Svet » EÚ

Prečo EÚ zaostáva za USA a Brazíliou v biopalivách: europarlament hľadá riešenie

Európsky parlament otvoril diskusiu o budúcnosti udržateľných biopalív a potrebe prispôsobiť európsku legislatívu novým technologickým aj hospodárskym podmienkam. Počas májovej plenárnej rozpravy europoslanci upozorňovali, že súčasný regulačný rámec síce pomohol rozvoju obnoviteľných palív, no zároveň vytvára neistotu pre investorov a výrobcov, ktorí potrebujú jasné pravidlá aj po roku 2030.

Európska komisia biopalivá považuje za dôležitý nástroj najmä v sektoroch, kde je elektrifikácia technicky alebo ekonomicky náročná, napríklad v leteckej a námornej doprave. Súčasne však platia prísne pravidlá udržateľnosti, ktoré majú zabrániť negatívnym dopadom na životné prostredie či potravinovú bezpečnosť.

Podľa Európskej komisie sú biopalivá zároveň významným nástrojom na posilňovanie energetickej bezpečnosti EÚ, keďže kvapalné palivá, ako biodiesel alebo bioetanol, vyrábané z biomasy, pomáhajú znižovať závislosť od dovozu fosílnych palív a zároveň prispievajú k znižovaniu emisií v doprave.

Aktuálny stav v EÚ

Z celkovej energie, ktorú spotrebúva EÚ v doprave (autá, kamióny, lietadlá, lode), pochádza 11,2 % z obnoviteľných zdrojov. Ide o malý nárast oproti roku 2023 (10,9 %). Z týchto obnoviteľných zdrojov tvoria biopalivá väčšinu – približne 5,1 % z celkovej energie v doprave.

EÚ chce do roku 2030 dosiahnuť, aby každý členský štát buď dosiahol, aby 29 % všetkej energie v doprave pochádzalo z obnoviteľných zdrojov (napr. biopalivá, elektrina, vodík) alebo aby znížil emisie skleníkových plynov z palív o 14,5 %.

Okrem toho musia členské štáty spoločne zabezpečiť, aby aspoň 5,5 % energie v doprave tvorili pokročilé biopalivá (vyrobené z odpadu, zvyškov, nie z potravín) a obnoviteľný vodík. Z toho musí byť minimálne 1 % tzv. RFNBO – teda syntetické palivá vyrobené z obnoviteľnej elektriny (napríklad z veterných alebo solárnych elektrární).

Investori potrebujú istotu po roku 2030

Výstavba nových kapacít vyžaduje stovky miliónov eur na jeden závod s návratnosťou 15–25 rokov. Ide teda o pomerne dlhú a riskantnú investíciu.

Podľa správy Európskej komisie z februára 2026 bude EÚ potrebovať:

• 3,8 až 7,5 miliardy eur ročne na stavbu nových tovární na pokročilé biopalivá (do roku 2030),
• plus ďalších 0,7 až 1,25 miliardy eur ročne na podporu farmárov a dodávateľov surovín (napríklad odpadov z poľnohospodárstva alebo lesníctva).

Holandská europoslankyňa Jeannette Baljeuová (Obnovme Európu) počas rozpravy upozornila, že investori dnes nevedia, aké podmienky budú platiť po roku 2030. V rozprave uviedla, že EÚ potrebuje jasný a stabilný regulačný rámec, pretože bez neho nebudú súkromní investori ochotní financovať projekty, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie klimatických cieľov.

„V celej Európe sa vynakladajú značné investície do rozširovania udržateľných biopalív pre námornú dopravu aj letectvo. Pre našu energetickú nezávislosť je veľmi dôležité, aby sme v tom pokračovali,“ povedala Baljeuová.

Podobný názor zaznel aj z ďalších politických skupín. Poslanci upozorňovali, že Európa sa snaží rozvíjať domáci priemysel v oblasti obnoviteľných palív, no zároveň často mení pravidlá alebo vysiela protichodné signály.

Biopalivá majú pomôcť tam, kde elektrina nestačí

Významnú časť diskusie venovali europoslanci otázke, akú úlohu majú biopalivá zohrávať v budúcej doprave.

Kým v osobnej doprave sa EÚ čoraz viac orientuje na elektromobilitu, pri lietadlách, lodiach či ťažkej nákladnej doprave zostáva situácia komplikovanejšia. Práve preto viacerí zákonodarcovia označili biopalivá za nevyhnutnú súčasť energetickej transformácie.

Bulharský europoslanec Radan Kanev z Európskej ľudovej strany vyhlásil, že EÚ musí výrazne zvýšiť investície do alternatívnych palív.

„Jednoducho musíme zdvojnásobiť produkciu, zhromažďovanie a rafináciu všetkých druhov alternatívnych palív – vrátane biopalív – znížiť zbytočnú administratívnu záťaž a zdvojnásobiť investície,“ skonštatoval Kanev.

Európska komisia dlhodobo zdôrazňuje, že biopalivá majú dopĺňať elektrifikáciu dopravy, nie ju nahrádzať.

Kritika zložitých pravidiel

Významná časť rozpravy sa niesla aj v znamení kritiky súčasnej európskej regulácie. Česká europoslankyňa Jana Nagyová z frakcie Patrioti pre Európu upozornila, že výrobcovia dnes čelia spleti pravidiel, ktoré sa často prekrývajú alebo si dokonca odporujú.

„To vytvára neistotu a paradoxne podporuje podvody a dovoz namiesto investícií, ktoré európske spoločnosti čoraz častejšie hľadajú mimo EÚ. Preto musí EÚ zjednodušiť a harmonizovať rámec pre obnoviteľné palivá,“ podotkla Nagyová.

Niektorí poslanci ako napríklad Talianka Isabella Tovaglieriová (Patrioti pre Európu) zároveň volali po väčšej technologickej neutralite. Argumentovali, že EÚ by nemala jednostranne uprednostňovať jednu technológiu pred druhou, ale umožniť konkurenciu rôznych riešení na znižovanie emisií.

„Nie som fanatička. Nehovorím, že biopalivo je dokonalým riešením, ale je to nevyhnutná alternatívna technológia pre vyvážený energetický mix, ktorý je skutočne technologicky neutrálny,“ vyhlásila Tovaglieriová.

Zatiaľ čo v Európe sa veľa diskutuje a pravidlá sú veľmi prísne, inde vo svete biopalivá vyrábajú vo veľkom.

Aká je situácia dnes

Spojené štáty sú svetovou jednotkou – vyrobili obrovské množstvo biopalív (asi 1 917 jednotiek). USA používajú povinné kvóty pre výrobcov palív a daňové úľavy, čo výrobu silno tlačí dopredu. Najviac robia etanol z kukurice.

Druhá na svete je Brazília s 1 143 jednotkami. Vyrába etanol z cukrovej trstiny a biodiesel. V Brazílii tvoria biopalivá až 22 % všetkej energie v doprave (v autách, autobusoch, kamiónoch).

EÚ spolu (Nemecko, Francúzsko, Španielsko a ostatné krajiny) vyrobila okolo 500 – 600 jednotiek. Európa je síce najlepšia vo výrobe biodieslu, ale v celkovom množstve výrazne zaostáva za Amerikou aj Brazíliou, pretože má veľmi prísne pravidlá na ochranu prírody a klímy. To brzdí rast výroby, no zaručuje, že biopalivá sú naozaj čistejšie a menej škodlivé pre životné prostredie.

Nie všetci sú presvedčení o budúcnosti biopalív

Rozprava v Európskom parlamente ukázala, že budúcnosť biopalív zostáva kontroverznou témou. Kritici upozorňovali, že časť biopalív sa vyrába z poľnohospodárskych plodín, ktoré by mohli byť využité na produkciu potravín. To podľa nich vytvára tlak na ceny pôdy aj poľnohospodárskych komodít.

Portugalský europoslanec João Oliveira (Skupina Ľavice) povedal, že výroba biopalív zo spracovania odpadu alebo z použitia vedľajších produktov nebude predstavovať problém, pretože má prirodzene pozitívny vplyv.

„To isté však neplatí v prípade agropalív. Pretože v prípade agropalív môže takáto výroba znamenať tlak na zníženie dostupnosti potravín alebo zvýšenie cien, väčšiu závislosť poľnohospodárov od nadnárodných agropriemyselných a ropných spoločností a často môže znamenať riziká ničenia biodiverzity, degradácie biotopov a ekosystémov, degradácie pôdy a zvýšenej spotreby vody a energie,“ upozornil.

Aj Európska komisia uznáva, že nie všetky biopalivá majú rovnaký prínos. Preto súčasná legislatíva rozlišuje medzi jednotlivými druhmi palív a zvýhodňuje najmä pokročilé biopalivá vyrábané z odpadov, zvyškov biomasy alebo iných nepoľnohospodárskych surovín.

Komisia zároveň upozorňuje na riziko takzvanej nepriamej zmeny využívania pôdy (ILUC). Pri niektorých biopalivách vyrábaných z potravinárskych plodín môže rast dopytu viesť k rozširovaniu poľnohospodárskej pôdy na úkor lesov, mokradí či rašelinísk. 

Takýto proces môže znížiť alebo dokonca vymazať časť klimatických prínosov biopalív. Aj preto EÚ postupne obmedzuje podporu biopalív s vysokým rizikom ILUC a väčší dôraz kladie na palivá vyrábané z odpadových a zvyškových surovín.

EÚ rozdeľuje biopalivá podľa toho, z čoho sa vyrábajú a aký majú vplyv na prírodu:

Pokročilé biopalivá (najlepšia kategória): vyrábajú sa z odpadu, zvyškov, slamy, použitého kuchynského oleja alebo dreva. EÚ ich najviac podporuje.
Špeciálna výhoda: počítajú sa dvojmo (double-counting) – keď sa použije 1 %, započíta sa to ako 2 % do cieľov. To výrobcov motivuje, aby ich čo najviac vyrábali.

Bežné biopalivá: vyrábajú sa z potravinárskych plodín – napríklad z repky, kukurice, pšenice alebo sóje. Ich množstvo je obmedzené – môžu tvoriť maximálne okolo 7 % z palív v doprave.

Biopalivá s vysokým rizikom ILUC (najhoršia kategória): napríklad palmový olej. EÚ ich postupne úplne zakazuje – do roku 2030 má ich podpora klesnúť na nulu.

Ako spojiť klimatické ciele s konkurencieschopnosťou

Diskusia v Európskom parlamente ukazuje pomerne širokú zhodu na tom, že biopalivá budú aj v nasledujúcich rokoch súčasťou európskej energetickej stratégie. Spory sa však vedú o rozsah ich využívania, podmienky podpory a podobu budúcich pravidiel.

Zástancovia reformy tvrdia, že bez stabilného právneho rámca nebude možné prilákať investície potrebné na rozvoj domácich výrobných kapacít. Kritici zase upozorňujú, že environmentálne požiadavky nemožno obetovať v prospech priemyselnej politiky.

Diskusia o budúcnosti biopalív nie je pre členské štáty iba teoretickou otázkou. Podľa najnovšej publikácie Eurostatu „Energy in Europe – 2026 edition“ zohráva bioenergia vrátane biopalív a biomasy významnú úlohu v energetickom mixe viacerých krajín EÚ. Na Slovensku predstavovala výroba elektriny z biopalív približne 5,4 % celkovej produkcie elektriny, čo je hodnota blízka priemeru Európskej únie (5,6 %).

Hoci tieto údaje nezachytávajú priamo využívanie biopalív v doprave, ukazujú rastúci význam biologických zdrojov energie v európskej energetike. Budúce rozhodnutia o regulácii biopalív preto môžu ovplyvniť nielen dopravný sektor, ale aj investície do spracovania biomasy, energetiky a vidieckeho hospodárstva v členských štátoch vrátane Slovenska. 

Práve hľadanie rovnováhy medzi klimatickými cieľmi, energetickou bezpečnosťou, konkurencieschopnosťou európskeho priemyslu a ochranou životného prostredia bude jednou z hlavných tém ďalších rokovaní o budúcnosti biopalív v EÚ.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK