Domov

Precedens Ústavného súdu: vláda nesmie odkladať hlasovanie o dôvere po prekročení dlhu

Keď verejný dlh Slovenska prekročil hranicu dlhovej brzdy, vláda Roberta Fica bola povinná požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Kabinet však tento krok niekoľko mesiacov odkladal a tvrdil, že zákon neustanovuje žiadnu presnú lehotu. Spor vyvrcholil konaním pred Ústavným súdom SR, ktorý rozhodol, že vláda musí konať bez zbytočného odkladu a nemôže čakať na politicky výhodnejší termín. Rozhodnutie súdu nakoniec prinútilo kabinet požiadať o dôveru, ktorú v parlamente získal. Prípad otvoril širšie otázky nielen o výklade pravidiel dlhovej brzdy, ale aj o politickej zodpovednosti vlády a rešpektovaní jej ústavných povinností.

Rozhodnutie Ústavného súdu

Verejný dlh Slovenska v roku 2025 prekročil hranicu 60 % HDP, čím sa krajina dostala do najprísnejšieho sankčného pásma dlhovej brzdy. Podľa prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ani plánovaná konsolidácia nestačí na zastavenie rastu dlhu.

Táto situácia priniesla vláde Roberta Fica (Smer-SD) už v novembri minulého roka vážne ústavné povinnosti, silný politický tlak a nutnosť prijať zásadné opatrenia na ozdravenie verejných financií. 

Napriek tomu však kabinet niekoľko mesiacov odkladal jedno z najprísnejších sankčných opatrení, ktorým je podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti hlasovanie o dôvere v parlamente.

Tento patový stav nakoniec prelomil Ústavný súd (ÚS) SR. V rozhodnutí z 17. júna judikoval, že vláda nemôže svojvoľne odkladať hlasovanie o dôvere po prekročení limitov dlhovej brzdy.

Súd zároveň spresnil, že povinnosť požiadať o dôveru vzniká výlučne vláde, ktorá má dôveru parlamentu. Táto sankcia sa teda nevzťahuje na vládu, ktorá už dôveru Národnej rady (NR) SR nepožíva. 

Podľa ÚS SR musí vláda konať promptne na základe aktuálne dostupných údajov o výške verejného dlhu a parlament je povinný o dôvere rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

Súd ďalej uviedol, že po uplynutí 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády a vyslovenia dôvery musí kabinet vychádzať z posledného zverejneného údaja Eurostatu o výške dlhu a nečakať na ďalšie zverejnenie. 

Ak tento údaj ukáže, že dlh dosiahol alebo prekročil hranicu vyžadujúcu hlasovanie o dôvere, vláda je povinná požiadať o vyslovenie dôvery bez zbytočného odkladu.

Časovým údajom “bez zbytočného odkladu” sa podľa ÚS SR rozumie “okamžité aktívne konanie vlády Slovenskej republiky smerujúce k podaniu žiadosti s prihliadnutím na potrebnú procedúru, ktorou je vláda SR povinná sa riadiť, bez prvkov neodôvodnenej nečinnosti”.

ÚS SR zdôraznil, že vláda nemá k dispozícii žiadnu automatickú 30-dňovú lehotu na podanie žiadosti o dôveru.

Zároveň uviedol, že ak verejný dlh naďalej prekračuje zákonom stanovenú hranicu, povinnosť vlády požiadať NR SR o vyslovenie dôvery nevzniká len jednorazovo.

Táto povinnosť sa obnovuje po každom ďalšom pravidelnom zverejnení údajov o výške dlhu Európskou komisiou (Eurostatom) za predchádzajúci kalendárny rok. V rámci jedného kalendárneho roka však môže vláde vzniknúť povinnosť požiadať o dôveru najviac raz.

Odkladanie ústavnej povinnosti

„Ústavný zákon budeme rešpektovať v termíne, ktorý vláda uzná za adekvátny,“ uviedol začiatkom decembra minulého roku premiér Fico s odôvodnením, že ústavný zákon konkrétne nešpecifikuje časový rámec, počas ktorého by si vláda mala túto ústavnú povinnosť splniť.

Na ÚS SR sa následne vo februári obrátila skupina 32 opozičných poslancov z Progresívneho Slovenska s návrhom na výklad ustanovení ústavného zákona o dlhovej brzde. Dôvodom bolo, že vláda po zverejnení údajov o verejnom dlhu nepožiadala parlament o vyslovenie dôvery.

Poslanci argumentovali, že podľa údajov Eurostatu z 21. októbra 2025 dosiahol verejný dlh Slovenska 59,7 % HDP, čím bola prekročená hranica, pri ktorej zákon vláde ukladá povinnosť požiadať NR SR o potvrdenie dôvery.

Podľa navrhovateľov vláda porušila princípy parlamentnej demokracie, politickej zodpovednosti výkonnej moci aj právneho štátu tým, že počas schôdze parlamentu od 25. novembra do 12. decembra 2025 o dôveru nepožiadala.

Vo svojom podaní zdôraznili, že ignorovanie tejto povinnosti nie je len porušením zákona, ale aj vyhýbaním sa ústavne predpokladanej parlamentnej kontrole vlády práve v čase, keď je takáto kontrola najpotrebnejšia.

„Ak vláda, ktorej bola oznámená skutočnosť prekročenia hranice verejného dlhu prostredníctvom oficiálnych údajov Eurostatu, túto povinnosť ignoruje alebo obchádza, nejde len o porušenie konkrétneho zákonného príkazu, ale o zásah do samotnej podstaty parlamentnej demokracie. Takéto konanie znamená, že vláda sa vedome vyhýba politickej kontrole zo strany parlamentu v momente, keď je táto kontrola z ústavného hľadiska najviac potrebná,“ uviedli poslanci v podaní.

Vláda požiadala o dôveru deň po rozhodnutí súdu

11. marca ÚS SR prijal návrh skupiny poslancov na ďalšie konanie a 17. júna vydal rozhodnutie.

Predseda vlády Fico ešte 17. júna uviedol, že vláda rešpektuje rozhodnutie ÚS a bez zbytočného odkladu požiada parlament o vyslovenie dôvery. 

„Niet žiadnych sporov o tom, že vláda musí požiadať Národnú radu SR o dôveru. Vláda si túto povinnosť uvedomuje,” poznamenal Fico. 

Hoci bol premiér presvedčený, že o dôvere bude možné hlasovať až spolu s rozpočtom, akceptoval výklad súdu a ocenil, že rozhodol v čase, keď sú poslanci ešte v Bratislave na schôdzi. 

Fico zároveň oznámil, že po rokovaniach s predsedom parlamentu Richardom Rašim (Hlas-SD) a koaličnými partnermi sa prikláňa k tomu, aby sa hlasovanie o dôvere uskutočnilo čo najskôr, už nasledujúci deň.

18. júna večer parlament vládu podporil 78 hlasmi a koalícia získala dôveru.

Obavy z nevyslovenia dôvery?

Politológ Radoslav Štefančík sa domnieva, že vláda požiadala parlament o vyslovenie dôvery bezprostredne po rozhodnutí ÚS SR preto, aby predišla možným dôsledkom neplnenia ústavných povinností. 

„Počas uplynulých mesiacov sme videli celkom turbulentnú situáciu vo vládnej koalícii. Z poslaneckých klubov odchádzali niektorí poslanci, žiadali nové ministerstvá, respektíve žiadali posty ministrov, aj napriek tomu, že neboli zástupcovia konkrétnych politických strán, ktoré prešli voľbami, ale dostali sa do parlamentu na kandidátke iných politických strán,“ zhrnul Štefančík možné dôvody pre ktoré vláda mohla odkladať hlasovanie o dôvere.

Politológ pripustil, že za oddiaľovaním žiadosti o vyslovenie dôvery mohlo byť ignorovanie zákonných pravidiel. 

Zároveň vyjadril pochybnosť, že by si vláda nebola vedomá svojej povinnosti požiadať o dôveru bezodkladne po splnení podmienok stanovených zákonom.

Rozhodnutie ÚS SR predstavuje významný precedens. Jasne ukázalo, že ústavné povinnosti nie sú len formálnou záležitosťou, ktorú môže vláda podľa politickej výhodnosti ignorovať alebo odkladať. Do budúcnosti to znamená, že každá vláda, ktorej verejný dlh prekročí stanovené limity, bude musieť konať rýchlo a transparentne – bez ohľadu na to, či jej to politicky vyhovuje.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK