Cestovanie, Inšpirácie

David roky intenzívne cestuje po Slovensku: Čím idete viac na východ, tým sú ľudia pohostinnejší a zážitky spontánnejšie (Rozhovor)

David Slovák sa pred 15 rokmi rozhodol spoznať svoju rodnú krajinu skutočne do hĺbky. Založil projekt Slovák behá po Slovensku a odvtedy intenzívne cestuje po území Slovenska a objavuje zaujímavé miesta, pamiatky, cesty, veľké mestá a aj tie najmenšie obce. Podarilo sa mu navštíviť všetkých 141 oficiálnych slovenských miest a tvrdí, že neexistuje ani jedno, do ktorého by sa nechcel vrátiť. A aj napriek tomu, že už „všade bol“, stále objaví zákutia, ktoré ho dokážu prekvapiť a presvedčiť o opaku.

Epoch Times Slovensko: Prešli ste všetky slovenské mestá a zoznam svojich turistických zastávok stále rozširujete. Ako vôbec vznikol tento nápad obehnúť celé Slovensko?

David Slovák: S kamarátom sme v rokoch 2015 a 2017 podnikli dve cesty na staršej Škode Forman po Európe. Navštívili sme Balkán a Pobaltie a niekde medzi týmito cestami som si povedal, že je síce super spoznávať náš kontinent, no stále som nebol v takom Trebišove alebo Svidníku. Tak som to chcel napraviť. 

Ako ste pri tom postupovali? Mali ste nejaký plán alebo išlo skôr o improvizáciu?

Pri cestovaní nemám žiadny systém. Som čistý improvizátor a veľa výletov chodím na úplnú náhodu. Na môj cieľ – obehnúť všetky slovenské mestá – som si pomáhal jednoducho Wikipédiou a zoznamom našich miest. Veľa z nich som navštevoval už dlho pravidelne, ale niektoré mestá ma na zozname prekvapili. Keby sa niekto môjho dvadsaťročného ja spýtal, či sú také Lipany alebo Turany dedina alebo mesto, tak by som asi váhal.

Mnohí Slováci utekajú za zážitkami do zahraničia, vy ste sa rozhodli spoznávať domov. Prečo sa podľa vás oplatí cestovať práve po Slovensku?

Úprimne, ani sa nečudujem. Pre priemerného Slováka je možno síce drahé kúpiť si letenku, ale je množstvo destinácií hlavne smerom na východ, kde sa dá tráviť čas pomerne lacno. Nuž ale pre mňa bolo aj pri cestovaní po Európe prioritou objaviť to, čo máme doma. Často vidím influencerov s desiatkami tisíc sledujúcich, ako behajú po svete, a potom sú prekvapení, ako vyzerá námestie v Žiline.

Ja som skĺbil cestovanie s prácou takmer dokonale. Už roky sa venujem obchodu a cestovanie bolo vždy súčasťou mojej práce. Ale aj tak som najradšej, keď na miesta, ktoré poznám, môžem zobrať rodinu na výlet, alebo o nich hovoriť na prednáškach. Nechcel som byť len „zberateľ prejdených miest“, ale mať k jednotlivým miestam a mestám aj nejaký príbeh alebo zážitok. 

Slovensko nepatrí práve medzi najvyhľadávanejšie cestovateľské destinácie, no človek si tu vždy dokáže nájsť niečo nové a zaujímavé. Čím je pre vás výnimočné? 

Cestovanie po Slovensku nie je zložité. Sme krajina, ktorá sa dá prebehnúť z východu na západ za jeden deň. Všetko je dnes skôr otázkou času, pretože cestovať sa dá autom, ale poznám ľudí, ktorí sú schopní prejsť stovky kilometrov na bicykloch alebo pešo a presne to je tá výhoda. Človek sa u nás vie dostať prakticky všade, či už hľadá krásu miest, kúpanie vo voľnej prírode, alebo turistiku po kopcoch. Ak by sme mali more, tak by sme boli vlastne takmer dokonalá krajina. 

Na jednej strane je tu bohatá história. Mnoho našich miest má centrá, ktoré by nám v niektorých krajinách mohli naozaj závidieť. Bohužiaľ, musím byť aj trochu negatívny a povedať aj to, že sa z našich miest za posledné roky vytráca život. Prázdne reštaurácie, prázdne ulice a takmer neexistujúci nočný život v mestách s desiatkami tisíc obyvateľov. Je úplne bežné, že po desiatej hodine môže ísť človek vo väčšine miest maximálne na kebab alebo spať. 

Samozrejme, že tie najväčšie mestá a metropoly sú atraktívnejšie aj pre zahraničných návštevníkov. Ktoré regióny alebo mestá však považujete za najtypickejšie „slovenské“ – také, kde si môžeme naozaj vychutnať autentickú atmosféru?

Skôr ako jednotlivé mestá by som sa napríklad pri plánovaní výletu zameral na celý región, do ktorého sa človek chystá. Osobne milujem Gemer – región síce poznačený chudobou, ale o to bohatší na zážitky. Nedávno som tam napríklad v Rákoši sledoval po zotmení netopiere v starých štôlňach. Takisto napríklad aj Poloniny. Je to jeden z najmenej navštevovaných regiónov, ale taká nočná obloha ako tu, nie je takmer nikde inde na Slovensku.

Mám pocit, že platí taký malý stereotyp, že čím človek ide viac na východ, tým sú ľudia pohostinnejší a zážitky spontánnejšie. A nemyslím východ ako priamku medzi Košicami a Prešovom a na východ od nich už nič. Dedinky nad Sninou, okolo Latorice či na Tokaji boli plné neskutočných zážitkov, či už to bola pomoc pri ceste motorkou od milých ľudí v Kolbasove alebo to, že som sa náhodou objavil v Jenkovciach na stavaní mája a doteraz na to spomínam s radosťou. 

Čo robí podľa vás mesto skutočne atraktívnym pre návštevníkov? 

Ak by som to mal zosumarizovať, tak pre mňa by to bol pomer dobrého jedla, histórie a zábavy, ktoré mesto ponúka. Posledné roky je obrovskou výhodou, že vo veľa mestách pribudli informačné tabule, interaktívne náučné trasy a zaujímavé zážitky, ktoré sa snažia spropagovať vďaka sociálnym sieťam. Dobre to v poslednej dobe robí napríklad Stará Ľubovňa, kde človek okrem hradu a skanzenu nájde aj jeden z najväčších labyrintov v Európe. A to je iba jeden príklad zo stoviek. 

Veľa ľudí si dovolenku na Slovensku automaticky spája s Tatrami…

Samotné Tatry za to nemôžu, ale posledné roky je tu turistika počas sezóny až nemožná. Turistické chodníky už teraz nezvládajú nápor ľudí, a to ešte ani nezačali prázdniny, kedy úprimne odporúčam sa celým Tatrám vyhnúť. Druhá vec sú ceny. Víkend v Tatrách v priemernom hoteli s jedlom ma minulý rok vyšiel rovnaké peniaze ako týždňový trip autom po Balkáne. Ak by sme so ženou a synom chceli ísť lanovkou na nejaký z vrcholov, môžem si pripraviť 100 eur za zvezenie. Tatry mám rád, ale ako priemerný Slovák na nich proste nemám peniaze. 

Keby ste mali zostaviť svoj osobný rebríček TOP 10 slovenských miest, ktoré mestá by v ňom určite boli?

Keď niekto začína s cestovaním po Slovensku, vždy hovorím, že základ je mať pochodené aspoň krajské mestá. To by sme mali vybavených hneď osem pozícií. Ale, samozrejme, mám aj svoje srdcovky, ako Levoču, Bardejov a môjmu srdcu je najbližšie Banská Štiavnica. Stále si vravím, že ak by som mal v živote lepšiu kondičku na kopce a nemusel by som riešiť prácu, tak by to bolo určite jedno z miest, kde by som si vedel predstaviť bývať. 

A ktoré vás naopak zaujali skôr z negatívnej strany? Boli aj slovenské mestá, ktoré vás niečím sklamali? 

Na Instagrame robím takú malú sériu videí, ktoré volám „Minútka v meste“, kde sa za 60 sekúnd snažím ukázať, že každé naše mesto má niečo, kvôli čomu sa ho oplatí navštíviť. Pri mojom cestovaní ma zatiaľ žiadne mesto vyslovene nesklamalo. Kedysi som si napríklad robil srandu z Veľkého Krtíša a časom sranda vďaka častým návštevám prerástla k láske. Negatívne možno skôr vnímam, keď sa v danom meste nezlepšuje situácia pri pamiatkach alebo kultúre. No a zo všetkých 141 miest mám len jedno, ktoré naozaj nemusím, ale načo zbytočne víriť zlú atmosféru. 

Ktoré slovenské mestá alebo regióny považujete za najviac zabudnuté alebo podceňované a prečo by si ich ľudia mali ísť pozrieť?

Už roky si myslím, že skryté klenoty sú na Záhorí – Holíč či Skalica sú nádherné mestá plné pamiatok aj na celodenný výlet. Či už pre historické centrá, vodný zámok, veterný mlyn, slovenský Stonehenge alebo trdelník. Na už spomenutom Gemeri mám obľúbenú trasu Jelšava-Revúca-Muráň-Tisovec-Hnúšťa a neskutočné cesty pomedzi nich. Zbytočne zlú reputáciu má kvôli jednej pesničke napríklad Prievidza a v takom Trebišove máme jeden z najkrajších parkov na Slovensku. 

Keď máte otvorené oči, nájdete naozaj poklady. Od kostolov na námestiach, cez parky, historické sochy až po múzeá či zaujímavosti, ktoré vás prinútia sa sem vrátiť. A viete čo je najlepšie? Ľudia. Pretože reálny svet nie je internet. Ľudia na Slovensku sa radi porozprávajú, pripijú si na zdravie a sú radi, ak sa môžu socializovať. V žiadnom našom meste som nikdy nemal nejaký veľký konflikt či negatívnu skúsenosť na takej úrovni, ktorá by mi v hlave vytvorila myšlienku sa sem nevrátiť. 

Ako sa zmenil váš pohľad na cestovanie po Slovensku po tom, čo ste ho prešli krížom-krážom?

Cestovanie mi otvorilo oči hlavne v tom nemyslieť si, že som bol všade. Čím viac cestujem po našej malej krajine, tým viac mám záložiek na mapách s miestami, ktoré chcem navštíviť. Keď už si myslím, že nejaké mesto dokonale poznám, idem v ňom prespať a zistím, že som veľa toho najlepšieho ešte ani len nevidel. Keď už si myslím, že nejakú cestu poznám naspamäť, lebo som ju autom prešiel tisíckrát, zrazu si na tisícprvý raz všimnem niečo, čo som predtým nevidel. Neexistuje číslo v najazdených kilometroch, v počte navštívených miest či rokov na cestách, ktoré by naznačovalo, že už všetko poznám. Človek spoznáva stále. 

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK