blízky spolupracovník Mariana Kočnera, počas štyroch dní výpovede pred Špecializovaným trestným súdom opísal okolnosti sledovania Jána Kuciaka, komunikáciu s Kočnerom aj dôvody, pre ktoré sa rozhodol spolupracovať s políciou. Tvrdil, že na základe správ z Threemy, väzenských odkazov a ďalších okolností nadobudol presvedčenie, že za vraždou novinára a jeho snúbenice stoja Kočner a Alena Zsuzsová. Obhajoba tieto tvrdenia spochybňovala a poukazovala na údajné rozpory v jeho výpovediach.
Tóth: Za vraždou sú Kočner a Zsuzsová
Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo počas júna a júla pojednávanie v kauze vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ako aj prípravy vrážd viacerých prokurátorov. Pred novým senátom vedeným sudcom Miroslavom Mazúchom vypovedal bývalý novinár, bývalý príslušník SIS a niekdajší blízky spolupracovník podnikateľa Mariana Kočnera Peter Tóth.
Tóth pred súdom zopakoval svoje presvedčenie, že za vraždou stoja Kočner a Alena Zsuzsová. K tomuto záveru podľa vlastných slov dospel na základe motákov (pozn. red.: tajné odkazy/listy), ktoré mu Kočner posielal z väzby a zo správ z aplikácie Threema medzi ním a Zsuzsovou.
„Bol to súbor dôvodov a motívov, pre ktoré som nadobudol podozrenie, že Marian Kočner a Alena Zsuzsová sú spolupáchateľmi úkladnej vraždy Jána Kuciaka,“ vysvetlil Tóth na pojednávaní 22. júna v Pezinku.
Svedok priblížil aj svoj dlhoročný vzťah s Kočnerom, ktorého pozná od roku 1995. „Prevažne sme mali dobrý vzťah. Od chvíle, keď som začal vypovedať v jeho trestných veciach, sa naše vzťahy prerušili a predpokladám, že už nie sú také dobré, aké boli kedysi,“ uviedol Tóth.
Nepohodlní novinári
Bývalý novinár vo svojej výpovedi predostrel, že počas spoločnej dovolenky s Kočnerom na jeho jachte v roku 2017 viackrát diskutovali o médiách. Tvrdí, že Kočner opakovane povedal, že „nebude pokoj, kým neodj… jedného novinára“. Podľa Tótha, keď namietol, že vražda by vyvolala ešte väčší rozruch, Kočner mal odpovedať, že „odj… ešte jedného a bude definitívne pokoj“.
Tóth skonštatoval, že v tom čase tieto výroky považoval za prejav frustrácie, no po vražde Kuciaka ich začal vnímať inak.
Bývalý príslušník SIS tiež potvrdil existenciu projektu sledovania novinárov pre pripravovanú reláciu Na pranieri. Podľa Tótha bolo vytypovaných 28 novinárov, ktorých chceli sledovať, pričom Kuciakovo meno pribudlo na výslovnú žiadosť Kočnera, pretože mu mladý novinár „poriadne pil krv“. Podľa Tótha mu Kočner povedal, že projekt mal byť spolufinancovaný ďalším mediálne známym podnikateľom Norbertom Bödörom.
Sledovanie Kuciaka
Tóth uviedol, že v októbri 2017 dostal od Kočnera pokyn sledovať Kuciaka, pričom na operáciu malo byť vyčlenených 140-tisíc eur. Z peňazí boli zakúpené dve autá (Kia Ceed a Hyundai i30), pričom ich registráciu zabezpečil Tóth na mená blízkych osôb. Mesačne preberal od Kočnera 8- až 10-tisíc eur, ktoré odovzdával vtedajšiemu zamestnancovi Finančnej správy Miroslavovi Kriakovi na vyplácanie členov sledovacieho tímu.
„Sledovanie Jána Kuciaka v októbri 2017 nič neprinieslo. Od októbra až do dňa vraždy sa Miro Kriak a jeho tím, ani ja, nijakým spôsobom nevenovali Jánovi Kuciakovi,“ povedal Tóth.
Dodal, že Kočner dlhodobo nemal rád Kuciaka, pretože vo svojich investigatívnych článkoch pravidelne upozorňoval na jeho podnikateľské aktivity. Podľa Tótha sa Kočner vyjadroval o novinárovi veľmi expresívne a často sa naň sťažoval. Zároveň Tóth uviedol, že z novinárov Kočner najnegatívnejšie vnímal Moniku Tódovú a spomínal tiež Adama Valčeka.
Bývalý príslušník SIS tvrdil, že Kuciakove články pred jeho vraždou nečítal. Opísal však rozhovor s Kočnerom z mája 2018, keď už bol vo väzbe. Tóth uviedol, že Kočner sa sťažoval, že podľa Kuciakovho telefónu novinárovi poskytoval informácie o Kočnerových aktivitách bývalý policajný funkcionár Bernard Slobodník.
Kočner mal zároveň tvrdiť, že Slobodníkovi zaplatil spolu 600-tisíc eur, aby sa jeho prípady vyriešili podľa jeho predstáv. Tóth nevedel potvrdiť pravdivosť tohto tvrdenia, Kočnera však označil za zručného manipulátora.
„Ak by túto informáciu Kočner vedel pred vraždou Kuciaka, tak možno by objektom vraždy nebol Kuciak, ale Slobodník,“ vyhlásil Tóth.
Tótha utvrdili viaceré udalosti
Tóth vypovedal, že jeho presvedčenie o účasti Kočnera a Zsuzsovej na vražde posilnilo viacero udalostí – zrušenie sledovacieho tímu, správanie Zsuzsovej a telefonát z väzenia.
Svedok uviedol, že Kočner v noci 21. februára 2018 oznámil, že ruší Kriakov sledovací tím. O niekoľko dní sa verejnosť dozvedela o vražde novinára Kuciaka a jeho snúbenice. Táto časová súvislosť u Tótha vyvolala podozrenie.
„Lebo je to mierne zarážajúce, že v deň, keď došlo k spáchaniu vraždy, došlo k rozhodnutiu ukončiť činnosť tímu,“ povedal.
Kočner podľa Tótha mal na spájanie svojej osoby s vraždou reagovať podráždene a tvrdiť, že je príliš inteligentný na to, aby niečo také urobil.
Dodal, že po zadržaní podozrivých (Andruskó, Marček, Szabó) v septembri 2018 ho Zsuzsová opakovane kontaktovala cez Threemu a naliehavo sa vypytovala, či Kočner nezačal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní alebo či nemal vo väzení nové kontakty. Tóth z toho usúdil, že sa snažila zistiť, či Kočner nevypovedá o vražde.
„V ten deň mi telefonoval aj Kočner z väzenia a Zsuzsová sa potom snažila odo mňa zistiť, ako vystupoval v tom telefonáte,“ doplnil.
Po zadržaní Zsuzsovej sa Kočner v telefonáte z väzenia podľa Tótha tváril, že ju nepozná a tvrdil, že nikdy nebol v Komárne. Tóth to označil za lož, keďže podľa neho Zsuzsová pre Kočnera pôsobila už skôr, napríklad pri zbieraní podpisov pre jeho politickú stranu. Domnieva sa, že Kočner sa takto snažil vytvoriť alibi, keďže vedel, že telefonáty z väzenia sú nahrávané.
Najvýznamnejší moment podľa ICJK
Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) považuje za najvýznamnejší moment Tóthovej výpovede identifikáciu fotografií Jána Kuciaka zo sledovania.
„Tieto štyri fotografie identifikujem ako výsledok práce tímu Miroslava Kriaka,“ vyhlásil a doplnil, že Kočnerovi odovzdal približne 20 fotografií Kuciaka, pričom predložené štyri podľa neho neboli všetky a chýbala medzi nimi napríklad fotografia zo sledovania pri sídle redakcie Aktuality.sk, kde Kuciak pracoval.
„Kriak pre Tótha zabezpečoval sledovanie novinárov a politikov pre potreby Kočnera. Napokon však podľa obžaloby viedli k vražde investigatívneho novinára. Pre rozhodnutie súdu môže byť dôležité, že fotografie zo spisu, ktoré spoznal Tóth, by mali byť rovnaké ako tie, ktoré sa našli na USB kľúči u Kočnera doma,“ uviedlo ICJK.
Kočner neskôr Tótha na súde konfrontoval s otázkou, prečo polícii odovzdal iba časť materiálov zo sledovania Kuciaka – konkrétne štyri fotografie. Tóth to označil za pokus o manipuláciu a vysvetlil, že polícii odovzdal materiály, ktoré mal v archíve v čase vyšetrovania.
Tvrdil, že predtým odovzdal Kočnerovi kompletné „vyúčtovacie USB kľúče“ so sledovaním a neskôr časť údajov z počítača vymazal, keďže v tom čase nevyužíval cloudové úložiská a šetril miesto.
„Vo vzťahu k fotografiám Jána Kuciaka považujem priam za malý zázrak, že som ešte nejaké mal, pretože informačná produkcia k Jánovi Kuciakovi bola z pohľadu projektu Na pranieri úplne irelevantná,“ poznamenal Tóth.
Mechanizmus sledovania Kuciaka
Počas ďalšej časti výsluchu sa sudca Mazúch venoval detailom sledovania novinára Kuciaka – najmä tomu, kto zadal úlohu jeho monitorovania, aké informácie Kriakov tím zhromažďoval a akú úlohu zohrávali údaje o jeho vozidle či adrese. Tóth uviedol, že Kriakov tím preveroval aj okolnosti súvisiace s autami pri Kuciakovom dome a spomenul možnú účasť vtedajšieho viceprezidenta polície Jaroslava Malíka na lustráciách.
Pri porovnávaní dokumentov zo spisu zároveň upozornil na rozdiely medzi materiálmi, ktoré predložil súd, a tými, ktoré mal dostať od Kočnera. Líšili sa napríklad údaje o Kuciakovom trvalom pobyte či vlastníctve vozidla. Podľa Tótha získal Kočner presnejšie informácie o Kuciakovi až po stretnutí s podnikateľom Bödörom v októbri 2017.
Informácie zo sledovania Kuciaka sa podľa Tótha odovzdávali elektronicky prostredníctvom USB kľúčov. Kriak mal pripravovať správy, do ktorých vkladal fotografie, videá a textové záznamy, tie Tóth následne skopíroval do svojho počítača a USB ďalej odovzdal Kočnerovi.
Na otázku súdu, či mal zo sledovania novinárov pre Kočnera finančný prospech, odpovedal, že pracoval bez nároku na odmenu, pretože veril v projekt „strážneho psa strážnych psov“. Ako jediný osobný benefit Tóth uviedol pomoc s financovaním motorového vozidla.
Kočnerove otázky
23. júna Tótha najskôr prokurátori konfrontovali s motákmi, ktoré mu Kočner posielal z väzby v roku 2018. Tóth vysvetľoval význam jednotlivých výrazov a uviedol, že nemal pochybnosti o tom, že ich autorom bol Kočner, hoci dodal, že nie je grafológ.
Svedok tiež uviedol, že sa na Kočnerovu žiadosť stretol s Bödörom, aby zisťoval možnosti pomoci v Kočnerovej trestnej veci cez vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Bödör mu mal povedať, že Kováčik Kočnerovi pomôcť nemôže, pretože by to vyvolalo ďalší škandál.
„Bödör uviedol taký detail, že ak by aj Kováčik nejakým spôsobom intervenoval v prospech Kočnera, tak prokurátor Šanta by zorganizoval tlačovú konferenciu a vznikol by z toho zase zbytočný škandál,“ vysvetlil Tóth.
Kočner sa v krížovom výsluchu pýtal Tótha najmä na odovzdanie materiálov polícii a na okolnosti sledovania Kuciaka. Kočner mu vyčítal, že ako bývalý vysoký spravodajský dôstojník predal telefón, v ktorom boli dôležité informácie.
„Domnievam sa, že ako slobodný občan môžem predávať svoj majetok, kedy chcem, komu chcem a za čo chcem. A OČTK som vydal inkriminujúcu správu, tak si myslím, že som si splnil povinnosť tak, ako som mal,“ uviedol Tóth.
Kočner sa tiež pýtal, prečo bolo sledovanie Kuciaka zadané až v októbri 2017, keď podľa neho novinár už skôr písal články, ktoré mu škodili. Tóth odpovedal, že načasovanie sledovania určoval Kočner a vzhľadom na začiatok činnosti tímu v polovici roka 2017 nepovažuje október za neskorý termín.
Utajený svedok
Kočnerovho obhajcu Mareka Paru (ktorý je zároveň aj poradcom premiéra Roberta Fica) zaujímalo, kedy sa Tóth rozhodol spolupracovať s políciou. Tóth uviedol, že rozhodujúci moment nastal 27. septembra 2018, keď ho Zsuzsová kontaktovala cez Threemu a zisťovala, či Kočner nezačal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní v súvislosti s Kuciakovou vraždou. Vtedy sa podľa neho rozhodol obrátiť na políciu.
„Mojím jediným motívom, pre ktorý som sa skontaktoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, bola moja výchova k absolútnej úcte k ľudskému životu. Nie som ani anjel a nie som ani útlocitný človek a tí ktorí ma poznajú vedia, že viem byť nepríjemne tvrdý. Ale nedokázal by som žiť zvyšok svojho života s vedomím, že som mohol mať informácie, ktoré by mohli viesť k objasneniu vraždy, a že by som ich zamlčal jednak pred OČTK a súdmi a tiež pred rodinami zavraždených detí,“ reagoval Tóth s tým, že ešte v ten deň mal kontaktovať vtedajšieho šéfa protizločineckej jednotky NAKA Branislava Zuriana.
Svedok zdôraznil, že nikdy nežiadal o výhody v trestnom konaní, neuzavrel dohodu o vine a treste ani nezískal iné úľavy.
„Mal som len prosbu, aby som mohol byť utajeným svedkom. Ním som dlho nebol, lebo pani Tódová vyzradila moju identitu. Ak ma pamäť neklame, tak prvá výpoveď sa uskutočnila 5. októbra 2018,“ povedal Tóth.
Doplnil, že Zurianovi odovzdal niekoľko USB kľúčov s materiálmi na operatívne preverenie, ktoré mohli obsahovať aj podklady zo sledovania Kuciaka. Neskôr odovzdal polícii ďalší USB kľúč oficiálnou procesnou cestou a rovnako až pri výsluchu odovzdal aj Kočnerov telefón.
Po odovzdaní auta, dokumentov a telefónov polícii 7. októbra 2018 Tóth odišiel do zahraničia. Najprv cestoval do USA, neskôr do Kanady a Mexika, pričom určitý čas strávil aj v západnej Európe.
Uviedol, že potom, čo sa prevalila jeho totožnosť ako utajeného svedka, sa obával o svoju bezpečnosť a snažil sa obmedziť svoje elektronické stopy. Povedal, že náklady na cesty si hradil sám a nikto mu na ne neprispieval.
Telefonáty z väzby
Súd prehrával nahrávky 20 odpočúvaných telefonátov Kočnera z väzby s Tóthom z obdobia 27. – 30. septembra 2018 (Kočner bol vtedy vo väzbe, krátko pred zadržaním Zsuzsovej). Tóth potvrdil, že ide o ich skutočné telefonáty, ale pri viacerých častiach sa s Kočnerom pred súdom nezhodli na tom, čo presne znamenali.
Z rozhovorov vyplynulo, že Kočner od Tótha pravidelne žiadal monitoring médií po zadržaní podozrivých z vraždy. Hovoril o situácii ako o „ťažkej likvidácii“ a pozitívne sa vyjadroval o Danielovi Lipšicovi. Témou boli aj pripravované protesty a ich organizátori.
Tóth zároveň priznal, že telefón, cez ktorý komunikoval so Zsuzsovou (uloženou ako „SIS Alino“), polícii neodovzdal, pretože ho predal zamestnancovi predajne Apple. Tvrdil však, že polícii pomohol túto osobu identifikovať. Z komunikácie so Zsuzsovou odovzdal iba jeden screenshot, ktorý považoval za podstatný.
Poprel, že by sa so Zsuzsovou niekedy osobne stretol alebo s ňou telefonoval. Uviedol tiež, že požiadal o konfrontáciu s odsúdeným sprostredkovateľom vraždy Zoltánom Andruskóm, keďže odmieta jeho tvrdenia, že so Zsuzsovou mal za ním chodiť a vystupovať v mene Kočnera.
Tóth ďalej uviedol, že Kočner mal informácie o tom, že z Kuciakovho telefónu vyplynulo napojenie novinára na Bernarda Slobodníka, od ktorého získaval informácie. „Kočner mi hovoril, že tieto informácie mal mať od Bödöra, ale neviem, či to bolo naozaj od neho alebo niekoho iného,“ povedal Tóth.
Na otázku, či má v súvislosti s výpoveďou proti Kočnerovi strach o svoj život sa Tóth vyjadril: „Aktuálne nie, ale do budúcnosti nemôže človek nič vylúčiť.“
V telefonáte z 2. októbra 2018 Kočner informoval Tótha, že spolu s advokátom pripravujú vyhlásenie, v ktorom poprú, že bol krstným otcom Zsuzsovej dcéry a že využíval jej tlmočnícke služby. Kočner sa Tótha pýtal aj na formuláciu vyjadrenia a či ho má zverejniť iba prostredníctvom agentúr TASR a SITA.
Roman Kvasnica (právny zástupca poškodených) upozornil, že Zsuzsová pred súdom sama uviedla, že Kočnerovi tlmočila z maďarčiny a taliančiny a pomáhala mu aj s hľadaním nehnuteľností.
Tóth na záver identifikoval screenshot správy z aplikácie Threema, ktorý odovzdal polícii. Potvrdil, že pochádza z telefónu, ktorý v tom čase používal.
„Môžem dodať, že ide len o jednu zo série viacerých správ na rovnakú tému. Od osoby, ktorú som mal uloženú ako XY, čo si už nepamätám. Následne som zistil, že to boli správy od pani Zsuzsovej,“ uviedol.
Rozpory
Počas júlového výsluchu sa obhajca Para snažil poukázať na údajné rozpory v Tóthovych výpovediach. Namietal napríklad rozdiel medzi Tóthovým starším vyjadrením, keď mal Kočnera označiť za vraha, a jeho neskoršími výpoveďami. Súd však konštatoval, že išlo o odpovede na odlišne položené otázky. Tóth vysvetlil, že jeho vzťah ku Kočnerovi sa zmenil najmä pre podozrenia súvisiace s prípadom vraždy, čo vníma ako veľké sklamanie.
Obhajoba následne pracovala aj s komunikáciou z aplikácie Threema. Predseda senátu sa však spýtal Kočnerovho obhajcu Paru, prečo teraz chce tieto správy používať, keď v minulosti sám namietal ich zákonnosť a tvrdil, že ich nemožno použiť ako dôkaz. Najnovšie ich chcel použiť na spochybnenie Tóthovej výpovede.
Súd nakoniec Threemu uznal za zákonný dôkaz. Rozhodnutie padlo po znaleckých posudkoch a dôkazoch od Europolu, ktoré potvrdili, že komunikácia je autentická a použiteľná.
Para poukazoval najmä na správy o ukončení a neskoršom pokračovaní činnosti Kriakovho sledovacieho tímu. Tóth potvrdil, že Kočner 21. februára 2018 napísal, že činnosť tímu dočasne pozastavuje, no vysvetlil, že to pôvodne chápal ako plánované ukončenie po dokončení mesačného obdobia. Dodal však, že po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej začal situáciu vnímať inak, čo bol dôvod jeho podozrenia.
Tóth uviedol, že po vražde sa sledovanie novinárov stalo rizikovejším, najmä po tom, čo pre novinárov boli zavedené bezpečnostné opatrenia.
„Možno sa žiada dodať, že 26. februára vznikla úplne nová situácia, pretože vtedy aj policajný zbor a prokurátori oznámili, že novinárom dávajú nejaké panic tlačidlá. To som po porade s Kriakom vyhodnotil tak, že by nebolo rozumné motať sa okolo novinárov, a tak to bolo aj oznámené z mojej strany aj Mariánovi Kočnerovi,“ vysvetľoval Tóth.
Pripustil však, že neskôr mohli ešte prebiehať jednotlivé aktivity súvisiace napríklad so sledovaním bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.
Svedok zároveň opravil svoje skoršie vyjadrenie o tom, komu oznámil svoj zámer vypovedať proti Kočnerovi. V júni tvrdil, že o tom nepovedal nikomu, no v prípravnom konaní uviedol, že o svojom rozhodnutí informoval Norberta Bödöra.
„Čo sa týka môjho vyjadrenia, že som mal Bödöra informovať, že budem informovať políciu, tak som sám prekvapený, že som to povedal. Ale keď som to v roku 2019 povedal, tak asi som to mal lepšie zafixované v pamäti. Musím povedať, že v čase, keď som sa rozhodol vypovedať na polícii, tak som bol z celej udalosti vnútorne dosť rozrušený,“ pripustil svedok.
Kočner Tóthove tvrdenia poprel
Kočner Tóthove tvrdenia odmietol. Uviedol, že svedok si vytvoril záver o jeho vine a následne mu prispôsobil svoje výpovede.
„Pán Tóth sa rozhodol, že som vrah, k tomu prispôsobil svoje tvrdenia v šiestich pilieroch a tým sa snaží vplývať na senát tohto súdu,“ vyhlásil.
Ako príklad uviedol otázku ukončenia činnosti Kriakovho tímu, keď podľa neho Tóth nesprávne spájal nočnú správu z 21. februára 2018 s vraždou Kuciaka, zatiaľ čo podľa Kočnera išlo iba o finančné vyúčtovanie a rozhodnutie zastaviť činnosť ku koncu februára.
Ďalšie reakcie na Tóthovu výpoveď boli rozdielne. Prokurátor Peter Kysel ocenil, že Tóth svoju výpoveď zopakoval aj pred novým senátom. Zástupca poškodených Roman Kvasnica ho označil za dôležitého svedka a vyzdvihol význam Threema komunikácie, ktorú Tóth odovzdal vyšetrovateľom.
Naopak, Kočnerov obhajca Para Tóthovu výpoveď spochybnil. Podľa neho opisuje najmä vlastné dojmy a spätné interpretácie, nie priame poznatky.
Predseda senátu po ukončení júlovej výpovede avizoval, že Tóth by ešte mohol byť predvolaný na ďalší procesný úkon, pravdepodobne na konfrontáciu so Zoltánom Andruskóm, ktorý tvrdil, že sa s Tóthom stretol.
Tretíkrát odznova
Prípad vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej z roku 2018 vo Veľkej Mači stále nie je právoplatne skončený. Hoci vykonávateľov a sprostredkovateľa zločinu už poznáme, na potrestanie objednávateľov si ešte spoločnosť ako aj blízka rodina zosnulých musí počkať.
Z objednávky vraždy sú obžalovaní podnikateľ Marian Kočner a Alena Zsuzsová. Najvyšší súd SR zrušil dva predchádzajúce rozsudky, a preto sa prípad vrátil na Špecializovaný trestný súd, kde ho opäť pojednáva nový senát pod vedením Miroslava Mazúcha.
Za sprostredkovanie vraždy novinára a jeho snúbenice si momentálne Andruskó odpykáva 15-ročný nepodmienečný trest odňatia slobody. Vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó už dostali 25-ročné tresty. Objednávatelia vraždy zatiaľ právoplatne odsúdení neboli.
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?