Zdravie

PCOS: jeden z najmenej pochopených problémov, ktorým ženy čelia

Syndróm polycystických vaječníkov (PCOS) v skutočnosti nesúvisí s cystami. Ide predovšetkým o metabolické a hormonálne ochorenie.

Sarah Klineová strávila pätnásť rokov hľadaním odpovedí u lekárov. Trpela únavou, neschopnosťou schudnúť, problémami s plodnosťou a nepravidelnou, veľmi silnou menštruáciou. Jej príznaky však dlho neboli spájané s jedným ochorením.

Dôvod môže byť prekvapivo jednoduchý: jej ochorenie malo od začiatku nesprávny názov.

Dlhé roky sa predpokladalo, že PCOS je problém s cystami na vaječníkoch, práve kvôli jeho názvu. Po 14-ročnom celosvetovom úsilí, do ktorého sa zapojilo 22-tisíc pacientok, však vedci navrhli premenovať túto diagnózu na polyendokrinný metabolický ovariálny syndróm (PMOS).

Zmenu vedie endokrinologička Helena Teedeová z Monash Centre for Health Research and Implementation. Jej cieľom je presnejšie vystihnúť, o aké ochorenie v skutočnosti ide: hormonálnu a metabolickú poruchu, ktorá zasahuje celý organizmus.

„Zásadným problémom je, že pri tomto ochorení v skutočnosti nevzniká zvýšený počet cýst. (Súčasný názov) úplne prehliada všetky hlavné znaky ochorenia,“ povedala Teedeová pre Epoch Times.

Nejde o problém s cystami

Po desaťročia sa lekári domnievali, že cysty zapĺňajú vaječníky pacientiek.

Skutočné ovariálne cysty sú väčšie útvary vznikajúce na vaječníku alebo v jeho tkanive, často po ovulácii. Pri prasknutí môžu spôsobovať bolesť.

Neskôr sa však ukázalo, že „cysty“ pozorované pri PCOS sú v skutočnosti nezrelé ovariálne folikuly – vačky obsahujúce vajíčka, ktoré sa začali vyvíjať, no nedozreli a nedošlo pri nich k ovulácii. Tieto čiastočne vyvinuté folikuly sa môžu vo vaječníkoch hromadiť a na ultrazvuku vytvárajú typický obraz pripomínajúci náhrdelník z perál.

Už štúdie publikované od roku 1921 naznačovali, že pri vzniku nezrelých ovariálnych folikulov aj samotného PCOS zohráva kľúčovú úlohu metabolické zdravie. Hlavným mechanizmom ochorenia je inzulínová rezistencia, pri ktorej stúpa hladina cukru v krvi, pretože bunky naň prestávajú primerane reagovať. Napriek tomu názov PCOS – spolu s mylnými predstavami o ochorení – pretrval.

Až 70 % žien s PMOS nemá stanovenú diagnózu. Práve nedostatočné pochopenie metabolickej podstaty ochorenia bolo podľa všetkého dôvodom, prečo Klineová po mnohých frustrujúcich návštevách lekárov stále nedostávala odpovede.

Nový názov – PMOS – má presnejšie odrážať rôzne časti tela, ktoré môže ochorenie zasiahnuť: hormóny, duševné zdravie, kožu aj reprodukčný systém. Narušené hormóny pri PMOS podľa Teedeovej „cirkulujú po celom tele a narušujú fungovanie mnohých orgánových systémov. A práve toto sa celé roky ignorovalo.“

Inzulínová rezistencia: skutočný problém PCOS

Ochorenie sa u jednotlivých pacientok aj v rôznych životných obdobiach prejavuje odlišne, no inzulínová rezistencia je prítomná takmer vždy. Teedeová odhaduje, že ňou trpí 85 až 95 % pacientok s PMOS. Tá následne vedie k zvýšenej hladine androgénov, často označovaných ako „mužské hormóny“, ktoré môžu spôsobovať nadmerné ochlpenie tváre, akné a poruchy menštruačného cyklu.

„Keď liečime inzulínovú rezistenciu, hladina androgénov klesá. Keď však liečime nadbytok androgénov, inzulín neklesne. Naznačuje to, že jedným z hlavných faktorov, ktoré poháňajú ochorenie, je inzulín,“ vysvetlila Teedeová.

Prvé príznaky sa často objavujú už v dospievaní – akné, nepravidelná menštruácia či zmeny telesnej hmotnosti. V reprodukčnom veku ženy často čelia neplodnosti a psychickým problémom, ako sú úzkosti a depresia, pričom významnú úlohu zohráva aj genetika.

Posúdiť inzulínovú rezistenciu u pacientiek s PCOS je však v praxi náročné.

Najnovšie medicínske odporúčania uvádzajú, že „inzulínová rezistencia je považovaná za kľúčový znak PCOS, no bežne používané metódy jej hodnotenia nie sú dostatočne presné a rutinné klinické testovanie sa v súčasnosti neodporúča.“

Dietologička Martha McKittricková, certifikovaná lektorka v oblasti diabetu, dúfa, že pridanie slova „metabolický“ do názvu ochorenia povedie lekárov k častejšiemu vyšetrovaniu hladiny cholesterolu a hemoglobínu A1c – ukazovateľa priemernej hladiny cukru v krvi za posledné tri mesiace.

Tieto vyšetrenia pomáhajú odhaliť dlhodobé následky neliečenej inzulínovej rezistencie. Hoci ich väčšina lekárov štandardne neponúka, pacientky môžu požiadať aj o vyšetrenie inzulínu nalačno alebo o orálny glukózový tolerančný test, ktorý môže odhaliť inzulínovú rezistenciu ešte pred rozvojom cukrovky 2. typu.

Odporúčania zároveň upozorňujú na prínos stravy a pohybu pri znižovaní inzulínovej rezistencie. Poisťovne však tieto služby často nepreplácajú, takže sú pre niektoré pacientky nedostupné, povedala McKittricková pre Epoch Times.

„Mali by mať možnosť stretnúť sa s dietológom alebo iným zdravotníckym pracovníkom, ktorý im vysvetlí význam zdravej stravy, vrátane protizápalového alebo stredomorského spôsobu stravovania. Ten môže pomôcť zlepšiť inzulínovú rezistenciu a znížiť riziko cukrovky 2. typu aj srdcovo-cievnych ochorení,“ zdôraznila.

Ako jedlo ovplyvňuje priebeh PCOS

Gynekológ Joel Evans, spoluzakladateľ a medicínsky riaditeľ spoločnosti Vayas360, uviedol pre Epoch Times, že úprava stravovania je neoddeliteľnou súčasťou liečby pre pacientky s PMOS a opakovane videl jej výrazný účinok.

Zloženie stravy ovplyvňuje činnosť hypotalamu, ktorý vysiela signály hypofýze zodpovednej za produkciu hormónov.

U zdravej ženy tento proces koordinuje hormonálne deje potrebné na dozrievanie vajíčka, jeho uvoľnenie približne každých 28 dní a pravidelný menštruačný cyklus.

„Keď je inzulín zvýšený v dôsledku zlých stravovacích návykov, mení sa fungovanie hypotalamu. Hypofýza potom vo vaječníkoch spustí dva procesy: zastaví tvorbu vajíčok a menštruáciu a zároveň zvýši produkciu testosterónu (mužského pohlavného hormónu, ktorý sa prirodzene tvorí aj v ženskom tele),“ vysvetlil Evans.

Testosterón následne môže inzulínovú rezistenciu ešte zhoršovať, čím vzniká začarovaný kruh.

Antikoncepčné tabletky sa už dlhé roky používajú na reguláciu hormónov u pacientok s PMOS, no nie vždy ovplyvňujú hladinu inzulínu a môžu mať viacero vedľajších účinkov.

Hoci zníženie hmotnosti zmierňuje príznaky, Teedeová upozornila, že štatistiky ukazujú, ako málo účinné býva jednoduché odporúčanie „schudnite“, najmä pre tie s obezitou.

Napríklad štúdia publikovaná v časopise American Journal of Public Health ukázala, že normálnu hmotnosť dosiahla iba jedna zo 124 obéznych žien. Len približne každej siedmej žene s ťažkou obezitou sa podarilo schudnúť aspoň päť percent telesnej hmotnosti počas jedného roka. To podľa autorov zdôrazňuje význam včasnej intervencie ešte pred zhoršením ochorenia.

Odporúčania zároveň vyzývajú na lepšie rozpoznávanie prejavov PMOS aj mimo gynekologickej starostlivosti, napríklad metabolických rizikových faktorov, srdcovo-cievnych ochorení, spánkového apnoe, výrazných psychických problémov či vysokého rizika komplikácií v tehotenstve.

Prečo sa názov mení

Nie všetci sú však presvedčení, že zmena názvu automaticky povedie k lepšej starostlivosti. O tom, či prinesie očakávaný efekt, rozhodne podpora odborných organizácií a zdravotných poisťovní, upozornil Evans.

„Vo všeobecnosti si myslím, že tento trend už existuje, ale je priskoro tvrdiť, že všetci menia názov,“ poznamenal.

Nejasnosti okolo pomenovania tohto ochorenia pritom nie sú nové. Staršie lekárske učebnice ho opisovali ako chronický zápal vaječníkov so symptómami, ako sú bolesti panvy, poruchy menštruácie, zväčšené vaječníky a neplodnosť. Neskôr sa používal názov Stein-Leventhalov syndróm podľa lekárov, ktorí nadviazali na skoršie objavy.

Až do 70. rokov sa výskum sústreďoval najmä na hormonálny pôvod ochorenia. V 80. a 90. rokoch sa pozornosť presunula k metabolickým abnormalitám a práve v tomto období sa prvýkrát objavil termín PCOS.

Súčasné úsilie o zmenu názvu trvalo 14 rokov a zahŕňalo prieskum medzi 22-tisíc pacientkami. Jednou z najväčších prekážok boli podľa Teedeovej paradoxne samotné pacientky. Mnohé sa totiž cítili natoľko ignorované a čelili takým predsudkom, že sa do procesu premenovania nechceli zapojiť.

„Sú nesmierne frustrované. Táto diagnóza vyvoláva veľmi silnú emocionálnu reakciu,“ konštatovala.

McKittricková upozornila, že PMOS sa v posledných rokoch dostáva do povedomia oveľa viac. Obáva sa však, že práve teraz môže zmena názvu priniesť ďalší zmätok.

„Môže to byť pozitívna vec a nie som proti zmene názvu. Zároveň som však skeptická, že zrazu bude všetko ideálne,“ povedala.

Nová liečba, nový začiatok

Klineovej napokon stanovili diagnózu tento rok v marci, čo odštartovalo výraznú zmenu spojenú s kombináciou novej liečby a úprav životného štýlu.

Užíva metformín, ktorý sa mimo oficiálne schváleného použitia používa aj na liečbu PMOS. Znižuje hladinu androgénov, zlepšuje citlivosť na inzulín a podporuje ovuláciu. Rozhodnutie začať ho užívať pre ňu nebolo jednoduché, pretože môže spôsobiť vedľajšie účinky, ako sú žalúdočné ťažkosti, nevoľnosť alebo hnačka. Klineová tiež užíva myo-inositol, doplnok, ktorý zlepšuje pôsobenie inzulínu v organizme aj prenos chemických signálov v mozgu. Podľa nej jej pomáha aj po psychickej stránke.

Nový liečebný plán jej priniesol oveľa viac energie. Vďaka tomu si dokáže sama variť a pravidelne cvičiť, čo postupne prispelo k zlepšeniu jej zdravotného stavu. Spolupracuje tiež s nutričnou poradkyňou, ktorá ju vzdeláva v oblasti stravovania.

„Nemôžem uveriť, aké hrozné veci som mala doma v kuchynskej komore. Teraz už konečne kráčam správnym smerom, ale trvalo to naozaj dlho,“ povedala Klineová.

Po rokoch, počas ktorých ju lekári posielali od jedného špecialistu k druhému, pre ňu samotná diagnóza veľa neznamenala. Úľavu pocítila až po začatí liečby. Práve to je podľa Teedeovej hlavným cieľom zmeny názvu, pretože oneskorená starostlivosť škodí pacientkam a zároveň brzdí výskum.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK