Svet » EÚ

Vodiči pod dohľadom: nariadenie EÚ zavádza kamery do vozidiel a „alkolocky“

Od júla 2026 nadobudne v Európskej únii (EÚ) platnosť niekoľko opatrení týkajúcich sa novovyrábaných áut. Tie majú zvýšiť bezpečnosť na cestách, no zavádzajú aj systém, ktorý kamerami kontroluje vodičov, čo vyvoláva otázky týkajúce sa ochrany osobných údajov.

Dva systémy kontroly vodiča

Hovorca nemeckého automobilového klubu ADAC Fabian Faehrmann pre Epoch Times uviedol, že ako prvý povinný sa stal bezpečnostný systém Driver Drowsiness and Attention Warning (DDAW). Ten má pomocou vyhodnocovacieho systému chrániť vodiča pred rizikami spôsobenými únavou alebo mikrospánkom za volantom.

Zatiaľ čo DDAW má rozpoznávať fyzické stavy vodiča, druhý systém – Advanced Driver Distraction Warning (ADDW) – má varovať pred problematickým správaním. ADDW na tento účel priebežne sleduje správanie vodiča za volantom alebo pohyby vozidla. Na to sa využívajú aj kamery v interiéri vozidla, ktoré merajú napríklad zatváranie viečok vodiča alebo frekvenciu žmurkania.

„V prípade DDAW sa požiadavky vzťahujú na nové typy vozidiel od 6. júla 2022 a na všetky nové registrácie od 7. júla 2024. V prípade ADDW nadobudnú príslušné požiadavky účinnosť neskôr, a to pre nové typy vozidiel od 7. júla 2024 a pre všetky nové registrácie od 7. júla 2026,“ uviedol Faehrmann.

Samotné varovné systémy môžu rozptyľovať

Švédsky motoristický novinár Peter Esse však v spomenutých systémoch, ktoré majú chrániť pred rozptýlením a únavou, vidí aj nebezpečenstvo.

Pre švédsku edíciu Epoch Times uviedol, že pri vozidlách s novým systémom sa ukázalo, že samotné systémy môžu vodičov rozptyľovať. Podľa jeho slov existuje nebezpečenstvo, že všetky tieto varovné signály budú vodiča rozptyľovať viac, ako keby ich vôbec nemal.

Podľa najväčšieho nemeckého a európskeho automobilového klubu Allgemeiner Deutscher Automobil-Club (ADAC) sa pri testoch automobilov zistilo, že systémy sú nastavované s rôznou citlivosťou. Niekedy boli rušivé, inokedy zase nenápadné.

Zbieranie údajov prostredníctvom zabudovaných mikrofónov a kamier v novších osobných automobiloch je dnes veľmi rozšírené. K rozsiahlemu zberu informácií pritom často dochádza bez vedomia vodiča.

Mikrofóny, ktoré nie sú súčasťou zákonne predpísaných systémov EÚ, ako sú DDAW alebo ADDW, sú za normálnych okolností aktivované na rozpoznávanie hlasových príkazov. To by mohlo vytvoriť technické predpoklady na zaznamenávanie informácií z interiéru vozidla.

Švédska polícia sa rozhodla odstrániť všetky takéto systémy zo svojich služobných vozidiel. Göran Bolinder z národného oddelenia pre vozový park polície pre švédske vydanie denníka Epoch Times uviedol, že takéto systémy považujú za bezpečnostné riziko.

„Za žiadnych okolností nesmie byť umožnené niekomu zvonku sledovať naše vozidlá alebo získavať informácie o nás,“ skonštatoval.

Niekoľkovrstvový zber údajov

Okrem obáv bezpečnostných a dozorných orgánov sa nové bezpečnostné systémy dotýkajú aj Všeobecného nariadenia EÚ o ochrane osobných údajov a všeobecných právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov.

Okrem systémov DDAW a ADDW zbiera údaje vo vozidle aj takzvaný systém eCall. Tento núdzový systém automaticky zavolá na linku tiesňového volania 112, ak sa vozidlo stane účastníkom vážnej dopravnej nehody. To má urýchliť zásahy záchranárov a znížiť počet obetí dopravných nehôd. Aj tento systém patrí medzi požiadavky EÚ.

Okrem toho sa v nových systémoch prenášajú napríklad údaje o spotrebe paliva. Všetky tieto informácie má výrobca k dispozícii. Prenos údajov je však na rozdiel od zákonne predpísaného systému eCall možné deaktivovať.

Výrobcovia automobilov a technologické spoločnosti popierajú, že by dochádzalo k odpočúvaniu cestujúcich vo vozidle. Zároveň však existujú zdokumentované prípady, keď sa hackerom podarilo cez bezpečnostné medzery v systéme získať na diaľku prístup k mikrofónom vozidla.

Ďalším aspektom zberu dát je ich hodnota. Podľa odhadu poradenskej spoločnosti McKinsey & Company by trh s predajom a využívaním dát z vozidiel mohol do roku 2030 dosiahnuť hodnotu približne 220 až 350 miliárd eur.

Nové európske zákony o ochrane osobných údajov by mali majiteľom áut umožniť lepšie pochopiť, aké dáta vlastne odovzdávajú pri súhlase s podmienkami používania.

Ďalšie automatické systémy

Nová európska legislatíva prináša aj ďalšie technické požiadavky. Jednou z nich je adaptívne brzdové svetlo (alebo núdzové brzdové svetlo). Podľa nemeckého spolkového ministerstva dopravy ide o svetelnú signalizáciu, ktorá ostatným účastníkom cestnej premávky za vozidlom signalizuje, že vozidlo pred nimi brzdí veľmi intenzívne vzhľadom na aktuálne podmienky na ceste.

Relatívne novým prvkom je automatické núdzové brzdenie. Systém v prípade nebezpečenstva vozidlo automaticky zabrzdí, pričom vodič do toho nemôže zasahovať.

Nové vozidlá musia byť tiež vybavené systémom Intelligent Speed Assistance (ISA) – inteligentným asistentom rýchlosti. Tento systém rozpoznáva dopravné značky s obmedzením rýchlosti, porovnáva ich s údajmi v mape a v prípade prekročenia rýchlosti vodiča upozorní. Niektorí výrobcovia vytvárajú aj aktívny odpor na plynovom pedáli.

Alkolocky

Od júla 2026 budú musieť byť nové vozidlá v EÚ vybavené aj štandardizovaným rozhraním pre tzv. „alkolock“. Ten kombinuje dychový tester na alkohol s blokovaním štartovania. Vodič musí pred začatím jazdy fúknuť do trubičky. Ak systém nameria príliš vysokú koncentráciu alkoholu, nebude možné naštartovať vozidlo.

Samotné alkolocky síce zostanú dobrovoľné, technická príprava však bude pre výrobcov automobilov povinná.

Niektoré firmy v určitých odvetviach vybavujú svoje vozidlá alkolockmi, napríklad školské autobusy alebo vozidlá pre profesionálnych vodičov. Inštalácia zariadení tohto typu v súčasnosti stojí medzi 1 500 a 2 000 eurami.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK