Domov » ROZHOVORY

Popredná ekonómka Európskej banky pre obnovu a rozvoj: Slovensko brzdí slabý dopyt a závislosť od exportu (Rozhovor so Zsokou Koczan)

Kým ostatné ekonomiky strednej a východnej Európy podľa najnovších odhadov postupne naberajú tempo, Slovensko čelí citeľnému spomaleniu. Popredná ekonómka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD) Zsoka Koczan v rozhovore pre Epoch Times Slovensko vysvetľuje, prečo sa krajina dostáva pod tlak slabého zahraničného dopytu a tiež vlastných fiškálnych opatrení.

Zároveň analyzuje širší obraz regiónu – od odolnosti voči obchodným konfliktom cez riziká rastúcich cien energií až po nové príležitosti spojené s technologickými zmenami. Podľa nej práve schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa globálnym podmienkam rozhodne o tom, či Slovensko dokáže opäť zrýchliť a udržať krok so svojimi susedmi.

Epoch Times Slovensko: Vaša banka nedávno revidovala svoje odhady hospodárskeho rastu na rok 2026. Čo podľa vás vysvetľuje tento optimistickejší výhľad pre strednú a východnú Európu?

Zsoka Koczan: Rast v strednej Európe a pobaltských štátoch sa zrýchlil z 2,2 percenta v roku 2024 na odhadovaných 2,6 percenta v roku 2025. Bol to lepší výsledok, než sa pôvodne očakávalo, keďže export bol podporený zlepšenou náladou v severských ekonomikách a určitým zlepšením hospodárskeho výhľadu Nemecka, zatiaľ čo domáci dopyt bol silnejší, ako sa predpokladalo.

Očakáva sa, že rast v regióne sa v roku 2026 zrýchli na 2,9 percenta (táto hodnota bola tiež revidovaná smerom nahor v porovnaní s prognózami zo septembra 2025), keďže sa očakáva ďalší nárast investícií pred blížiacimi sa termínmi Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, než sa v roku 2027 zmierni na 2,7 percenta.

Správa tiež uvádza, že ekonomický dopad ciel amerického prezidenta Donalda Trumpa v minulom roku bol oveľa nižší, ako sa očakávalo. Prečo sa tieto predpoklady ukázali ako príliš pesimistické?

Neistota v oblasti obchodnej a hospodárskej politiky zostáva vysoká, doterajšie obchodné napätie však nezasiahlo externý dopyt tak výrazne, ako sa pôvodne predpokladalo. Čiastočne za tým stojí rýchle prispôsobenie sa dodávateľských reťazcov. Napríklad napriek zvýšeniu dovozných ciel v USA sa celkový vývoz Číny aj väčšiny ekonomík v regiónoch EBRD v roku 2025 medziročne zvýšil. Rastie tiež dopyt po produktoch súvisiacich s umelou inteligenciou. Úplný vplyv amerických ciel sa však ešte nemusel prejaviť v plnej miere, keďže dovoz z USA bol v očakávaní zvýšenia ciel predzásobený už skôr v tomto roku.

Ako je na tom podľa vás Slovensko v súčasnosti z hľadiska hospodárskeho rastu a odolnosti voči globálnym šokom v porovnaní so susednými krajinami strednej a východnej Európy? Ktoré oblasti hospodárstva sú najsilnejšími stránkami Slovenska a kde vidíte priestor na zlepšenie?

Rast sa spomalil z 1,9 percenta v roku 2024 na odhadovaných 0,8 percenta v roku 2025, a to najmä v dôsledku fiškálnej konsolidácie a slabého externého dopytu. Slabý externý dopyt – predovšetkým v dôsledku pomalého rastu v Nemecku – zaťažuje exportne orientované ekonomiky strednej Európy, ktoré sú silne závislé od automobilového priemyslu. Na Slovensku tvorí automobilový sektor približne polovicu celej priemyselnej produkcie a Nemecko odoberá viac ako pätinu slovenského exportu. Podobne ako v susedných krajinách, aj vývoj v tomto sektore – či už ide o technologické posuny alebo zmeny v globálnom obchodnom prostredí – má výrazný vplyv na celú ekonomiku.

Priamy export do Spojených štátov predstavuje len 4 percentá celkového objemu, avšak nepriama expozícia cez nemecké dodávateľské reťazce je podstatne vyššia. Akékoľvek zmeny v amerických dovozných clách sa tak môžu výrazne preniesť aj na slovenskú ekonomiku.

Ako hodnotíte konsolidačné balíky, ktoré slovenská vláda zavádza s cieľom zlepšiť stav verejných financií?

Daňový balík v hodnote takmer 2 percent HDP nadobudol účinnosť začiatkom roka 2025 a zahŕňal zvýšenie DPH o tri percentuálne body, daň z finančných transakcií a vyššie dane z príjmov právnických osôb pre veľké firmy. Hoci sa očakáva, že tento balík bude v krátkodobom horizonte zaťažovať dopyt, v dlhodobom horizonte pomáha fiškálnej udržateľnosti.

Aké sú podľa vás najväčšie inflačné riziká pre strednú a východnú Európu v nasledujúcich 12 – 24 mesiacoch?

Prerušenia dodávok energie spôsobené prebiehajúcim konfliktom na Blízkom východe pravdepodobne udržia infláciu na vyššej úrovni po dlhší čas, keďže vyššie ceny ropy a plynu (vrátane LNG) sa premietnu do vyšších cien elektriny, hnojív aj potravín, a tým ovplyvnia aj celkovú infláciu. Podľa predchádzajúcich odhadov Medzinárodného menového fondu by trvalý nárast ceny ropy na 100 dolárov za barel mohol znížiť globálny ekonomický rast o najmenej 0,4 percentuálneho bodu a zvýšiť globálnu infláciu o viac ako jeden percentuálny bod.

Aké sú podľa vás kľúčové politické alebo hospodárske opatrenia, ktoré by mali vlády strednej a východnej Európy prijať na podporu stabilného rastu a zníženie zraniteľnosti voči globálnym šokom?

Ekonomiky v strednej a východnej Európe nesmierne profitovali z vysokej miery obchodnej otvorenosti, integrácie do globálnych hodnotových reťazcov a z významného prílevu priamych zahraničných investícií. Geopolitická fragmentácia a nedávne krízy však jasne odhalili zraniteľnosť dodávateľských reťazcov v týchto ekonomikách. Diverzifikácia obchodných a investičných väzieb by mohla pomôcť znížiť zraniteľnosť voči globálnym otrasom, zatiaľ čo prístup na veľké trhy a predvídateľnosť inštitucionálnych a politických rámcov sú v časoch neistoty mimoriadne dôležité.

Ako banka vníma vývoj cien energií a jeho vplyv na infláciu a hospodársky rast v strednej a východnej Európe?

Cena zemného plynu v Európe sa zvýšila približne o 60 percent, keďže bola zastavená produkcia skvapalneného zemného plynu (LNG) v Katare. Cena ropy 9. marca 2026 prekročila hranicu 100 dolárov za barel, pretože v prípade dlhodobého uzavretia Hormuzského prielivu by mohlo byť mimo trhu až desať percent svetovej produkcie.

Medzinárodná agentúra pre energetiku v reakcii na to prisľúbila uvoľnenie veľkého množstva ropných zásob. Napriek tomu zostala cena ropy hlboko pod úrovňami z rokov 2011–2014 a historickými maximami a ceny plynu sú výrazne nižšie ako v roku 2022.

Pretrvávajúci konflikt na Blízkom východe však pravdepodobne vyvinie ďalší tlak na rast cien ropy a plynu, čo bude prospešné pre vývozcov komodít a zároveň zaťaží dovozcov komodít. Skladovanie plynu v EÚ je výrazne nižšie ako v tomto ročnom období v predchádzajúcich rokoch – približne na úrovni, ktorá bola naposledy zaznamenaná vo februári 2022 pred zastavením dodávok ruského plynu. Ceny plynu tak môžu zostať zvýšené ešte nejaký čas, aj keby konflikt rýchlo skončil, pretože európski a ázijskí kupujúci budú musieť doplniť zásoby.

Výrazne môžu stúpnuť aj ceny hnojív, čo sa zvyčajne premietne do vyšších cien základných potravín. Vyššie ceny energií a potravín by tak udržali infláciu na vyššej úrovni dlhšie, zatiaľ čo pomalší globálny rast by negatívne ovplyvnil vyhliadky regiónu, ktorý je silne integrovaný do globálnych hodnotových reťazcov.

Aký je podľa vás potenciál regiónu využiť technologické inovácie a digitalizáciu na urýchlenie hospodárskeho rastu?

Región by mohol profitovať nielen z využívania technologických inovácií a digitalizácie, ale potenciálne aj z integrácie do dodávateľských reťazcov umelej inteligencie. Export produktov a technológií súvisiacich s umelou inteligenciou rastie vo všetkých oblastiach. Relevantné technológie presahujú rámec polovodičov a mikročipov a zahŕňajú širšiu infraštruktúru potrebnú na vybudovanie, pripojenie a prevádzku dátových centier. Napríklad dovoz produktov súvisiacich s umelou inteligenciou do USA sa v prvých siedmich mesiacoch roku 2025 medziročne zvýšil o 65 percent.

Tento vývoj by mohol otvoriť nové príležitosti pre stredoeurópske ekonomiky. Krajiny ako Maďarsko, Česko, Estónsko a Poľsko si už vybudovali významné exportné kapacity, ktoré by mohli nájsť uplatnenie práve v dodávateľskom reťazci umelej inteligencie. V roku 2025 tvoril ich relevantný export najmä výpočtový hardvér (servery a procesory), výpočtové systémy a sieťovú infraštruktúru.

Najvyšší súd USA vo februári zrušil Trumpove predchádzajúce vysoké clá. Ako sa toto rozhodnutie prejavilo na jednotlivých krajinách sveta?

Nový balík dovozných ciel USA nadobudol účinnosť koncom februára 2026. Na globálnej úrovni z neho najviac ťažili Brazília, Čína a India, ktoré ešte pred posledným oznámením čelili vyšším clám uvaleným špecificky na jednotlivé krajiny. Naopak, výrazne horšie dopadli Spojené kráľovstvo, Taliansko a Singapur, ktoré teraz čelia podstatne vyšším americkým dovozným clám. V krajinách pôsobnosti EBRD boli medzi najväčšími víťazmi Bosna a Hercegovina, Srbsko, Moldavsko a Tunisko – tieto štáty pred rozhodnutím Najvyššieho súdu USA čelili výrazne vyšším dovozným clám.

Vaša správa spomína nárast umelej inteligencie a jej vplyv na dovoz technologických produktov vrátane polovodičov. Ako by mohol tento trend ovplyvniť exportné stratégie krajín strednej a východnej Európy?

Ekonomiky, ktoré už majú významný vývoz produktov súvisiacich s umelou inteligenciou vrátane širšej podpornej infraštruktúry, by mohli potenciálne využiť rastúci dopyt v tomto sektore na ďalší rozvoj týchto kapacít.

Ďakujeme za rozhovor!

Zsoka Koczan je vedúcou ekonómkou v kancelárii hlavného ekonóma Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD). Má doktorát z ekonómie z University of Cambridge. Pred nástupom do EBRD pracovala ako ekonómka v Medzinárodnom menovom fonde v európskom oddelení (pre Bielorusko, Čiernu Horu a projekt o makroekonomickom vývoji na západnom Balkáne) a vo výskumnom oddelení (pre Svetový ekonomický výhľad). V súčasnosti pracuje na novom kole prieskumu Život v transformácii. Zameriava sa na rozdiely v príjmoch v rámci krajín, migráciu a nerovnosť.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK