Z Prahy na Sinaj: V Česku je život jednoduchší, no Egypt vnímam ako kvalitnejšie miesto pre dušu (Rozhovor)
Nikol Lacková od detstva snívala o živote pri mori. Po tom čo minulý rok oslávila svoje narodeniny v Hurghade s knihou v ruke na pláži, si uvedomila, že presne takto chce tráviť svoje dni – na slnku a pri mori. O osem mesiacov neskôr si zbalila tridsaťkilový kufor, tašku a odletela na dobu neurčitú do egyptského mestečka Dahab na Sinajskom polostrove. O tom, čo jej táto zmena priniesla a aké je to vyskúšať Ramadán na vlastnej koži nám porozprávala v nasledujúcom rozhovore.
Epoch Times Slovensko: Ako to celé začalo? Skúste nám priblížiť vaše prvé kontakty s Egyptom.
Nikol Lacková: Prvýkrát som letela do Egypta v roku 2021. V tomto období začalo byť „insta friendly“ chodiť na sólo výlety a tým sa u mňa všetko začalo. V roku 2023 som premýšľala, kam sa vydať a vtedy som objavila last minute do Egypta. Touto dovolenkou som si Egypt zamilovala. Slniečko, zábavní Egypťania v hoteli, krásne more a super ceny. Odvtedy som lietala primárne do Egypta. Všetci moji najbližší si zo mňa robili srandu a nechápali, prečo sa neustále vraciam do rovnakej krajiny, že by som mala radšej spoznávať iné miesta. A čo ma motivovalo Egypt bližšie spoznávať? Jeho história! Milujem záhady starovekého Egypta!
Veľa vašich príspevkov je venovaných životu v Egypte. Čo vám táto krajina dala, že ste sa tam rozhodli presťahovať?
Cítila som, že mi v Prahe niečo chýba – naplnenie, radosť zo života. Všetci v mojom blízkom okruhu boli zaneprázdnení, v strese, a tak som väčšinu času trávila sama a doma, pretože do toho sivého počasia sa mi nechcelo. A tak ma zavolal môj sen. A prečo práve Egypt? Dôvodov je niekoľko, ale hlavné dva sú praktický a osobný. Praktický – Egypt je iba pár hodín lietadlom, letenky sa dajú zohnať za super cenu a časový posun je iba 1 hodinu. Môžem byť teda neustále v kontakte so svojou rodinou alebo mať online prácu z Česka a je tu 360 dní v roku slnečno a teplo. Osobný dôvod je spojený s históriou starovekého Egypta – pyramídy, chrámy a všetko ich tajomstvo. Po úspešnom absolvovaní kurzu čítania hieroglyfov som aktuálne nadviazala na ďalší kurz v téme egyptských náuk.
Vnímate to tak, že je Egypt kvalitnejším a lepším miestom pre život, než rodné Česko? V čom vidíte najväčšie rozdiely?
To je veľmi ťažká otázka. Posledných pár dní rada spomínam na Prahu a kvalitné kaderníctva, kaviarne a všetky služby. V Česku je rozhodne jednoduchšie žiť, keďže máme všetko na dosah ruky a môžeme mať a robiť čokoľvek len chceme, ale Egypt si ma predsa len získal. Vnímam ho ako kvalitnejšie miesto pre dušu. Nikto sa nikam neponáhľa, nestresuje sa, všetci sa na seba usmievajú, pomáhajú si – hotový raj pre srdce. A pokiaľ má človek finančný príjem z Európy, tak si tu môže žiť ako kráľ. Reštaurácie, denné nákupy a nájom sú tu o cca polovicu nižšie než v Prahe, konkrétne v Dahab. Človek sa tu môže viac rozmaznávať a dopriať si.
Ktoré rozdiely vám ešte učarovali?
Charakter miestnych ľudí. Ja ich naozaj zbožňujem. Všetci sa na seba usmievajú, zdravia sa na ulici, dajú sa s vami len tak do konverzácie, pozvú vás na čaj a podelia sa s vami o jedlo, aj keď sami majú málo. Ľudia si tu vážia maličkosti a žijú v prítomnosti. Neplánujú, zbytočne sa nestresujú a pravidelne sa stretávajú so svojimi priateľmi a rodinou. A čo na Dahab milujem najviac, je to, ako sa tu všetci navzájom poznáme. Stačí sa prejsť po ulici a už si mávam s ľuďmi z reštaurácií a obchodíkov, pretože okolo nich denne prechádzam. Je to tu taká „dedina“.
Stretávame sa však aj s predsudkami voči Egyptu a Egypťanom, najmä v súvislosti s chudobou a „zaostalosťou“? Ako to vnímate vy?
Mne to príde čarovné! Je veľký rozdiel medzi životom Egypťana, ktorý žije v Káhire (v chudobnej alebo bohatej oblasti), a človekom, ktorý žije v menšom meste pri mori, alebo na dedine. Je to rovnaké ako u nás v Česku. V Dahab majú miestni ľudia (Beduíni) pri dome kozy, sliepky a ťavy. Je úsmevné vidieť, ako ráno kozy prechádzajú cez cestu, alebo ako mladí chalani venčia ťavu pri supermarkete.
Chudoba tu ale je, a veľká. Príjmy sú tu veľmi nízke v pomere k nákladom. Rodiny často žijú spolu a ulice nie sú vždy úplne čisté. Neporiadok, odpadky a špina. Človek si na to po nejakej dobe zvykne. Prestane sa na to sústrediť, prestane to vidieť. Nájsť taký krásny, čistý byt v dobrej lokalite za super cenu, je výhra v lotérii. A vďaka nám turistom ceny bytov rastú a tým škodíme miestnym, ktorí si byt sami pre seba nemôžu dovoliť.
Ako ste sa s predsudkami vyrovnávali, ešte predtým, ako ste sa do Egypta presťahovali?
Myslela som si, že tu predávajú ženy za ťavy, čo nie je tak úplne pravda. Moslimovia pri žiadosti o ruku majú niekoľko bodov, ktoré musia splniť, aby dokázali rodine vybranej slečny, že sa o ňu postarajú. Napr. kúpiť/prenajať dom, zaplatiť vybavenie domácnosti, kúpiť zlato a podobne, no žiadne výmeny žien za ťavy tu naozaj nie sú. Ťava ale nestojí pár eur! Jej cena sa pohybuje okolo 4 000 eur a viac.
Ľudia majú často o Egypte predstavu, že tam existuje výlučne islam a ženy musia nosiť hidžáb. Aké sú vaše skúsenosti?
Žijem v turistickom meste a nepociťujem na sebe žiadny tlak skrz náboženstvo. 80 % Egypťanov sú moslimovia a 20 % kresťania. Kamaráti medzi sebou rozdiely nerobia a nikto vás tu nesúdi a do ničoho nenúti. Dokonca ani hidžáb nie je povinnosťou pre moslimské ženy. Záleží na ich rozhodnutí alebo tradícii rodiny. Žijem v turistickej oblasti, a tak žiadne reštrikcie v súvislosti s náboženstvom nevnímam. Mne osobne je príjemnejšie nosiť dlhšie sukne alebo košeľu cez ramená, keďže sa v tom cítim lepšie a rešpektujem tak ich kultúru. Začala som v tom vidieť eleganciu a krásu, nie reštrikciu. Človek, keď denne stretáva v reštauráciách a kaviarňach všetky tie krásne nalíčené egyptské ženy, zahalené s vyladenými outfitmi, tak si na to po chvíli zvykne, zapáči sa mu to a je pre mňa, naopak, neobvyklé, keď vidím niekoho s viac odhaleným oblečením.
Do akej miery sú Egypťania tolerantní voči iným náboženstvám a životným štýlom?
Každý človek je iný a to platí aj pri náboženstve v Egypte. Stretla som veľa veľmi tradičných moslimov, ktorí boli striktne nastavení napr. na zakrývanie ramien, kolien a podobne, a aj takých, ktorí tieto pravidlá takmer neriešili. Čo som si osobne všimla, tak po Ramadáne sa snaží byť väčšina moslimov „halal“ – robiť veci, ktoré sú v súlade s Bohom a nie proti nemu.
Jednou z veľkých tém sú vzťahy. Moslimovia nemôžu randiť, pokiaľ ženu (moslimku) nepožiadajú o ruku, a tak posledné dni vo svojom okolí často zaznamenávam tento vnútorný konflikt egyptských mužov v kontakte s európskymi ženami. Ak totiž „halal“ moslim nevidí budúcnosť s potenciálnou ženou, tak začína cúvať.
Pred niekoľkými týždňami ste sa rozhodli vyskúšať Ramadán. Čo vás k tomu viedlo?
Chcela som vyzvať samú seba. A keďže sa rada pýtam a zisťujem si informácie, tak akonáhle mi kamaráti povedali, že pri pôste dochádza k očisteniu celého tela a je to pre nás veľmi zdravé, mala som o dôvod viac to skúsiť, a byť zajedno so svojimi moslimskými kamarátmi.
Mnohí sme o Ramadáne veľa počuli, no byť jeho súčasťou je pravdepodobne niečo iné. Bola skutočnosť rovnaká ako vaše očakávania a to, čo ste počuli od priateľov?
Ja som vôbec netušila, čo očakávať. Kamaráti z Káhiry hovorili, že u nich to naozaj žije. Sledovala som to aj na sociálnych sieťach. U nás žiadne veľké, denné oslavy neboli. Každopádne som si ramadánske obdobie veľmi užila. Pravidelne sme sa stretávali s kamarátmi na „Iftár“ – jedlo po poslednej modlitbe pri západe slnka. Malo to svoje čaro. Egypťania vyšli zo svojich domov do ulíc, začali sa schádzať. Niekto navaril hlavné jedlo, niekto priniesol dezert.
Pre moslimov je Ramadán najsvätejší mesiac v roku. Čo znamenal pre vás ako pre ne-moslimku?
Pre mňa to bol čas pokoja, zastavenia sa a užívania si spoločných chvíľ s kamarátmi po ich poslednej dennej modlitbe. Najlepšia časť dňa pre mňa bola spojená s netrpezlivým čakaním na hlas z mešity, ktorý oznamoval prerušenie pôstu. Ľudia v uliciach čakali s nastraženými ušami a hodinkami v ruke. Bola to zábava – netrpezlivo odpočítavať čas a riadiť sa počas dňa západom slnka.
Ako vyzeral váš typický deň od rána do večera? Ako to celé prebiehalo?
Držala som svoju verziu pôstu presne 14 dní (polovicu Ramadánu). Ráno som vstala, spísala si svoje myšlienky do denníka – vyčistila si hlavu, čítala zaujímavé knihy, sledovala online kurzy. Počas Ramadánu som poctivo prechádzala kurz čítania hieroglyfov a netrpezlivo som čakala na Iftár, ktorý bol približne okolo piatej hodiny večer.
Boli aj momenty, kedy ste museli bojovať sama so sebou?
Pravidlá Ramadánu zahŕňajú nepiť vodu, alkohol, kávu, nejesť, nefajčiť, nemať pohlavný styk a pravdepodobne ešte pár ďalších reštrikcií. Ja som si dovolila piť vodu, takže som „pôstovala“ bez jedla. Bolo to náročné, ale po prvých 3 – 5 dňoch si telo zvykne a najnáročnejší pre mňa bol čas medzi 13. – 15. hodinou, potom už ma hlad takmer prešiel. Som veľmi disciplinovaný typ. Keď som si povedala, že do toho idem, tak idem!
Ako fungovali obchody a služby počas Ramadánu? Menil sa sortiment alebo otváracie hodiny?
Jediným dôvodom, prečo som pôst po 14 dňoch prerušila, bola strata sústredenia. Chcela som byť produktívna a to nešlo ruka v ruke. Dokonca aj moslimovia v období Ramadánu majú skrátenú pracovnú dobu, zatvorené obchody, úrady, banky a zmenárne mali kratšiu a posunutú otváraciu dobu. Obchody, suveníry, miestne reštaurácie otvárali až popoludní. Moslimovia počas Ramadánu varia špeciálne jedlá a nápoje, ktoré ich dostatočne zasýtia a naplnia všetkým, čo potrebujú.
Ulice boli vyzdobené a stále sú – asi čakajú, kým sa to samé odtrhne. Mešity svietili rôznymi farbami a všade bolo vo večerných hodinách bolo veľa áut a ľudí. Cez deň sme Dahab nazývali mestom duchov. Všade bol taký (božský) pokoj (smiech).
Ďakujeme za rozhovor!
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.