Zanechávajme veľké dedičstvo prostredníctvom malých obetí
Na sklonku jari ma priatelia pozvali stanovať do štátneho parku Custer v západnej časti Južnej Dakoty. Noci boli chladné, takmer všetci sme ochoreli a ja som si uvedomila, že moje každodenné sedenie za písacím stolom nebolo práve ideálnou prípravou na jedenásťkilometrové túry vo vyšších nadmorských výškach. Napriek tomu sme sa vracali domov s oveľa lepšou náladou a s väčším množstvom spomienok i podnetov na zamyslenie, ako sme čakali.
Mnohé z našich úvah vzišli z návštevy Mount Rushmore. Áno, vytesané hlavy boli impozantné a inšpirujúce, no ešte hlbší bol význam, ktorý sa skrýval za každou podobizňou prezidenta. Zvlášť ma zasiahol citát na informačnej tabuli pri buste Thomasa Jeffersona z listu napísaného krátko pred koncom jeho prezidentského mandátu: „Žiadny väzeň oslobodený z reťazí necítil nikdy takú úľavu, akú pocítim ja, keď sa zbavím okov moci.“
„Príroda ma predurčila na pokojné štúdium vedy a urobila z nej moju najväčšiu radosť. Avšak ohavnosti čias, v ktorých som žil, ma prinútili zapojiť sa do boja proti nim a vrhnúť sa do búrlivého oceánu politických vášní.“
Uvedomila som si, aký výnimočný je takýto pohľad v dnešnej politike. Málokedy dnes vidíme politikov, ktorí by sa tešili na okamih, keď odložia moc. Skôr naopak – mnohí sa usilujú o ešte vyššie postavenie, či už pre peniaze, alebo pre vplyv, ktorý so sebou prináša.
Jefferson bol iný. Nemohol sa dočkať návratu k pokojnému životu na svojej farme, kde sa venoval jej zveľaďovaniu, svojej rodine a rozširovaniu obzorov čítaním svojich milovaných kníh.
Ako sám naznačuje, funkciu prezidenta aj ďalšie významné politické roly vnímal skôr ako bremeno než ako výsadu. Napriek tomu ich prijal, lebo si uvedomoval, že sa ocitol v čase a okolnostiach, ktoré presahovali jeho osobné želania aj pohodlie. Odmietnuť využiť svoje schopnosti v prospech druhých by považoval za sebecké a za zanedbanie povinností.
Keď som o tom premýšľala, začala som uvažovať nad tým, koľkí z nás sa nachádzajú v podobnej situácii.
Takmer počujem, ako hovoríte: „Čože?! Ja v rovnakej situácii ako Jefferson, autor a signatár Deklarácie nezávislosti a tretí prezident Spojených štátov? To sotva! To, čo robím, predsa nemá taký význam.“
Často si to myslím aj o svojom vlastnom živote. Rovnako ako Jefferson, aj my máme svoje sny, ciele a ambície. Lenže ich často nemôžeme napĺňať tak, ako by sme si priali. Okolnosti nás vedú k životom, ktoré sa zdajú nenápadné, niekedy frustrujúce a vzdialené našim predstavám.
Vezmime si napríklad matku, ktorá zostáva doma s deťmi. Možno má pocit, že čas strávený varením, upratovaním a utieraním detských nosov má oveľa menšiu hodnotu než úspešná kariéra, ktorú kedysi budovala.
Jej protipól – slobodná žena zameraná na kariéru – môže však cítiť to isté. Ako sa môžu jej každodenné pracovné úlohy – hoci pracuje pre významnú firmu alebo vplyvného nadriadeného – vyrovnať dôležitému poslaniu matky, ktorá vychováva deti, a tým ovplyvňuje budúce generácie?
Podobne aj manuálne pracujúci muž – tesár, vodič kamiónu či záhradník – môže mať pocit, že jeho bystrá myseľ zostáva nevyužitá. Napriek tomu každý deň tvrdo pracuje, aby priniesol domov výplatu a zabezpečil rodinu.
A potom sú tu starí rodičia, ktorí si mysleli, že si budú užívať roky na dôchodku, ale namiesto toho vychovávajú vnúčatá. Alebo programátor, ktorý sníva o živote na malej farme. Takto by sme mohli pokračovať ďalej.
Pravdou je, že v živote takmer každého z nás je niečo, čo by sme chceli zmeniť. Čím sme starší, tým viac sa obzeráme za svojimi nenaplnenými snami a máme pocit, že sme zlyhali – že sme obetovali svoj potenciál aj osobné pohodlie pre potreby druhých.
Jefferson to zrejme cítil podobne. Možno sa uprostred politických sporov zamýšľal nad tým, či to všetko stojí za to. Pýtal sa sám seba, prečo vlastne kvôli zápasu o zrod národa obetuje svoje pohodlie a všetko, čo mal skutočne rád. Napriek tomu si uvedomoval, že táto obeť má zmysel.
Podobný motív sa objavuje aj na konci trilógie Pán prsteňov. Frodo a Sam sa vracajú do Kraja po dlhej ceste plnej útrap. Sam však zistí, že Frodo si plody svojho úsilia neužije – jeho čas sa kráti a musí opustiť všetko, čo miloval.
Frodo si uvedomuje, že sa svojich snov musel vzdať, aby ostatní mohli žiť v slobode. „Snažil som sa zachrániť Kraj – a bol zachránený, ale nie pre mňa,“ hovorí Frodo Samovi. „Často to tak býva, Sam, keď je niečo v ohrození: niekto sa toho musí vzdať, musí to stratiť, aby si to ostatní mohli uchovať.“
Podobne je to aj s nami. Rovnako ako literárny Frodo či skutočný Jefferson, aj my často stojíme pred úlohami, ktoré sme si nevybrali – pred úlohami, pre ktoré obetujeme vlastné sny a pohodlie v prospech tých, ktorí prídu po nás.
Takáto obeta sa dnes príliš nenosí. „Mysli hlavne na seba,“ hovorí sa. „Dopraj si čas pre seba,“ radia odborníci.
Môžeme sa týmito radami riadiť. Alebo môžeme ísť ďalej a robiť aj to, čo je ťažké a nepríjemné, a žiť život, aký sme si možno nikdy nepredstavovali. Jeffersonov príbeh je dôkazom, že takýto prístup má hlboký zmysel.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.