Názory

Špionážna vojna Číny proti Západu sa rozrastá (Komentár) 

Západné vlády dlhé roky vnímali čínsku špionáž ako zvládnuteľný problém. To sa však rýchlo mení.

Čína už desaťročia využíva svoj prístup k západným trhom, technológiám, akademickým a vedeckým inštitúciám na budovanie vlastnej ekonomiky a rozvoj svojho impozantného technologického priemyslu. Zatiaľ čo podstatnú časť získala na základe obojstranných dohôd, zvyšok pochádza z utajovaných operácií, krádeží, úplatkárstva a špionáže.

Aliancia „Five Eyes“ bije na poplach

Spravodajské služby aliancie Five Eyes (Päť očí), ktorú tvoria Spojené štáty, Veľká Británia, Kanada, Austrália a Nový Zéland, dnes varujú, že Peking dramaticky rozšíril rozsah aj sofistikovanosť svojich špionážnych operácií. Five Eyes naznačujú, že čínsky spravodajský aparát sa už nezameriava výhradne na krádeže technológií a obchodných tajomstiev.

Peking svoje špionážne úsilie čoraz viac mieri na vládnych úradníkov, vojenský personál, kritickú infraštruktúru, telekomunikačné siete a dokonca aj na bežných občanov, ktorí majú užitočný prístup k informáciám. Výsledkom je nepretržitá spravodajská kampaň, aká nemá od čias studenej vojny obdobu.

V júni 2026 vydala aliancia Five Eyes zriedkavé spoločné varovanie, že čínske tajné služby agresívne verbujú zdroje prostredníctvom platforiem LinkedIn, Indeed, Upwork a ďalších profesionálnych sietí. Podľa spravodajských dôstojníkov sa čínski agenti vydávajú za personalistov, konzultantov, zástupcov think-tankov a výskumných firiem, aby identifikovali osoby s prístupom k citlivým informáciám.

Podľa spoločného bulletinu čínska rozviedka cieli na pracovníkov v oblasti obrany, špecialistov na zahraničné veci, príslušníkov armády, vládnych dodávateľov, novinárov, akademikov a výskumníkov v think-tankoch. Cieľ je priamočiary: získať exkluzívne vojenské, politické, hospodárske a technologické informácie, ktoré Pekingu poskytnú strategickú výhodu.

Britské spravodajské služby uvádzajú, že prostredníctvom týchto metód boli oslovené tisíce ľudí prepojených s parlamentom, štátnou správou a obrannými inštitúciami. 

Čítate správne. Tisíce.

Ako čínska komunistická strana verbuje západných pilotov stíhačiek

Obľúbené metódy Pekingu

Čínsky model špionáže sa líši od tradičného sovietskeho štýlu. Namiesto toho, aby sa Peking spoliehal primárne na profesionálnych spravodajských dôstojníkov, využíva široký ekosystém. Zapája doň spravodajské služby, vojenské organizácie, štátne podniky, univerzity, nastrčené firmy, kybernetické jednotky a aktérov zo súkromného sektora.

Stratégia je jednoduchá: zhromaždiť informácie z tisícov zdrojov a následne ich spojiť do využiteľných spravodajských výstupov.

Čínsky prístup zahŕňa neustále pokusy o kybernetické prieniky do vládnych a súkromných sietí, krádeže duševného vlastníctva a verbovanie interných informátorov. Ako už bolo spomenuté, patrí sem aj známa prax zberu informácií na akademickej a výskumnej pôde, vplyvové operácie, monitorovanie zámorských čínskych komunít a zneužívanie profesionálnych sociálnych sietí.

Archívne fotografie zhotovené 2. marca 2026 zobrazujú Billa Yuen Chung Biua (vľavo) a Petra Wai Chi Leunga (vpravo), ktorí sú obvinení z napomáhania hongkonskej spravodajskej službe a prichádzajú na súd v centre Londýna. (Foto: Carlos Jasso/AFP prostredníctvom Getty Images)

Rozsah operácií dovoľuje Číne získavať kvantá dát bez toho, aby sa dala priamo chytiť pri čine – vždy totiž dokáže akúkoľvek spojitosť presvedčivo poprieť.

Kritická infraštruktúra ako primárny cieľ

Pravdepodobne najznepokojujúcejším trendom je prienik Číny do západnej kritickej infraštruktúry. Americké spravodajské služby vrátane FBI, NSA a CISA varovali, že čínska štátom sponzorovaná hackerská skupina známa ako „Volt Typhoon“ mala prístup k častiam americkej kritickej infraštruktúry najmenej päť rokov pred tým, než bola odhalená.

Terče údajne pokrývajú celé spektrum priemyslu, distribúcie a ďalších odvetví. Patrí sem letectvo, železničná a námorná doprava, potrubné systémy, komunikačné siete a vodárenské podniky.

Čo robí Volt Typhoon obzvlášť znepokojujúcim, je presvedčenie úradov, že táto operácia presahuje rámec obyčajného zberu informácií. Podľa analýz amerických úradov si hackeri v spomínaných sieťach zrejme „vytvárajú zadné vrátka“, ktoré by im počas budúceho konfliktu či krízy umožnili vyvolať cielený kolaps infraštruktúry. To predstavuje výraznú eskaláciu oproti tradičnej špionáži.

Spoločnosť Microsoft verejne identifikovala skupinu Volt Typhoon v roku 2023. Hackeri využívali techniky známe ako „living off the land“ (užívanie zdrojov z prostredia) — namiesto nasadenia ľahko detekovateľného malvéru sa spoliehali na legitímne administratívne nástroje, ktoré sa už v napadnutých sieťach nachádzali.

Vďaka tejto stratégii dokázali útočníci zostávať celé mesiace neprezradení, pričom nerušene zhromažďovali citlivé dáta a zaisťovali si dlhodobý prístup. Cieľom bol aj ostrov Guam, ktorý je domovom kľúčových amerických vojenských zariadení a komunikačnej infraštruktúry v Pacifiku.

Salt Typhoon, ďalšia operácia prepojená s Čínou, sa zameriavala na telekomunikačné siete. Bezpečnostní experti a spravodajskí úradníci spájajú Salt Typhoon s rozsiahlym špionážnym úsilím zameraným na komunikačnú infraštruktúru. Správy naznačujú, že operácia sa snažila získať prístup k citlivým telekomunikačným dátam vrátane komunikácie vládnych úradníkov a osôb s rozhodovacími právomocami.

Zatykač FBI zobrazuje zamestnancov čínskej technologickej spoločnosti Anxun (i-Soon) Information Technology Co., Ltd. Podľa obvinení napádali ciele po celom svete na pokyn a v úzkej koordinácii s čínskym ministerstvom štátnej bezpečnosti a ministerstvom verejnej bezpečnosti. (Foto: FBI)

Analytici označujú Salt Typhoon za jednu z najrozsiahlejších kybernetických špionážnych kampaní, aké kedy smerovali proti západným komunikačným sieťam.

Náborové operácie online

Najnovšiu hrozbu predstavuje čínske využívanie sociálnych a profesijných platforiem. Podľa spravodajských služieb Five Eyes sa čínski dôstojníci vojenskej špionáže čoraz častejšie maskujú za personalistov. Ponúkajú možnosti konzultácií, výskumné úlohy alebo projekty v oblasti analýzy politík. Prvotné požiadavky pôsobia nevinne. Postupom času sú však vybrané ciele stimulované k tomu, aby poskytovali čoraz citlivejšie informácie.

Úrady to popisujú ako vysoko škálovateľný model, schopný zasiahnuť tisíce potenciálnych zdrojov.

Dôkazy o komplexných čínskych špionážnych kampaniach pochádzajú z viacerých zdrojov, pričom varovania vlád majú čoraz častejšie medzinárodný charakter. Vládne spravodajské agentúry vydávajú spoločné vyhlásenia, kyberbezpečnostné firmy (vrátane Microsoftu) nezávisle dokumentujú prieniky vo svojej bezpečnostnej infraštruktúre. Trestné stíhania odhaľujú náborové siete a špionážne aktivity. Technické forenzné vyšetrovania navyše vystopovali operácie priamo k infraštruktúre a metódam spojeným s aktérmi podporovanými čínskym štátom.

Ako reaguje Západ

Západné vlády reagovali tým, že posilnili kybernetickú obranu, zintenzívnili zdieľanie spravodajských informácií, obmedzili transfery technológií, sprísnili kontrolu exportu a začali špionážne prípady nekompromisne stíhať.

Aliancia Five Eyes vystupuje pri odhaľovaní čínskych operácií čoraz otvorenejšie. Spravodajské služby zjavne veria, že verejné pripísanie viny zvyšuje náklady pre Peking a pomáha potenciálnym cieľom rozpoznať pokusy o naverbovanie skôr, než dôjde k škodám.

Robí sa dosť na to, aby sa otupil prienik Číny a jej prístup ku kritickým spravodajským informáciám, pokročilým technológiám a ďalším citlivým oblastiam?

V tejto chvíli znie odpoveď: „Nie.“

Povedie to k vojne?

Je rozsiahla špionážna aktivita Číny predzvesťou vojny?

Nie nevyhnutne. Špionáž predstavuje celkom prirodzený sprievodný jav v globálnom konkurenčnom boji a v nejakej forme ju praktizuje každá kľúčová mocnosť. Prienik Číny do kritickej infraštruktúry však výrazne zvyšuje stávky. Ak majú spravodajské služby pravdu a cieľom niektorých operácií je príprava na ochromenie systémov počas potenciálnej krízy okolo Taiwanu, hranica medzi špionážou a konfliktom sa zotiera.

Súčasné riziko priameho vojenského konfliktu medzi Čínou a Spojenými štátmi zostáva relatívne nízke, no je najvyššie za posledné desaťročia. Väčšina analytikov považuje kybernetické operácie, hospodársky nátlak, technologické súperenie a zástupný tlak za oveľa pravdepodobnejšie scenáre než otvorenú vojnu.

Ponaučenie je však jasné. Spravodajské operácie Pekingu sú čoraz širšie, hlbšie a ambicióznejšie. Varovanie aliancie Five Eyes naznačuje, že západné vlády už čínsku špionáž nevnímajú ako súbor izolovaných incidentov, ale ako dlhodobé strategické úsilie zamerané na posun rovnováhy síl v prospech Číny.

Je pravdepodobná hlboká a koordinovaná reakcia západných národov? Možno nie, ale zdá sa byť potrebnejšia než kedykoľvek predtým.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK