Rozkol v alianciách má teraz globálny rozmer (Komentár)
Západ sa v roku 2026 sústredil na to, či americký prezident Donald Trump splní svoju hrozbu a stiahne Spojené štáty z NATO. Východ a Juh sa zameriavali na to, či Šanghajská organizácia pre spoluprácu a aliancia BRICS vôbec fungujú.
V prípade patovej situácie medzi USA a NATO bude Trump pravdepodobne potrebovať zložitejšie politické manévrovanie, aby dosiahol rozpad aliancie. Určite by mohol stiahnuť americké vojenské sily z európskych základní, ale Kongres v roku 2023 schválil zákon, ktorý by zabránil akémukoľvek prezidentovi stiahnuť Spojené štáty z NATO bez súhlasu Senátu alebo zákona Kongresu. Toto opatrenie, ktoré presadzovali senátori Tim Kaine a Marco Rubio (Trumpov minister zahraničných vecí), bolo zahrnuté do každoročného Zákona o schválení národnej obrany, ktorý podpísal prezident Joe Biden.
Pre Trumpa by mohlo byť realizovateľnejšie, keby Spojené štáty opustili niektoré aspekty vojenskej zložky Severoatlantickej aliancie, ako to urobil francúzsky prezident Charles de Gaulle, keď sa v roku 1967 stiahol z integrovanej vojenskej veliteľskej štruktúry NATO – nie však zo Severoatlantickej aliancie.
Skutočný, ale zatiaľ nepreskúmaný fakt spočíva v tom, že iné aliancie boli vytlačené na okraj, pretože Trumpove iniciatívy a čas ich znefunkčnili. Medzi najdôležitejšie z nich patrí Šanghajská organizácia spolupráce (SCO) a BRICS. Po druhé, neformálna aliancia Quad proti Číne – pozostávajúca z Indie, Spojených štátov, Japonska a Austrálie – sa nenápadne rozpadá.
SCO, ktorá vznikla v roku 2001 z bezpečnostnej dohody Šanghajskej päťky z roku 1996, má teraz 10 členských štátov, z ktorých väčšina živí podozrenia voči ostatným členom ŠOS. Mala obsahovať klauzulu o vzájomnej bezpečnosti, ktorá by vyžadovala, aby členovia podporovali ostatných členov v prípade útoku zvonku. Medzi členmi SCO je aj Irán a táto klauzula sa ukázala ako nedodržateľná, keďže vojny proti Iránu pokračujú. SCO je teda v súčasnosti prakticky nefunkčná, okrem toho, že slúži ako vitrína s nákladnou byrokraciou.
Podobne aj BRICS – ktoré vzniklo ako pracovná skupina Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky – bolo navrhnuté tak, aby obišlo dominanciu USA v globálnych obchodných systémoch hľadaním alternatív k obchodovaniu v amerických dolároch. Členstvo v BRICS sa do roku 2026 rozšírilo na 10 štátov, pričom pribudli Egypt, Etiópia, Irán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Nepodarilo sa mu však narušiť schopnosť Spojených štátov kontrolovať a udržiavať globálny sankčný režim voči politickým vodcom, ktorí používali americký dolár v rozpore so záujmami USA.
BRICS dosiahlo niektoré nové obchodné metódy, ktoré sa vyhýbali používaniu amerického dolára, ale to nijako neoslabilo americkú menu ani neposilnilo menu členov BRICS. Dalo sa to však očakávať. Už v roku 2008 sa diskutovalo o konci globalistického, multinárodného rámca financovania medzinárodného logistického reťazca založeného na americkom dolári. Debatovalo sa o návrate k dvojstranným obchodným metódam vrátane barteru a kompenzačného obchodu, čo bolo bežnou praxou ešte v 70. rokoch.
Za posledný rok a viac sa ukázalo, že propagátori BRICS – ako obranného mechanizmu proti Spojeným štátom – nie sú schopní vytvoriť nový systém financovania obchodu. Navrhovaná mena vyšla nazmar; čínska mena slabla do tej miery, že je sotva obchodovateľná. A tak ďalej.
Zachránilo a posilnilo toto všetko americký dolár? V podstate áno; stále neexistuje žiadna životaschopná alternatíva k používaniu americkej meny v hlavnom svetovom obchode.
Skončil už Trump so svojimi plánmi oslabiť a možno úplne zrušiť Organizáciu Spojených národov? Určite zasiahol kľúčové aspekty OSN, ktoré boli silne závislé od príspevkov amerických daňovníkov. Samotná OSN sa stala menej relevantnou a menej presaditeľnou; zaujala extrémne polarizujúce, ľavicové stanovisko k mnohým medzinárodným otázkam a zároveň ju Spojené štáty a iné veľmoci ignorujú.
To zase znížilo jej užitočnosť pre Peking, ktorý vstúpil do OSN 25. októbra 1971 a nahradil pôvodného zakladajúceho člena, Čínsku republiku, známu aj ako Taiwan. Čína potom začala trvalú kampaň zameranú na využívanie úradov OSN na získavanie politického vplyvu. Niektoré z Trumpových anti-OSN aktivít boli teda jasne navrhnuté ako kroky proti Číne.
Aký je dopad oslabujúcej sa úlohy OSN? Stala sa menej dôveryhodnou v nestrannom sprostredkovaní medzivládnych konfliktov, čo znižuje dôveryhodnosť aj jej Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorého signatárom Spojené štáty nie sú. Pokus využiť ICC ako kľúčový orgán na vytvorenie „medzinárodného práva“ z ničoho je teraz zdiskreditovaný alebo má menší vplyv. Svetová obchodná organizácia je tiež čoraz viac ignorovaná, rovnako ako regionálne orgány, napríklad ECOWAS v západnej Afrike a Organizácia amerických štátov.
Do akej miery bol teda „svetový poriadok založený na pravidlách“ výplodom tohto utopického myslenia OSN?
Ak by Trump chcel podniknúť rázne kroky proti OSN, najvhodnejším momentom by bol čas pred novembrovými voľbami do Kongresu v USA. Ale dokázal by to presadiť?
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.