Zaujímavosti » História

Slovaktown, Arkansas: ako Slováci založili vlastnú obec a stali sa ryžovými kráľmi Ameriky

Na nekonečných prériách amerického juhu stojí obec, ktorá nesie meno Slovenska. Slovaktown v štáte Arkansas vznikol z odvahy slovenských prisťahovalcov, ktorí opustili bane a oceliarne v Pensylvánii a rozhodli sa začať odznova – na pôde, ktorá sa mala stať ich novým domovom.

Slovaktown (pôvodne Slovactown), známy aj ako Slovak, je malá poľnohospodárska obec v štáte Arkansas v USA. Založili ju slovenskí prisťahovalci v roku 1894, ktorí hľadali lepšie pracovné a životné podmienky a unikli ťažkým a nebezpečným podmienam v baniach a oceliarňach Pensylvánie. 

Ide o jedinú obec v Spojených štátoch, ktorá má priamo v názve spojitosť so Slovenskom. Žijú v nej potomkovia Slovákov, ktorí si zachovali silnú kultúrnu identitu spájajúcu slovenské dedičstvo s americkým juhom.

Myšlienku založiť samostatnú obec pre Slovákov v Amerike predniesol Peter Víťazoslav Rovnianek, rodák z Dolného Hričova (okres Žilina), ktorý sa v roku 1887 usadil v Pittsburghu. Najprv pracoval ako redaktor Amerikánsko-slovenských novín a prekladal články pre slovenskú komunitu, neskôr založil Národný slovenský spolok a postupne sa stal jednou z vedúcich osobností krajanského života v USA.

V roku 1894 Rovnianek založil Slovenskú kolonizačnú spoločnosť s cieľom osloviť Slovákov roztrúsených po Spojených štátoch, aby prišli do vytipovanej oblasti v Arkansase a založili akési nové Slovensko na americkej pôde. Táto iniciatíva sa stala základom vzniku obce Slovactown. 

„Rôzne slovenské bratské a národné organizácie, ako napríklad Národná slovenská spoločnosť, prekladali reklamy propagujúce priaznivé poľnohospodárske oblasti Arkansasu do slovenčiny v tlačiarňach v Pensylvánii, Ohiu a Illinois. Na základe týchto reklám založil Peter V. Rovnianek v roku 1894 v Pittsburghu Slovenskú kolonizačnú spoločnosť,“ uvádza portál encyklopédie Arkansasu.

V lete toho istého roku Slovenská kolonizačná spoločnosť odkúpila 3 000 akrov pôdy v Prairie County v Arkansase a na nedotknutých trávnatých porastoch vytvorila agrárnu osadu pre slovenské rodiny. Rovnianek a slovenskí osadníci videli príležitosť vybudovať komunitu založenú na poľnohospodárstve a udržiavaní slovenskej kultúry.

„Na jeseň roku 1894 prišlo do Slovactownu dvadsaťpäť rodín. Mnohé z nich tvorili farmári a baníci, ktorí sa trápili v severovýchodných štátoch USA. Táto prvá skupina prisťahovalcov prišla do DeValls Bluff (Prairie County) vlakom a potom sa do svojich nových domovov vydala vozom,“ píše sa v encyklopédii Arkansasu.

Vznik obce súvisel s veľkou migráciou v rokoch 1870 – 1920, keď milióny Európanov prichádzali do Severnej Ameriky za prácou a lepšou budúcnosťou. Slováci boli po Íroch druhou najpočetnejšou skupinou prichádzajúcou zo starého kontinentu do nového sveta.

Z približne 750 000 Slovákov, ktorí pricestovali do USA, sa mnohí uchytili v baniach, mlynoch, zlievárňach a oceliarňach po celej Amerike. Pracovali, šetrili a udržiavali si kultúru a tradície. Dnes viac ako 2 milióny Američanov uvádza, že má slovenské korene.

Slovenskí farmári mohli v Arkansase zarobiť až desaťnásobok toho, čo doma. Niektorí sa po čase vrátili, väčšina však zostala a pokračovala v budovaní slovenskej komunity. Podľa sčítania obyvateľov v roku 1920 žilo v USA 620-tisíc Slovákov.

Život na prériách však prinášal aj ťažkosti. Slováci sa spočiatku museli živiť lovom kačíc a zberom a spracovaním prérijného sena. „Čakala ich tvrdá skúška – prví osadníci museli skrotiť rozľahlú, otvorenú a divokú prériu. Sedem stôp vysoká prérijná tráva bola náchylná na požiare a pôda nebola vhodná na pestovanie európskych plodín, s ktorými mali skúsenosti,“ opisuje ich úvodné ťažkosti mimovládna organizácia Global Slovakia.

V roku 1904 však Slováci prišli s inováciou. Začali pestovať ryžu, ktorá sa výborne prispôsobila miestnej hlinitej pôde a oblastiam s povodňami. Tak sa v Arkansase zrodil nový priemysel a dnes je tento štát najväčším producentom ryže v USA, pričom časť produkcie sa exportuje do viac ako 50 krajín.

Prví osadníci v Slovactowne si najskôr postavili komunitný dom, kde im náboženské služby poskytoval farár z neďalekého mesta Stuttgart, vzdialeného približne 19 kilometrov.

Už v roku 1895 však miestni veriaci písali tamojšiemu biskupovi a žiadali ho o pridelenie kňaza pre svoju komunitu. Rastúca slovenská komunita pod vedením nového kňaza zo Stuttgartu vybudovala v roku 1900 svoj prvý kostol.

„Do roku 1909 sa v Slovactowne usadilo asi päťdesiat rodín. Väčšina z nich bola slovenského pôvodu, ale niekoľko ich bolo českého a ruského. Táto komunita postavila okolo roku 1914 ďalší kostol – Kostol svätého Cyrila a Metoda -, no stále nemala farára. Pretože chýbal kňaz, bohoslužby slúžili muži z rodín Miklík, Matoske, Konečný a Dolný,“ uvádza encyklopédia Arkansasu.

Na Google maps môžeme vidieť názvy tunajších ciest a ulíc, ktoré sú pomenované podľa slovenských priezvisk – Konečný, Plafčan alebo Pitoňák.

S lokalitou sa navyše spája nezvyčajná botanická zaujímavosť. V časti Konecny Grove Natural Area rastie vzácna rastlina Stern’s medlar (slov. mišpuľa Sternova). Je to opadavý ker či menší strom, ktorý dosahuje výšku 4,5 až 6 metrov. Na jar kvitne bielymi kvetmi s piatimi okvetnými lístkami. Vo voľnej prírode je známych iba asi 25 jedincov nachádzajúcich sa v tejto jedinej lokalite, čo z nej robí jeden z najvzácnejších stromov v Severnej Amerike.

V roku 1925 bol Slovactown farnosťou so šesťdesiatimi farmárskymi rodinami. Do roku 1948 tvorilo obyvateľstvo asi deväťdesiat rodín. Na začiatku 50. rokov 20. storočia žilo na farmách v obci Slovak a jej okolí odhadom 500 obyvateľov slovenského pôvodu.

V súčasnosti je komunita Slovak domovom približne 80 rodín, prevažne potomkov slovenských osadníkov z 19. storočia. Obec sa vyznačuje úspešnými rodinnými farmami a prosperujúcim lovom kačíc. Ten počas trojmesačnej sezóny generuje viac ako 1 milión dolárov denne pre okolie mesta Stuttgart, pod ktoré Slovak patrí.

Napriek svojej histórii a významu americkú obec Slovak na Slovensku pozná málokto.

„K tomu, že obec Slovak v Arkansase zostáva málo známa, prispela aj studená vojna a ideologická priepasť medzi strednou a východnou Európou a Spojenými štátmi. Svoju úlohu zohral aj slabý kontakt medzi Slovenskom, jeho vládou a americkým juhom,“ zdôvodnila mimovládna organizácia Global Slovakia.

Slovak má podľa neziskovky veľa spoločného s vidieckym Slovenskom. Cesta po rozľahlých, riedko osídlených rovinách Arkansasu pripomína južné Slovensko s jeho úrodnými políčkami. Väčšina ľudí sú príbuzní buď pokrvne alebo sobášom, pričom starostlivosť o pôdu a viera sú považované za základ členstva v komunite. 

Obyvatelia obce Slovak aktívne udržiavajú svoje slovenské dedičstvo vrátane pečenia koláčov a tancovania polky, ako aj hodnôt typických pre vidiecky život. Komunita v Slovaktowne aktívne oslavuje svoje slovenské korene. Symbolika Slovenska sa objavuje nielen na vitrážach kostola, ktoré nesú slovenský erb, ale aj na každodenných predmetoch, ako sú hrnčeky, tričká či šiltovky.

Najfarebnejšou oslavou slovenskej hrdosti je každoročný festival Deň slovenského dedičstva (Heritage Day Festival), založený v roku 2015 po návrate jedného z potomkov zakladateľských rodín zo Slovenska. Festival ponúka tradičné slovenské jedlá – halušky, holubky či koláče – a stal sa každoročnou udalosťou pre komunitu.

„Mnohí obyvatelia, ktorí si ešte pamätali pôvodných zakladateľov, už nežijú alebo sú vo vysokom veku. Muži a ženy, ktorí dnes vedú farmy zakúpené ich praprarodičmi, dosiahli prosperitu, o akej ich predkovia mohli len snívať. Napriek naplneniu „amerického sna“ však nestratili kontakt so svojím pôvodom a slovenskými koreňmi,“ uvádza Global Slovakia.

V roku 2024 prijala potomkov amerických Slovákov z obce Slovak prezidentka Zuzana Čaputová.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK