Zdravie

Cukor môže vyvolať pocit úľavy, no v skutočnosti zvyšuje stres v tele

Cukor upokojuje mozog… ale telo ponecháva v napätí.

Cukor sa stal celosvetovo najpopulárnejším prostriedkom na zvládanie emócií. Po dlhom pracovnom dni si mnohí ľudia dajú horúcu čokoládu, zahryznú do kúska sladkosti alebo si otvoria sladený nápoj – a naozaj sa cítia lepšie.

Najnovšie výskumy však naznačujú, že aj keď mozog prežíva úľavu, telo môže naďalej podliehať stresu.

Nová štúdia uverejnená v časopise International Journal of Psychophysiology skúmala vplyv cukru na organizmus počas relaxačných činností, ako sú masáže alebo chvíle pokojného odpočinku.

Vedci sledovali 94 zdravých dospelých, ktorých náhodne rozdelili do štyroch skupín: glukóza s masážou, glukóza s odpočinkom, voda s masážou alebo voda s odpočinkom, a to pred vykonaním úlohy vyžadujúcej pozornosť.

Nápoj s obsahom 75 gramov glukózy rozpustenej vo vode predstavoval dávku, ktorá zodpovedá približne množstvu cukru v dvoch plechovkách bežnej limonády alebo takmer 20 čajovým lyžičkám cukru. Počas celého experimentu vedci merali hladinu cukru v krvi, krvný tlak, srdcovú činnosť a sledovali signály z varovného a relaxačného systému tela (sympatika a parasympatika). Hladinu cukru v krvi hodnotili pred konzumáciou nápoja, pred masážou alebo odpočinkom a potom opäť pred testom pozornosti.

Výsledky ukázali, že masáž a odpočinok skutočne fungovali: účastníci sa cítili menej napätí a ich organizmus vykazoval jasné známky uvoľnenia. U ľudí, ktorí vypili glukózu, sa však varovný systém organizmu úplne nespomalil. To naznačuje, že cukor by mohol telu brániť dosiahnuť skutočný stav uvoľnenia.

„Cukor na chvíľu upokojí dopamínergný systém, no vyberá si za to daň na metabolickom zdraví,“ vysvetlil pre Epoch Times doktor Grant Antoine, naturopat a klinický vedúci v oblasti výživy v spoločnosti Viome. Hoci mozog vníma záblesk úľavy, telo na pozadí naďalej zotrváva vo fyziologickom strese.

Pocit pokoja nemusí byť skutočným upokojením

Zdá sa, že pocit úľavy, ktorý cukor prináša, je spojený hlavne s centrom odmeny v mozgu a nie s celkovým uvoľnením organizmu. „Pokoj, ktorý pociťujeme po konzumácii cukru, je neurochemický jav súvisiaci s odmeňovacím systémom,“ vysvetlil doktor Antoine, ktorý sa na štúdii nezúčastnil.

Podľa neho sa tento pocit upokojenia netýka kardiovaskulárneho ani nervového systému a neovplyvňuje ani stresové hormóny, ktoré hlboko v tele zostávajú aktívne.

„To je dôvod, prečo sladká desiata môže nenápadne vymazať účinky dychových cvičení alebo meditácie,“ objasnil a dodal, že hoci mozog pocíti okamžitú úľavu, telo nikdy úplne neprestane bežať vo svojom stresovom programe.

Glukóza zvyšuje stresovú aktivitu a sťažuje uvoľnenie organizmu, a to aj počas takého relaxačného zážitku, akým je masáž, uviedla pre Epoch Times výživová poradkyňa Kara Seidmanová. „To jasne ukazuje rozpor medzi pociťovaným pokojom a skutočným fyziologickým stresom.“

Cukor vysiela telu signál o strese

Telo priamo reaguje na to, čo koluje v krvi. „Náhly nárast hladiny cukru v krvi je sám osebe stresovým faktorom,“ uviedol doktor Antoine. Zvýšenie hladiny cukru v krvi aktivuje v organizme reakciu „bojuj alebo uteč“, čím sa zvyšuje srdcová frekvencia a krvný tlak. „Zvyčajne tieto zmeny pozorujeme v obdobiach zvýšeného stresu, ako je fyzická záťaž, ale štúdie o glukóze u ľudí ukázali, že k tomu môže dôjsť aj v pokoji,“ dodal.

A to, čo nasleduje po tomto glykemickom výkyve, môže byť ešte problematickejšie. Keď hladina cukru v krvi klesne pod normálnu úroveň, telo túto situáciu vníma ako núdzovú a na kompenzáciu uvoľňuje kortizol a adrenalín – dva stresové hormóny. „Jedna dávka cukru môže v skutočnosti vyvolať dve fázy aktivácie stresu: jednu pri glykemickom výkyve a druhú pri poklese hladiny cukru v krvi,“ vysvetlil doktor Antoine.

Neexistuje však žiadna všeobecne platná hranica určujúca množstvo cukru, ktoré vyvolá prudký nárast jeho hladiny v krvi. Tento účinok vo veľkej miere závisí od skonzumovaného množstva a od konkrétnych okolností. Reakciu organizmu môžu ovplyvniť rôzne faktory, ako sú ďalšie skonzumované potraviny, citlivosť na inzulín, úroveň fyzickej aktivity či už existujúci stres.

Pre lepšiu predstavu: štúdia použila dávku glukózy zodpovedajúcu množstvu používanému pri záťažovom teste na cukrovku – teda veľkú dávku rýchlo vstrebateľného cukru určenú na prudké zvýšenie hladiny cukru v krvi.

Štúdie zároveň ukazujú, že konzumácia cukru pred stresovou situáciou môže zosilniť hormonálnu reakciu tela. V jednej štúdii mali osoby, ktoré konzumovali glukózu pred testom sociálneho stresu – ako je verejné vystúpenie alebo počítanie nahlas – výraznejší nárast kortizolu ako osoby, ktoré ju nekonzumovali.

Ľudia, ktorých systém zvládania stresu je už narušený – najmä v prípade chronického stresu, zlej kvality spánku alebo vyčerpania – môžu byť najviac ohrození: hladina kortizolu v ich tele má tendenciu stúpať viac a zostať na vysokej úrovni dlhšie.

Z biologického hľadiska vysoká hladina cukru v krvi signalizuje, že je k dispozícii energia a že podmienky skôr nabádajú k činnosti ako k odpočinku. Mozog na to reaguje tak, že organizmus uvedie do stavu zvýšenej bdelosti.

Prečo počas stresu túžime po cukre

V období stresu nás viaceré biologické a psychologické mechanizmy prirodzene ťahajú k cukru. Kortizol zvyšuje chuť do jedla a podporuje túžbu po kalorických potravinách.

Stres zvyšuje aj hladinu grelínu, hormónu hladu, čo zosilňuje chuť do jedla. Chronický stres môže spôsobiť, že mozog čiastočne prestane reagovať na leptín, hormón signalizujúci pocit sýtosti, vysvetlil doktor Antoine. „V takom prípade máme väčší hlad ako zvyčajne a ťažšie rozpoznávame, kedy sme sa už dosť najedli.“

Cukor skutočne pôsobí – aspoň dočasne. Štúdie ukazujú, že môže zmierniť reakciu na stres tým, že potláča činnosť časti stresového systému, ktorá pomáha organizmu zostať v strehu počas dlhších období napätia. Tento účinok je však krátkodobý. Úľava trvá len chvíľu, potom sa cyklus obnoví a vyžiada si ďalšiu dávku, uviedol Antoine.

Cukor sa málokedy konzumuje samostatne. Často sa spája s upokojujúcimi činnosťami – ako je posedenie, sledovanie niečoho alebo trávenie času s blízkymi –, čo ešte viac umocňuje pocit pohody.

Keďže cukor zmierňuje stres – aj keď len krátkodobo –, je pravdepodobnejšie, že po ňom siahnete znova pri ďalších návaloch emocionálneho napätia. A podľa doktora Antoina sa táto túžba s každým opakovaním zosilňuje.

Dlhodobá cena za krátkodobú úľavu

Postupom času si tento cyklus vyžiada svoju daň.

Keď sa cukor opakovane používa na zvládanie stresu, hladina inzulínu aj kortizolu môže byť zvýšená súčasne, čím vzniká protichodný efekt. Jeden hormón sa snaží energiu ukladať, zatiaľ čo druhý sa ju snaží udržať v obehu.

Bunky môžu stratiť citlivosť na inzulín a dlhodobo zvýšená hladina cukru v krvi môže podporovať zápalové procesy, čím sa zvyšuje riziko ochorení, ako je cukrovka 2. typu a kardiovaskulárne ochorenia.

Sladené nápoje, rýchle občerstvenie ako hamburgery a hranolky, pizze či dezerty zvyčajne obsahujú prázdne kalórie a zdraviu neprospešné tuky, vysvetlil pre Epoch Times intervenčný kardiológ doktor Deepak Bhatt. Keď sa emocionálne prejedanie stane zvykom, môže prispievať aj k priberaniu na váhe, čo je ďalší významný rizikový faktor vzniku cukrovky a srdcových ochorení.

To však neznamená, že by sme mali cukor úplne vylúčiť – ani sa cítiť previnilo, keď ho konzumujeme. Úľava, ktorú nám prináša, je skutočná, ale nie je úplná. Pochopenie vplyvu cukru na mozog aj na telo nám môže pomôcť robiť lepšie a premyslenejšie rozhodnutia, najmä v stresových situáciách.

Cítiť sa lepšie totiž neznamená len zažiť krátkodobú úľavu, ale aj umožniť telu skutočne sa vrátiť do stavu odpočinku.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK