Ako vyzerá najväčšia knižnica na svete? (+Foto)
Knižnica Kongresu Spojených štátov amerických predstavuje jednu z najvýznamnejších kultúrnych a vedeckých inštitúcií moderného sveta. Dnes, viac ako dve storočia od svojho založenia, funguje ako de facto národná knižnica Spojených štátov, správca autorských práv a globálny zdroj informácií dostupný zákonodarcom, bádateľom aj širokej verejnosti.
Knižnica Kongresu vznikla 24. apríla 1800, keď prezident John Adams podpísal zákon o presune sídla vlády z Filadelfie do novovybudovaného Washingtonu. Kongres vyčlenil 5 000 dolárov – v prepočte približne 123 tisíc dnešných eur – na nákup kníh pre potreby Kongresu a ich vhodné umiestnenie. Spočiatku sa knižnica nachádzala priamo v budove Kapitolu. Prvá zásielka z Londýna obsahovala približne 740 zväzkov kníh a tri mapy – skromný začiatok určený výhradne zákonodarcom.
O necelé dva roky neskôr, 26. januára 1802, podpísal Thomas Jefferson, už ako prezident, zákon umožňujúci prezidentovi Spojených štátov vymenovať knihovníka Kongresu. Zároveň zriadil zmiešaný výbor poverený dohľadom nad knižnicou. Zákon tiež rozšíril výpožičné práva aj na prezidenta a viceprezidenta. Medzitým sa fond knižnice stabilne rozrastal.
Neľahké začiatky
Mladá inštitúcia čelila prvej existenčnej kríze počas britsko-americkej vojny v roku 1814. Britské vojská vtrhli do Washingtonu a podpálili Kapitol, kde sa v tom čase nachádzala aj knižnica s približne 3 000 zväzkami. Zbierka bola takmer úplne zničená. Jefferson, už ako súkromná osoba, ponúkol Kongresu svoju vlastnú knižnicu, ktorá bola v tom čase najväčšou v krajine.
V roku 1815 Kongres jeho zbierku 6 487 kníh odkúpil za necelých 24 000 dolárov. Tým sa zmenil charakter knižnice – z pôvodnej úzko zameranej právnickej zbierky sa stala univerzálna knižnica pokrývajúca rôzne vedné odbory, filozofiu aj literatúru, čo odrážalo aj osobnosť Thomasa Jeffersona.
Na Štedrý deň roku 1851 postihol knižnicu ďalší, dovtedy najväčší požiar, ktorý zničil dve tretiny Jeffersonovej zbierky. Knižnica sa však opäť spamätala aj vďaka osobnosti knihovníka Ainswortha Randa Spofforda, ktorý presadzoval zákon o povinnom výtlačku. Ten totiž stanovil, že každý autor žiadajúci o autorskú ochranu v USA musí knižnici odovzdať dve kópie svojho diela. Tým sa zabezpečil nepretržitý prísun nových materiálov.
Rozkvet knižnice
S neustále rastúcim počtom kníh sa však priestory v Kapitole stali nedostatočnými. To viedlo k rozhodnutiu postaviť prvú samostatnú budovu knižnice, ktorá dnes nesie meno Thomasa Jeffersona – Thomas Jefferson Building. Táto impozantná budova, dokončená po 7 rokoch výstavby v roku 1897, je považovaná za vrchol americkej architektúry v neoklasicistickom štýle Beaux-Arts. Architekti John L. Smithmeyer a Paul J. Pelz navrhli stavbu, ktorá mala konkurovať najväčším európskym knižniciam.
Exteriér je zdobený bohatou plastickou výzdobou a žulovými prvkami, zatiaľ čo interiér pôsobí ako skutočný chrám umenia. Na jeho výzdobe sa podieľalo viac než 50 amerických maliarov a sochárov a zahŕňa mozaiky aj nástenné maľby. Dominantou interiéru je Veľká čitáreň pod masívnou medenou kupolou, ktorej výška dosahuje takmer 50 metrov.
John Adams Building
Ako sa zbierky v 20. storočí rozrastali, bolo jasné, že jedna budova stačiť nebude. V roku 1939 bola dokončená druhá budova, dnes pomenovaná po Johnovi Adamsovi – John Adams Building. Vznikla ako reakcia na potrebu ďalších depozitárov a špecializovaných čitární. Architektonicky sa výrazne líši od Jeffersonovej budovy; jej štýl ovplyvnili art deco a modernizmus – estetika medzivojnového obdobia. Preslávili ju však najmä bronzové dvere zdobené reliéfmi postáv predstavujúcich dejiny písma a literatúry. Interiéry sú menej zdobené, no praktickejšie, s dôrazom na efektívne uskladňovanie kníh a využitie vtedy najmodernejších technológií na manipuláciu so zväzkami.
James Madison Memorial Building
Tretím a najväčším článkom komplexu je budova Jamesa Madisona – James Madison Memorial Building, otvorená v roku 1980. Stavba je jednou z najväčších administratívnych budov na svete a zároveň pamätníkom štvrtého prezidenta Spojených štátov. Jej moderný, minimalistický dizajn ostro kontrastuje s historickými susedmi, no ponúka obrovské podzemné priestory na uloženie najcennejších materiálov. V Madisonovej budove sídlia kľúčové oddelenia, ako je Úrad pre ochranu autorských práv či vedecké oddelenie pre výskum a reštaurovanie dokumentov. Všetky tri budovy na Capitol Hill sú prepojené podzemnými tunelmi, ktoré umožňujú plynulý transport miliónov položiek bez ohľadu na počasie.
Neustály rast
Celková dĺžka regálov v jej budovách presahuje 1 300 kilometrov, čo zodpovedá približne vzdialenosti z Prahy do Londýna po ceste. Knižnica v súčasnosti spravuje viac než 175 miliónov položiek, medzi nimi vyše 25 miliónov katalogizovaných kníh v 470 jazykoch. Zvyšok tvoria rukopisy, ktorých má viac ako 75 miliónov, ďalej mapy, fotografie, hudobniny aj filmové pásy. Knižnica je zároveň domovom najväčšej zbierky inkunábulí – prvotlačí do roku 1500 na západnej pologuli, vrátane jednej z mála zachovaných dokonalých kópií Gutenbergovej biblie na pergamene. Výnimočná je aj tým, že uchováva osobné dokumenty 23 amerických prezidentov.
Každý pracovný deň prijme približne 15 000 položiek a viac než 10 000 z nich zaradí do fondov. Materiály získava najmä prostredníctvom povinných výtlačkov, darov, nákupov aj výmenných programov. Stály personál tvorí viac než 3 000 zamestnancov. Okrem klasických zbierok sa inštitúcia venuje aj rôznym kuriozitám. V jej fondoch sa nachádza najmenšia kniha sveta – miniatúrne vydanie detskej riekanky čitateľnej iba pod mikroskopom – aj monumentálne fotografické atlasy. Slovenského čitateľa môže zaujať rozsiahla sekcia bohemík, obsahujúca unikátne dokumenty k dejinám prvej Československej republiky. Knižnica zároveň reaguje na digitálnu éru; jej cieľom je digitalizovať čo najväčšiu časť svetového kultúrneho dedičstva prostredníctvom projektu World Digital Library.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?