Svet » EÚ

Europarlament vyzval na nulovú toleranciu voči cezhraničným represiám: kritici Pekingu, Kremľa či Teheránu sú prenasledovaní aj v EÚ

Európsky parlament vyzval Európsku komisiu a členské štáty na nulovú toleranciu voči tzv. cezhraničným represiám na európskej pôde. Ide o praktiky autoritárskych režimov, ktoré sa snažia zastrašovať, umlčiavať alebo poškodzovať svojich kritikov aj mimo vlastného územia. Poslanci v utorok 16. júna prijali rozsiahle uznesenie, v ktorom tento fenomén označili za rastúcu hrozbu pre demokraciu, ľudské práva aj bezpečnosť Európskej únie (EÚ).

Čína, Rusko, Irán či Bielorusko medzi hlavnými páchateľmi

Prijaté uznesenie priamo pomenúva viaceré krajiny, ktoré podľa europoslancov patria medzi najvýraznejších pôvodcov cezhraničných represií. Parlament konkrétne spomína Čínu, Rusko, Irán a Bielorusko.

„Čína vedie najkomplexnejšiu a najsystematickejšiu kampaň nadnárodnej represie na svete podporovanú rozsiahlou extrateritoriálnou infraštruktúrou. … Čína prevádzkuje tajné policajné stanice a riadi zástupných aktérov na európskej pôde bez právneho základu, čo umožňuje dohľad a nútené návraty, a to aj prostredníctvom hrozieb voči príbuzným a v niektorých prípadoch únosov,“ uviedol europarlament. 

Pri Číne poslanci poukazujú na tlak voči ujgurskej, tibetskej či hongkonskej diaspóre vrátane tlaku prostredníctvom neoficiálnych bezpečnostných štruktúr v zahraničí.

Peking zároveň označujú za hlavného vývozcu systémov sledovania, špionážneho softvéru a policajných nástrojov založených na údajoch, ktoré používajú aj iné autoritárske režimy na monitorovanie a zastrašovanie vlastných komunít diaspór v zahraničí.

Nedávna štúdia, ktorú si objednal Parlament a ktorá bola zverejnená v januári, dospela k záveru, že európske reakcie na čínsku nadnárodnú represiu sú v porovnaní s opatreniami voči Moskve a Teheránu výrazne slabšie.

„Nadnárodnú represiu nemožno vnímať ako izolovaný jav. Naozaj ju treba vnímať ako systematickú prax uplatňovanú autoritárskymi režimami,“ povedala spravodajkyňa uznesenia Hannah Neumannová (Zelení) na tlačovej konferencii po prijatí návrhu.

V prípade Ruska dokument upozorňuje na dlhodobé prenasledovanie opozičných aktivistov, nezávislých novinárov a odporcov vojny proti Ukrajine aj mimo územia krajiny. Napríklad k politickej emigrácii Moskva pristupuje ako k strategickej hrozbe a využíva najrozličnejšie praktiky vrátane atentátov, digitálneho sledovania, únosov, kybernetických útokov či vydierania.

Rusko podľa Európskeho parlamentu pri svojich cezhraničných operáciách využíva zástupných aktérov vrátane Wagnerovej skupiny, čečenských jednotiek smrti, kultúrnych inštitúcií a v niektorých prípadoch štruktúry spojené s ruskou pravoslávnou cirkvou.

„Nadnárodná represia musí byť riešená dôsledkami. Preto musíme postaviť pred súd jednotlivých páchateľov, ako aj režimy, ktoré za nimi stoja. Toto sú základné požiadavky,“ vyhlásila Neumannová.

Rusko je v tejto súvislosti dlhodobo spájané napríklad s otravou bývalého agenta Alexandra Litvinenka v Londýne či útokom nervovoparalytickou látkou Novičok proti Sergejovi Skripaľovi a jeho dcére v anglickom meste Salisbury.

Irán čelí obvineniam z pokusov o atentáty a sledovania opozičných aktivistov, novinárov a ženských aktivistiek žijúcich v exile, zatiaľ čo Bielorusko podľa uznesenia pokračuje v zastrašovaní oponentov režimu Alexandra Lukašenka aj po ich odchode do zahraničia.

„Medzinárodné spoločenstvo by malo poskytovať stabilnú finančnú podporu nezávislým médiám, obhajcom ľudských práv a občianskej spoločnosti. Musí existovať silnejšia ochrana pred nadnárodnými represiami. Krajiny by mali vyšetrovať hrozby a odmietnuť vstup páchateľom,“ povedala líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská vo februárovom rozhovore pre Epoch Times Slovensko s tým, že mnohí demokratickí bieloruskí aktivisti zostávajú vo väzení alebo v exile.

V prípade Bieloruska je známe vynútené pristátie civilného letu Ryanairu z Atén do Vilniusu v máji 2021, po ktorom bol zadržaný opozičný novinár Raman Pratasevič.

Autoritárske režimy zasahujú aj za svojimi hranicami

Cezhraničné represie europoslanci definujú ako úmyselné aktivity štátov, autoritárskych režimov alebo subjektov s nimi prepojených, ktorých cieľom je zasahovať proti jednotlivcom a skupinám žijúcim v zahraničí. Obeťami bývajú najmä opoziční politici, novinári, aktivisti, akademici, obrancovia ľudských práv či príslušníci diaspór, ktorí sa po odchode z vlasti stali kritikmi režimu.

Europarlament vo svojom uznesení upozorňuje, že cezhraničné represie už dávno nepredstavujú len fyzické útoky na exulantov, keďže autoritárske vlády využívajú široké spektrum nástrojov. 

Poslanci v uznesení upozorňujú, že cezhraničné represie sa v digitálnej ére výrazne presúvajú do online priestoru a stávajú sa technologicky sofistikovanejšími. Zahŕňajú nielen kybernetické útoky, doxxing či dezinformačné kampane, ale aj využívanie umelej inteligencie na sledovanie a profilovanie jednotlivcov. 

(Pozn. red.: Doxxing je praktika, pri ktorej niekto zámerne vyhľadá a zverejní vaše citlivé osobné údaje na internete bez vášho súhlasu. Cieľom je často zastrašenie, vydieranie, pomsta alebo poškodenie reputácie obete.)

Čoraz častejšie sa spomína aj nasadzovanie špionážneho softvéru, ktorý umožňuje monitorovať komunikáciu disidentov v zahraničí, pričom digitálne platformy a sociálne siete sa môžu stať nástrojom na ich systematické obťažovanie a zastrašovanie.

Zneužívanie medzinárodných inštitúcií

Europarlament okrem toho poukazuje na zneužívanie medzinárodných mechanizmov, ako sú žiadosti o vydanie, databázy či oznámenia Interpolu, ktoré môžu autoritárske režimy využívať na legitimizáciu prenasledovania nepohodlných osôb v zahraničí.

Poslanci upozorňujú na zneužívanie tzv. červených oznámení Interpolu či konzulárny nátlak, keď diplomatické zastúpenia autoritárskych štátov vyvíjajú tlak na vlastných občanov žijúcich v zahraničí.

Krajina napríklad požiada Interpol o vydanie červeného zatykača, pričom dissidenta obviní z vymysleného zločinu, napríklad z terorizmu alebo korupcie. Interpol túto výzvu rozpošle policajným orgánom do celého sveta. Keď sa daná osoba objaví na letisku, prejde hranicou alebo je kontrolovaná v niektorej krajine, môže byť okamžite zadržaná. Následne hrozí jej vydanie do krajiny pôvodu.

Prijatá správa zdôrazňuje, že nadnárodná represia je „výrazne podceňovaná“, a to aj v rámci EÚ, pretože obete sa obávajú odvetných opatrení voči svojim rodinám alebo „nedôverujú úradom kvôli predchádzajúcim skúsenostiam v autoritárskom prostredí“.

Podľa Neumannovej sa autoritárske štáty okrem priamej represie pokúšajú ako nástroj represie využiť aj európske systémy a inštitúcie.

Napríklad, keď si členské štáty najímajú prekladateľské služby v azylových konaniach, často si vyberajú najlacnejších poskytovateľov, ktorí však môžu spolupracovať s tajnými službami určitých režimov.

„Európske systémy a inštitúcie by už nemali byť viac zneužívané ako nástroje represie priamo v Európe. Toto je jedna z medzier, ktorú musíme vyriešiť. Je ich ešte oveľa viac – napríklad zmrazovanie bankových účtov či oznámenia Interpolu,“ povedala Neumannová.

Parlament upozorňuje, že cezhraničné represie majú mnoho podôb a ich rozsah je často podceňovaný. Nejde len o fyzické útoky alebo vyhrážky, ale aj o sledovanie, kybernetické útoky, očierňovacie kampane, zneužívanie právnych nástrojov či nátlak na rodinných príslušníkov, ktorí zostali v krajine pôvodu. 

Poslanci varujú, že cieľom takýchto aktivít nie je len umlčať jednotlivých kritikov režimu, ale vytvárať atmosféru strachu v širších komunitách žijúcich v exile.

Schválený dokument pripomína, že okrem sledovania a zastrašovania dochádza k vyhrážkam rodinným príslušníkom, únosom, pokusom o násilné návraty do domovskej krajiny, zneužívaniu medzinárodných zatykačov či digitálnym útokom. 

Europarlament poukázal na údaje organizácie Freedom House, podľa ktorých sa cezhraničných represií dopúšťa viac než štvrtina vlád na svete. Freedom House zdokumentoval v rokoch 2014 až 2025 na celom svete 1 375 fyzických foriem incidentov – ako sú cielené zabíjania, únosy, násilie a nútené zmiznutia.

„Podľa odhadov je ohrozených 3,5 milióna ľudí a zdokumentované prípady sú vo vyše 100 krajinách,“ uvádza europarlament.

Ako hlasovali slovenskí europoslanci

Za prijatie uznesenia hlasovalo 434 europoslancov, proti bolo 128 a celkovo 104 sa zdržalo hlasovania. Parlament v dokumente vyzval na zavedenie politiky „nulovej tolerancie“ voči všetkým formám cezhraničných represií na území EÚ a požaduje koordinovaný európsky postup pri ich odhaľovaní a potláčaní.

Zo Slovákov podporili uznesenie šiesti – Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana). 

Proti boli Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov). 

Branislav Ondruš (nezaradený) sa zdržal hlasovania a Ľubica Karvašová (PS/Obnovme Európu) nehlasovala.

Poslanci chcú koordinátora EÚ aj lepší zber dát

Prijaté uznesenie obsahuje sériu konkrétnych opatrení. Europoslanci navrhujú vytvoriť jednotný systém monitorovania a evidencie prípadov cezhraničných represií, pretože v súčasnosti chýbajú spoľahlivé a porovnateľné údaje.

Medzi ďalšie návrhy patrí zriadenie koordinátora EÚ pre boj proti tomuto fenoménu, špecializované školenia pre policajné a justičné orgány a najmä prijatie jednotnej definície cezhraničných represií na úrovni EÚ.

„Nedostatok jasnej definície cezhraničných represií prispieva k ich nedostatočnému nahlasovaniu, obmedzuje účinné politické reakcie a bráni využívaniu nástrojov na vyvodzovanie zodpovednosti vrátane sankčných mechanizmov,“ uvádza sa v uznesení.

Podľa Neumannovej prijaté uznesenie predstavuje prvý krok k vytvoreniu systematickej európskej odpovede na problém, ktorý bol doteraz často prehliadaný alebo riešený len na národnej úrovni.

„Pre mnohých ľudí žijúcich v exile v Európe vzdialenosť neznamená bezpečie. Autoritárske režimy sa aktívne snažia umlčať kritikov aj za hranicami vlastných štátov. Cezhraničné represie sa stali jednou z najvážnejších a zároveň najviac prehliadaných hrozieb pre demokraciu, ľudské práva a bezpečnosť členských štátov EÚ,“ uviedla spravodajkyňa.

Hoci uznesenie nie je právne záväzné, vysiela politický signál, že EÚ chce venovať väčšiu pozornosť ochrane ľudí, ktorí sa stali terčom autoritárskych režimov aj po odchode do zahraničia. Parlament zároveň otvára diskusiu o tom, ako zabezpečiť, aby sa územie EÚ nestávalo priestorom, kde cudzie mocnosti môžu beztrestne zastrašovať svojich kritikov.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK