Názory

Špionážna vojna Číny proti Západu sa rozrastá (Komentár) 

Západné vlády dlhé roky vnímali čínsku špionáž ako zvládnuteľný problém. To sa však rýchlo mení.

Čína už desaťročia využíva svoj prístup k západným trhom, technológiám, akademickým a vedeckým inštitúciám na budovanie vlastnej ekonomiky a rozvoj svojho impozantného technologického priemyslu. Zatiaľ čo podstatnú časť získala na základe obojstranných dohôd, zvyšok pochádza z utajovaných operácií, krádeží, úplatkárstva a špionáže.

Aliancia Five Eyes bije na poplach

Spravodajské služby aliancie Five Eyes (Päť očí), ktorú tvoria Spojené štáty, Veľká Británia, Kanada, Austrália a Nový Zéland, dnes upozorňujú na to, že Peking dramaticky rozšíril rozsah aj sofistikovanosť svojich špionážnych operácií. Five Eyes naznačujú, že čínsky spravodajský aparát sa už nezameriava výhradne na krádeže technológií a obchodných tajomstiev.

Peking svoje špionážne úsilie čoraz viac orientuje na vládnych úradníkov, vojenský personál, kritickú infraštruktúru, telekomunikačné siete a dokonca aj na bežných občanov, ktorí majú prístup k užitočným informáciám. Výsledkom je nepretržitá spravodajská kampaň, aká nemá od čias studenej vojny obdobu.

V júni 2026 vydala aliancia Five Eyes zriedkavé spoločné varovanie s informáciou o tom, že čínske tajné služby agresívne verbujú zdroje prostredníctvom platforiem LinkedIn, Indeed, Upwork a ďalších profesijných sietí. Podľa spravodajských dôstojníkov sa čínski agenti vydávajú za personalistov, konzultantov, zástupcov think-tankov a výskumných firiem, aby identifikovali osoby s prístupom k citlivým informáciám.

Podľa spoločného bulletinu čínska rozviedka cieli na pracovníkov v oblasti obrany, špecialistov na zahraničné veci, príslušníkov armády, vládnych dodávateľov, novinárov, akademikov a výskumníkov v think tankoch. Cieľ je priamočiary: získať exkluzívne vojenské, politické, hospodárske a technologické informácie, ktoré Pekingu poskytnú strategickú výhodu.

Britské spravodajské služby uvádzajú, že prostredníctvom týchto metód boli oslovené tisícky ľudí prepojených s parlamentom, štátnou správou a obrannými inštitúciami. 

Čítate správne. Tisícky.

Ako čínska komunistická strana verbuje západných pilotov stíhačiek

Obľúbené metódy Pekingu

Čínsky model špionáže sa líši od tradičného sovietskeho štýlu. Namiesto toho, aby sa Peking spoliehal primárne na profesionálnych spravodajských dôstojníkov, využíva široké spektrum spolupracujúcich zložiek. Zapája doň spravodajské služby, vojenské organizácie, štátne podniky, univerzity, nastrčené firmy, kybernetické jednotky a aktérov zo súkromného sektora.

Stratégia je jednoduchá: zhromaždiť informácie z tisícov zdrojov a následne ich spojiť do využiteľných spravodajských výstupov.

Čínsky postup zahŕňa neustále pokusy o kybernetické prieniky do vládnych a súkromných sietí, krádeže duševného vlastníctva a verbovanie interných informátorov. Ako už bolo spomenuté, patrí sem aj známa prax zberu informácií na akademickej a výskumnej pôde, vplyvové operácie, monitorovanie zámorských čínskych komunít a zneužívanie profesijných sociálnych sietí.

Archívne fotografie zhotovené 2. marca 2026 zobrazujú Billa Yuen Chung Biua (vľavo) a Petra Wai Chi Leunga (vpravo), ktorí sú obvinení z napomáhania hongkonskej spravodajskej službe, ako prichádzajú na súd v centre Londýna (Foto: Carlos Jasso/AFP via Getty Images)

Rozsah operácií dovoľuje Číne získavať obrovské množstvo údajov bez toho, aby sa dala priamo chytiť pri čine – vždy totiž dokáže akúkoľvek spojitosť vierohodne poprieť.

Kritická infraštruktúra ako primárny cieľ

Pravdepodobne najznepokojujúcejším trendom je prenikanie Číny do západnej kritickej infraštruktúry. Americké spravodajské služby vrátane FBI, NSA a CISA upozorňujú na to, že čínska štátom sponzorovaná hackerská skupina známa ako Volt Typhoon mala prístup k častiam americkej kritickej infraštruktúry najmenej päť rokov predtým, než bola odhalená.

Terče údajne pokrývajú celé spektrum priemyslu, distribúcie a ďalších odvetví. Patrí sem letectvo, železničná a námorná doprava, potrubné systémy, komunikačné siete a vodárenské podniky.

Dôvodom, prečo Volt Typhoon vyvoláva také znepokojenie, je presvedčenie úradov, že táto operácia presahuje rámec bežného zberu informácií. Podľa analýz amerických úradov si hackeri v spomínaných sieťach zrejme „vytvárajú zadné vrátka“, ktoré by im počas budúceho konfliktu či krízy umožnili vyvolať cielený kolaps infraštruktúry. To v porovnaní s tradičnou špionážou pôsobí ako výrazná eskalácia.

Spoločnosť Microsoft verejne identifikovala skupinu Volt Typhoon v roku 2023. Hackeri využívali techniky známe ako „living off the land“ (užívanie zdrojov z prostredia) – namiesto nasadenia ľahko detekovateľného malvéru sa spoliehali na legitímne administratívne nástroje, ktoré sa už v napadnutých sieťach nachádzali.

Vďaka tejto stratégii dokázali útočníci zostávať celé mesiace neprezradení, pričom nerušene zhromažďovali citlivé údaje a zaisťovali si k nim dlhodobý prístup. Cieľom bol aj ostrov Guam, ktorý je domovom dôležitých amerických vojenských zariadení a komunikačnej infraštruktúry v Pacifiku.

Salt Typhoon, ďalšia operácia pochádzajúca z Číny, sa zameriavala na telekomunikačné siete. Bezpečnostní experti a spravodajskí úradníci spájajú Salt Typhoon s rozsiahlym špionážnym úsilím zameraným na komunikačnú infraštruktúru. Správy naznačujú, že cieľom operácie bolo získať prístup k citlivým telekomunikačným údajom vrátane komunikácie vládnych úradníkov a osôb s rozhodovacími právomocami.

Zatykač FBI zobrazuje zamestnancov čínskej technologickej spoločnosti Anxun (i-Soon) Information Technology Co., Ltd. Podľa obvinení napádali ciele po celom svete na pokyn a v úzkej koordinácii s čínskym ministerstvom štátnej bezpečnosti a ministerstvom verejnej bezpečnosti. (Foto: FBI)

Analytici označujú Salt Typhoon za jednu z najrozsiahlejších kybernetických špionážnych operácií, aké kedy cielili na západné komunikačné siete.

Náborové operácie online

Najnovšiu hrozbu predstavuje čínske využívanie sociálnych a profesijných platforiem. Podľa spravodajských služieb Five Eyes sa čínski dôstojníci vojenskej špionáže čoraz častejšie maskujú za personalistov. Ponúkajú možnosti konzultácií, výskumné úlohy alebo projekty v oblasti analýzy politík. Prvotné požiadavky pôsobia nevinne. Postupom času sú však vybrané ciele vyzývané, aby poskytovali čoraz citlivejšie informácie.

Úrady to opisujú ako metódu, ktorou možno vo veľkom osloviť tisíce potenciálnych zdrojov.

Dôkazy o komplexných čínskych špionážnych operáciách pochádzajú z viacerých zdrojov, pričom varovania vlád majú čoraz častejšie medzinárodný charakter. Vládne spravodajské agentúry vydávajú spoločné vyhlásenia, kyberbezpečnostné firmy (vrátane Microsoftu) nezávisle dokumentujú preniknutia do svojej bezpečnostnej infraštruktúry. Trestné stíhania odhaľujú náborové siete a špionážne aktivity. Technické forenzné vyšetrovania navyše potvrdili, že stopy operácií vedú priamo k infraštruktúre a metódam spojeným s čínskymi štátnymi aktérmi.

Ako reaguje Západ

Západné vlády reagovali tým, že posilnili kybernetickú obranu, zintenzívnili zdieľanie spravodajských informácií, obmedzili transfery technológií, sprísnili kontrolu exportu a začali špionážne prípady nekompromisne stíhať.

Aliancia Five Eyes vystupuje pri odhaľovaní čínskych operácií čoraz otvorenejšie. Spravodajské služby zjavne veria, že verejné označenie vinníka zvyšuje náklady Pekingu a pomáha potenciálnym cieľom rozpoznať pokusy o naverbovanie skôr, než dôjde k škodám.

Robí sa dosť na to, aby sa otupilo prenikanie Číny a jej prístup ku kritickým spravodajským informáciám, pokročilým technológiám a ďalším citlivým oblastiam?

V tejto chvíli je odpoveďou „nie“.

Povedie to k vojne?

Je rozsiahla špionážna aktivita Číny predzvesťou vojny?

Nie nevyhnutne. Špionáž predstavuje celkom prirodzený sprievodný jav v globálnom konkurenčnom boji a v nejakej forme ju praktizuje každá svetová mocnosť. Prenikanie Číny do kritickej infraštruktúry však výrazne zvyšuje stávky. Ak majú spravodajské služby pravdu a cieľom niektorých operácií je príprava na ochromenie systémov počas potenciálnej krízy vyvolanej dianím na Taiwane, hranica medzi špionážou a konfliktom sa zotiera.

Súčasné riziko priameho vojenského konfliktu medzi Čínou a Spojenými štátmi zostáva relatívne nízke, no je najvyššie za posledné desaťročia. Väčšina analytikov považuje kybernetické operácie, hospodársky nátlak, technologické súperenie a zástupný tlak za oveľa pravdepodobnejšie scenáre než otvorenú vojnu.

Ponaučenie je však jasné. Spravodajské operácie Pekingu sú čoraz širšie, hlbšie a ambicióznejšie. Varovanie aliancie Five Eyes naznačuje, že západné vlády už čínsku špionáž nevnímajú ako súbor izolovaných incidentov, ale ako dlhodobé strategické úsilie zamerané na posun rovnováhy síl v prospech Číny.

Do akej miery je pravdepodobné, že západné krajiny zareagujú rázne a koordinovane? Hoci je to otázne, takáto reakcia sa zdá potrebnejšia než kedykoľvek predtým.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK