Utorok 17. novembra, 2026
Návštevníci si 12. novembra 2026 pozerajú výstavu rakiet a bezpilotných lietadiel v Národnom leteckom a kozmickom parku neďaleko Teheránu. (Foto: AFP via Getty Images)
»

Americké tajné služby varujú pred silou iránskeho arzenálu. Teherán môže mať až 2 500 balistických rakiet

Irán môže mať v súčasnosti k dispozícii približne 1500 až 2500 balistických rakiet, ktoré by v prípade obnovenia vojny mohol použiť na útoky proti americkým vojenským objektom na Blízkom východe. Vyplýva to z odhadov amerických spravodajských služieb, o ktorých informoval denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na zdroje vo Washingtone. Informáciu priniesla aj Deutsche Welle, na ktorú sa odvoláva portál Tengrinews.kz.

Podľa zdrojov WSJ ide o približné odhady, keďže presný rozsah obnovy iránskeho raketového arzenálu je náročné sledovať. Hoci americké a izraelské útoky poškodili iránske výrobné kapacity, Teherán môže postupne dopĺňať zásoby zbraní pomocou komponentov, ktoré si vytvoril ešte pred bombardovaním. Okrem balistických rakiet disponuje Irán aj veľkým množstvom bezpilotných lietadiel a rakiet krátkeho doletu.

Izraelská armáda podľa denníka takisto predpokladá, že Irán má v súčasnosti viac ako 1500 balistických rakiet. Bývalá predstaviteľka amerického ministerstva obrany Simone Ledeenová, ktorá počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa pôsobila ako zástupkyňa námestníka ministra obrany pre Blízky východ, upozornila, že takýto počet by znamenal obnovenie viac ako polovice odhadovaného predvojnového raketového arzenálu Teheránu.

Tieto zistenia spochybňujú predchádzajúce vyhlásenia Bieleho domu a prezidenta Trumpa, podľa ktorých americké a izraelské útoky úplne zničili iránsky vojenský potenciál. Podľa zdrojov WSJ sa schopnosť Iránu uskutočniť rozsiahle odvetné údery zohľadňovala aj pri diskusiách vo Washingtone o prípadnom obnovení vojenskej kampane.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa denníka presadzuje pokračovanie vojenského tlaku na Irán a obnovenie bojových operácií. Biely dom sa však napriek izraelskému naliehaniu rozhodol uprednostniť ekonomický tlak na Teherán pred ďalšou vojenskou eskaláciou.

Proti obnoveniu vojny sa vyslovili aj americkí spojenci v Perzskom zálive. Administratívu Donalda Trumpa upozornili, že Irán by mohol na prípadné nové útoky odpovedať raketovými a dronovými údermi na ich územie. Práve riziko rozsiahlej odvety patrí podľa WSJ medzi faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie Washingtonu.

Denník už skôr informoval, že Iránu sa napriek americkým a izraelským útokom podarilo zachovať tisíce rakiet krátkeho a stredného doletu v podzemných skladoch. Bombardovanie síce zavalilo vstupy do niektorých objektov, iránske úrady však podľa dostupných informácií dokázali obnoviť prístup k časti zásob odstránením trosiek a vybudovaním nových priechodov.

Presný počet iránskych rakiet zostáva neznámy a uvádzané údaje predstavujú spravodajské odhady, nie nezávisle overený súpis zbraní. Aj spodná hranica odhadovaného arzenálu však naznačuje, že Irán si napriek utrpeným škodám zachoval schopnosť vážne ohroziť americké vojenské zariadenia a regionálnych spojencov USA v prípade ďalšieho ozbrojeného konfliktu.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj