Názory, Životné prostredie

Zelené batérie nestačia: Berlín stavia nové plynové elektrárne za miliardy eur (Komentár)

Zelení lobisti aj niektoré médiá šíria naratívy o tom, ako obnoviteľné zdroje, najmä v podobe solárnych a veterných elektrární, zlacnia elektrinu. Ale drahé záložné batérie nebudú nikdy stačiť, takže mnohé krajiny na čele s Nemeckom a Českou republikou vsádzajú na zemný plyn.

V polovici mája schválila nemecká vláda dlho očakávaný návrh zákona z pera svojej ministerky priemyslu a energetiky Katheriny Reicheovej, podľa ktorého sa toto leto vypíšu aukcie na výstavbu nových paroplynových elektrární. Vzhľadom k vládnej väčšine sa očakáva bezproblémové schválenie tohto kľúčového energetického zákona v Bundestagu.

Ako napísal nemecký denník Handelsblatt, v niekoľkých kolách budú vypísané ponuky na nové elektrárne s celkovou kapacitou 12 gigawattov (GW), ktoré je možné dispečersky riadiť. Z toho je 10 GW výkonu určených pre nové elektrárne, ktoré musia byť schopné dodávať elektrinu nepretržite po dobu aspoň desiatich hodín.

A prečo Nemecko napríklad nemôže na doplnenie svojej rastúcej obrovskej kapacity obnoviteľných zdrojov energie využívať na akumuláciu svoje batériové systémy, hoci o nich spieva oslavné chorály? Aj podľa nemeckého portálu renewablesnow.com zatiaľ Nemecko aktuálne inštalovalo v stacionárnych batériových úložiskách výkon 18,5 GW, čo poskytuje kapacitu 28,4 GWh elektriny. Avšak priemerná čistá spotreba elektriny vrátane strát v sieti dosahovala v roku 2025 v Nemecku podľa Fraunhoferovho inštitútu a jeho energy-charts.info 1,21 – 1,28 TWh denne.

Batérie nabité zo zelených zdrojov môžu teraz jednorazovo pokryť spotrebu Nemecka približne na 30 minút, avšak pri dlhšom období tzv. Dunkelflaute, teda tmavého bezvetria, nebude batérie rýchlo čím nabiť. Tu je potrebné čestne dodať, že Spolková republika má ešte v biomase inštalovanú kapacitu 9 GW a v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktoré v posledných rokoch trpia nedostatkom vody, ďalších 10 GW.

Pripomeňme si situáciu v oblasti batérií v Českej republike. Podľa údajov asociácie Aku-Bat je v Českej republike spolu so solárnymi elektrárňami pripojených k sieti 157 507 batériových úložísk s kapacitou takmer 2 GWh. Doménou batérií sú ešte stále inštalácie v domácnostiach, ktoré vlani z hľadiska kapacity predstavovali 86 % podiel a z hľadiska počtu inštalácií dokonca 95 % podiel. Vraj sa do budúcnosti predpokladá zrýchlenie rozvoja veľkých batériových úložísk.

A teraz sa pozrime na najväčšie a najefektívnejšie úložisko energie v Česku, a to v podobe prečerpávacej elektrárne Dlouhé Stráně, ktorá tento rok oslavuje 30. výročie efektívnej výroby, pričom náklady na jej výstavbu vo výške 288 milióna eur sa splatili za 6,5 roka prevádzky. Podľa údajov spoločnosti ČEZ (České energetické závody) dve Francisove vratné turbíny umožňujú pri plnom naplnení horného jazera vyrábať 5,6 hodiny na plný výkon 2 × 325 MW, teda dodať celkovú kapacitu 3,6 GWh. Dlouhé Stráně sú skvelým doplnkovým zdrojom pri menšom deficite v sieti a s touto elektrárňou sa počíta aj pri rozbehu sústavy pri možnom blackoute.

A aký by bol adekvátny výkon batérií, aby nahradili alebo doplnili elektráreň Dlouhé Stráně? Batérie s výkonom 4 GW, čo je kolóna ťažkých nákladných vozidiel s batériovými kontajnermi dlhá 30 km! So životnosťou podľa nabíjacích/vybíjacích cyklov okolo 10 rokov a za cenu asi 10 miliárd korún (411,6 milióna eur) (bez nákladov na technické prepojenie, meniče, protipožiarnu ochranu a údržbu atď.).

Znovu si pripomeňme, že v typicky zimnom energeticky náročnom dni sa v ČR spotrebuje v priemere 240 GWh elektriny. Teoreticky by sa všetky batérie v ČR pripojené do siete vybili za 12 minút, samotné Dlouhé Stráně by Česku stačili s elektrinou na 20 minút. A teraz nech si to láskavý a aktívny čitateľ prepočíta na potrebu stacionárnych batérií, ktoré niektorí tzv. energetici započítavajú do zdrojov sústavy. Podľa výpočtov energetikov z ČVUT by obrovská batéria na zásobovanie Česka so životnosťou asi 10 rokov stála ekvivalent štátneho rozpočtu ČR.

Batérie v Českej republike zatiaľ budujú tí, ktorí dúfajú v ich finančnú návratnosť v rámci služieb vyrovnávania výkonu, teda v lacné nabíjanie a v predaj svojej kapacity spoločnosti ČEPS v čase nedostatku elektriny, resp. v čase jej vysokej ceny. Pre Česko ako krajinu s najvyšším podielom priemyslu na tvorbe HDP v EÚ je to však z hľadiska systému aj nákladov absolútny nezmysel.

Nemecká vláda rozhodnutím vybudovať nové plynové elektrárne potvrdzuje, že nemôže slepo vsádzať na výkon 210 GW, už inštalovaný v solárnych, veterných a biomasových elektrárňach. A ak chce Nemecko do roku 2038 skutočne vypnúť posledné zdroje z uhlia (doteraz má v elektroenergetike inštalovaný výkon z uhlia 31 GW, a to ako pripojený trhovo k sieti, tak aj v rezerve), musí svoju súčasnú inštalovanú kapacitu v zemnom plyne 37 GW ďalej rozšíriť.

Pritom plán na ďalších 12 GW, povolený aj Európskou komisiou kvôli dotačnej štátnej podpore, má reálny protipól v požiadavke štátnej Bundesnetzagentur. Tá totiž pre hroziaci prípad spomalenia zelenej tranzície Nemecka požaduje výstavbu nových plynových elektrární s kapacitou 36 GW! Na to vo vysielaní televízie ZDF poukázala sama ministerka Katherina Reicheová s tým, že bez nových regulovateľných zdrojov hrozí Nemecku v roku 2035 deficit stabilných zdrojov energie v inštalovanom výkone 36 GW!

Podľa návrhu zákona schváleného berlínskou vládou 13. mája tohto roku sa majú toto leto uskutočniť výberové konania na výstavbu elektrární s tzv. dlhodobou kapacitou, pričom plynové elektrárne sú schopné dodávať elektrinu nepretržite najmenej 10 hodín. 10 GW výkonu nových zdrojov vo výberovom konaní majú dodávať zdroje s menším výkonom, pričom vláda sústreďuje pozornosť na južnú priemyselnú časť Nemecka.

Ako uviedol nemecký rozhlas Deutschlandfunk, až dve tretiny v aukciách novo ponúkaných „dlhodobých kapacít“ by mali byť prednostne pridelené spolkovým krajinám Bádensko-Württembersko, Bavorsko, Hesensko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Porýnie-Falcko a Sársko. Tento „južný bonus“ je obzvlášť kritizovaný vo východonemeckých spolkových krajinách, ktoré zostali ukrátené. Kvôli nedostatočnému rozvoju siete nemôžu efektívne veterné zdroje na pobrežných šelfoch Nemecka na severe krajiny dodávať dostatočné množstvo elektriny na juh krajiny. Ďalšie výberové konania na 2 GW plynové elektrárne, ktoré budú mimo trhu v rezerve, majú nasledovať v máji 2027.

Pretože po roku 2045 všetky plynové elektrárne v EÚ, vrátane Česka aj Nemecka, nesmú spaľovať emisný zemný plyn, ale len zelený vodík alebo iné bezemisné palivá, musia byť novo stavané plynové elektrárne H₂ ready, teda využiť technológiu, ktorá umožní okamžitý prechod na zelený vodík. To, že to budú technologicky veľmi drahé elektrárne, je zrejmé. To isté platí aj pre Česko s plánom na výstavbu nových plynových elektrární s výkonom 2 – 3 GW. Bez nich je český odchod od uhlia nemysliteľný. Problémom je, že elektrárne snáď kvôli nedostatku turbín postavíme tiež až niekedy okolo roku 2032, ale s uhlím chceme skoncovať už do roku 2030.

Od roku 2000 do roku 2025 stála nemecká energetická transformácia neuveriteľných 454,72 miliardy eur. To je pre porovnanie viac ako päť príjmov štátneho rozpočtu ČR na tento rok. A aké k nej budú nasledovať náklady spojené s novými plynovými elektrárňami?

Podľa návrhu zákona nemecká vláda očakáva v roku 2031 náklady na dotácie pre nové plynové elektrárne vo výške jednej až troch miliárd eur. V rokoch 2032 až 2045 sa tieto náklady predpokladajú v rozmedzí 0,9 až 2,3 miliardy eur ročne, pretože sa musí dotovať ich obmedzená prevádzka v prospech odberu elektriny z politicky a ideologicky uprednostňovaných a tiež trvalo dotovaných zdrojov zo slnka a vetra. Tieto náklady budú financované prostredníctvom poplatku plateného odberateľmi elektrickej energie počnúc rokom 2031. Takže môžeme počítať skôr s najdrahšou variantou finančných plánov Berlína na 12 GW nových plynových zdrojov schválených Bruselom, ktoré majú byť uvádzané do prevádzky v rokoch 2031 až 2032.

Zhrňme si to: inštalačné dotácie budú stáť 3 miliardy eur a potom prevádzka každoročne 2,3 miliardy eur, teda podľa štartu elektrární celkovo asi 33 až 36 miliárd eur. Ešte raz, je to len za 13–14 rokov prevádzky elektrární na zemný plyn. To je ekvivalent ceny 4 veľkých jadrových elektrární so životnosťou 80 až 100 rokov. Keď zvážime, že zelený vodík je štyrikrát drahší ako zemný plyn, nehovoriac o úplne nedostatočných nemeckých aj svetových kapacitách na jeho výrobu a drahom a zložitom skladovaní a preprave, potom výroba elektriny z neho po roku 2045 určite lacnejšia nebude.

Cena elektriny v Nemecku stále rastie a jej spotreba kvôli kríze priemyslu logicky klesá. Priemerná objemovo vážená veľkoobchodná cena elektriny (teda len silová zložka bez všetkých nákladov na dotácie, distribúciu a bez daní) na deň dopredu predstavovala v roku 2025 podľa Fraunhoferovho inštitútu 86,55 €/MWh, resp. 8,65 centov/kWh. To je o 10,9 % viac ako v roku 2024 (78,01 €/MWh). Priemerná objemovo vážená hodinová cena na intradennom trhu tvorila 89,38 €/MWh, resp. 8,94 centov/kWh. V roku 2024 to bolo 82,25 €/MWh.

Nemecko tento rok zaplatí nehoráznu sumu za to, aby s ekonomickými problémami vyrábalo v stále väčšej miere zelenú elektrinu, aby dokázalo predchádzať v prenosovej a distribučnej sieti blackoutom a aby mohlo dotovať neúnosne vysokú cenu elektriny, najmä pre priemysel. Musí pritom draho dotovať obe duálne vetvy energetiky: zelenú aj emisnú z uhlia a plynu. K tomu za stovky miliárd eur budovať k miliónom zdrojov drahé prenosové a distribučné siete. V tomto roku to budú podľa očakávanej extrapolácie prinajmenšom rovnaké náklady ako vlani (t. j. dotácie nerealizovaných ziskov majiteľov OZE, náklady na správu siete a dotácie priemyselných cien elektriny) – celkom 54,5 miliardy eur. Pritom do značnej miery na úkor ďalšieho zadlženia budúcich nemeckých generácií. Za to by Nemecko postavilo 5–6 veľkých jadrových reaktorov s 80-ročnou životnosťou.

Jadrová energetika je však v Nemecku bez diskusie úplne mŕtva. Krajina totiž stratila všetkých odborníkov potom, čo vtedajšia kancelárka Angela Merkelová (CDU) pre obavy z volebnej porážky zo strany Zelených jasne ukončila jadrovú budúcnosť Nemecka v populistickej reakcii v roku 2011 po havárii vo Fukušime. Nemecko pritom kedysi spoľahlivo pokrývalo tretinu spotreby elektriny z jadra.

Česká republika by sa naopak mala plne sústrediť na budovanie nových jadrových zdrojov tak, aby v polovici 40. rokov v našom energetickom mixe dominovali. Medzitým je nutné odmietnuť túžbu českých lobistov po opakovaní solárneho a iného zeleného tunela s tým, že Nemecko nás v nasledujúcich desaťročiach zaplaví nadprodukciou „odpadovej“ elektriny za pár centov, zatiaľ čo Česko im v časoch nefunkčnosti solárnych a veterných elektrární môže dodávať elektrinu zo svojich jadrových elektrární za pekné koruny.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko Epoch Times.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK