Inšpirácie

Mužnosť sa rodí z obete, nie z pohodlia moderného sveta: ako sa z chlapca stáva skutočný muž

Čo všetko je potrebné, aby sa z dospievajúceho stal muž? Od začiatku nového tisícročia sa touto otázkou zaoberá celý rad autorov, komentátorov, duchovných aj psychológov – a vyjadrili sa k nej miliónmi slov. Uvedomujú si, že dnešní mladí ľudia čelia prekážkam, ktoré predchádzajúce generácie takmer nepoznali: chýbajúci otcovia v rodinách, rozšírená pornografia a návykové videohry.

Nedávno priniesol do tejto debaty hlbší filozofický pohľad 36-ročný riaditeľ chlapčenskej internátnej školy. „Celý zmysel obdobia medzi detstvom a dospelosťou spočíva v prechode človeka z fázy prijímania všetkého k fáze dávania všetkého,“ hovorí Ben Strong z Kentucky pre Epoch Times.

„Žijeme vo svete plnom nešťastných mužov, ktorí nevedia, čo to znamená byť mužom, pretože nikdy nezažili pracovanie, dávanie a obetovanie sa.“ Strong zároveň ponúka niekoľko praktických riešení, ako tento trend zmeniť.

Skutočná mužskosť znamená sebaobetovanie

Strong, ktorý založil Saint Andrew’s Academy v Kentucky len pred tromi rokmi, získal tento pohľad z nečakaného zdroja. „Navštívili nás mnísi a diskutovali sme o tom, čo znamená byť mužom,“ opisuje. „Podľa nich je dieťa niekým, kto všetko dostáva – jedlo, prístrešie, znalosti, starostlivosť a podporu od druhých. Muža možno naopak definovať takmer úplne na základe toho, že žije pre druhých. Žije v duchu obety.“

Spojenie mužskosti s obetovaním nie je ničím novým. Po stáročia sa vo všetkých kultúrach od otcov a manželov očakávalo, že budú ochrancami a živiteľmi rodín. Obidve tieto úlohy často znamenali obetovanie vlastných túžob a potrieb – niekedy aj života – nielen pre dobro svojej ženy a detí, ale aj pre ostatných. A aj dnes mnoho mužov robí to isté. Sú milujúcimi manželmi a otcami, starajú sa o svojich starnúcich rodičov, tvrdo pracujú a prispievajú spoločnosti. Strong je jedným z nich. Je otcom troch detí a štvrté je na ceste, slúži svojej škole i rodine.

Napriek tomu si všíma, že medzi chlapčenským a mužským svetom chýba kľúčový most – ochota obetovať sa. Mnohí dospievajúci totiž vyrastú s presvedčením, že je lepšie brať ako dávať. „Žijeme v konzumnej spoločnosti,“ upozorňuje. „Kupujeme všetko. Stlačíme tlačidlo a máme jedlo. Chceme zábavu, stlačíme tlačidlo. Táto mentalita nás pripravuje o možnosť zažiť radosť z úsilia a obety. Posolstvo, ktoré chlapci počujú, je: kupuj a budeš šťastný.“

Vízia

Strong ako zakladateľ a riaditeľ školy St. Andrew’s dúfa, že prinavráti mužskosti jej obetavý rozmer. Škola si zakladá na klasickom vzdelávacom programe, kladie dôraz na šport a manuálne zručnosti a ponúka aj spev či žonglovanie. Jeho vízia môže inšpirovať rodičov bez ohľadu na to, do akej školy ich synovia chodia.

„Platón hovorí, že cieľom vzdelávania je naučiť ľudí milovať to, čo si zaslúži byť milované – to, čo je krásne,“ vysvetľuje Strong. „Práve to by sa malo vštepovať chlapcom: aby milovali to, čo je pravdivé, dobré a krásne, a boli ochotní sa pre tieto veci obetovať.“

Saint Andrew’s pritom nadväzuje na program Integrated Humanities Project (IHP) Kansaskej univerzity zo 70. rokov. Motto IHP „Nascantur in admiratione“ – „Nech sa rodia v úžase“ – sa stalo jedným z hlavných princípov Strongovej filozofie vzdelávania. „Mladý muž zažíva radosť, keď sa naučí to, čo by mal muž vedieť,“ konštatuje. „Napĺňanie svojej prirodzenosti prináša hlboké uspokojenie. Tento poetický, skúsenostný prístup – keď sa aktívne zapájate do sveta a ľudí okolo vás – prebúdza túžbu vedieť viac.“

Premena vízie na skutočnosť

Vďaka svojej práci učiteľa a riaditeľa školy, rozsiahlemu štúdiu literatúry o výchove chlapcov a vlastným skúsenostiam je Strong skutočnou pokladnicou vedomostí o tom, ako môžu rodičia prakticky pomôcť svojim synom na ich ceste k mužskosti. „Jedným z najúčinnejších nástrojov, najmä u malých detí, je zapojiť ich do reálneho sveta,“ zdôrazňuje. Čítanie kníh deťom, objavovanie prírody – či už v lese alebo v záhrade – a jednoducho trávenie času s nimi sú nevyhnutné pre rozvoj ich zvedavosti a túžby po poznaní.

Odložte obrazovky

Žiaci navštevujúci Saint Andrew’s nemajú prístup k mobilom, notebookom ani tabletom. Domov volajú zo školského telefónu. Vďaka tomu sa sústredia na aktivity a priateľstvá, nie na obrazovky. „Obmedzenie elektroniky je kľúčové,“ hovorí Strong. „Deti sú od útleho veku nadmerne stimulované a nenaučia sa aktívne vnímať svet okolo seba. Od narodenia sú vedené k pasivite, a to ich oslabuje.“

Na škodlivé psychické účinky obrazoviek na deti a dospievajúcich upozorňujú autori a výskumníci ako Jonathan Haidt už roky. Strong rodičom odporúča, aby elektroniku úplne odstránili alebo aspoň starostlivo strážili čas a sledovaný obsah.

Naučte deti dávať

Strong tiež zdôrazňuje zodpovednosť už od útleho veku. „Pomáhať prestierať stôl, upratovať si hračky,“ uvádza ako príklady. „Postupne si uvedomia, že radosť prináša aj niečo robiť, a nie len niečo dostávať.“ Rodičia, mentori aj výskumníci už dávno vedia, že menšie úlohy, ktoré sa s vekom postupne rozširujú a vyžadujú väčšie úsilie, pomáhajú deťom cítiť sa viac súčasťou rodiny a učia ich hodnotu práce i dávania.

Trojfázová premena

Snáď najdôležitejšie zo všetkého sú neskoršie teenagerské roky, keď sa začína skutočná cesta k mužskosti. V tejto súvislosti odkazuje na knihu Jasona M. Craiga Opúšťanie chlapčenského sveta, ktorá tento prerod vysvetľuje ako trojfázový proces: odlúčenie, zasvätenie a začlenenie. K tejto premene zvyčajne dochádza na vysokej škole alebo v pracovnom prostredí. Strong uvádza ako ďalší príklad armádu – inštitúciu, kde mladí muži opúšťajú svoj doterajší život, podstupujú náročný výcvik a stávajú sa plnohodnotnými členmi tímu.

„V určitej chvíli musí dôjsť k odlúčeniu alebo odchodu zo sveta prijímania a vstupu do sveta dávania a obetovania sa,“ vysvetľuje Strong. „A najdôležitejšou fázou je integrácia, keď človek opustí svet chlapcov a je prijatý do sveta mužov. Prešiel ťažkými skúškami, ktoré videl u iných mužov, zažil radosť z obety a práce – a stal sa viditeľnou súčasťou spoločenstva mužov.“

K týmto atribútom mužskosti – zmyslu pre úžas, schopnosti oceniť krásu, porozumeniu dobra a pravdy a ochote obetovať sa za to, čo človek považuje za dôležité – pridáva Strong ešte jeden klenot: vieru. „Ak sa neobrátite k zdroju života, lásky a radosti, pripravíte sa o úspech. Všetky tieto veci sú ovocím milosti,“ podotýka. Stručne povedané, ako sám dodáva: „celým srdcom milujete to, čo je dobré, a obetujete sa za to, čo milujete.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK