Zaujímavosti

Fotograf zachytáva po celom svete mimoriadne vzácne spevavce (+18 fotografií)

Fotograf Tony Dvorak chodí so svojím fotoaparátom do močarísk plných hmyzu, do vlhkých dažďových pralesov a občas dokonca aj na cintoríny. Cestuje po celom svete, aby nachádzal jedinečných, vzácne sa vyskytujúcich spevavcov – malých vtáčikov s príťažlivým pestrým sfarbením.

46-ročný Tony cez deň pracuje v miestnom úrade v centre Buffala v štáte New York. Počas obednej prestávky pravidelne chodieva na blízky cintorín Forest Lawn. Označuje ho za zelenú oázu v okolitej betónovej džungli. Pre Epoch Times povedal, že počas jednej takejto prechádzky rozmýšľal o novinke, ktorá sa šírila v komunite pozorovateľov vtákov, že „v okolí poletuje nádherný samček horárika.“

Tony naraz zbadal žltého spevavca, ako loví hmyz na spodnej časti kmeňa stromu asi 15 metrov od miesta, kde stál.

„Horáriky pomarančové (Protonotaria citrea) sú neuveriteľné stvorenia,“ skonštatoval a dodal, že ich druhové meno je odvodené od duchovných v rímskokatolíckej cirkvi nosiacich žlté rúcha. „Ich zobáky sa v období rozmnožovania sfarbia na čierno,“ doplnil.

Tony stlačil spúšť a ďalší spevavec pribudol na jeho rozsiahly zoznam zachytených vtákov.

Tony okrem východného pobrežia Spojených štátov a Kanady precestoval niekoľko ďalších kontinentov. Fotografoval stovky spevavcov a nespočetné množstvo iných vtákov.

„Nakoniec sa mi podarilo dokončiť svoju misiu. Videl som všetkých 50 spevavcov, ktoré hniezdia v Severnej Amerike,“ povedal. „Avšak stále sa mi nepodarilo všetkých ich nafotiť.“

Tonyho misia fotografovania vtákov začala na prahu digitálnej revolúcie, keď filmové fotoaparáty prechádzali na digitálne technológie. Keď sa mu do rúk dostala prvá zrkadlovka, začal fotografovaním snežných sov (belaní tundrových), neskôr objavil spevavce a bol nadšený.

„Bol som absolútne ohromený ich vzhľadom,“ povedal.

Tonyho v jeho cestách po svete podporujú manželka, deti a aj nadriadení z úradu, kde pracuje. V roku 2024 počas jazdy autom po Indii sa mu podarilo zachytiť vtáka „modrého ako zafír“ nazývaného krakľa indická (Coracias benghalensis).

„Často ich možno nájsť sedieť na drôtených plotoch, kde číhajú na nešťastné jašterice, lúčne koníky a najčastejšie na chrobáky,“ povedal. Dodal, že krakle indické sa vyskytujú najvýchodnejšie na území Iraku a najzápadnejšie v Indii a na Srí Lanke. Žartoval, že počas vzácneho stretnutia s krakľou jeho prst začal stláčať spúšť v takej frekvecnii, až si potreboval dať Xanax na upokojenie.

Toto sa mu deje pri spevavcoch.

„Priatelia, ktorí ma vidia v teréne, si všimli, že pri fotografovaní vyzerám veľmi koncentrovane. Cítim sa ako v tranze – ja a objekt, pozadie, svetlo, póza,“ povedal Tony.

Pri nedávnej návšteve lesnej rezervácie Sinharaja na Srí Lanke sa ocitol tvárou v tvár kite ozdobnej, ktorú nazýva svojím „svätým grálom vtákov“, pričom ju opísal, že vyzerá ako „niečo, čo by batoľa v horúčkovitých snoch načmáralo pevne zovretými pastelkami“.

Sledoval, ako sa ich jasnomodré perie leskne vedľa ich červenohnedých hláv, krkov a krídel. Konečne niekoľko kít ozdobných priletelo a zosadlo len pár metrov od neho. Bol to moment, na ktorý fotograf uprostred prerušovaného dažďa čakal trpezlivo celé hodiny.

„Čakanie sa naozaj oplatilo! Predstavenie, ktoré nám predviedli, nemohlo byť lepšie načasované,“ povedal Tony.

V korunách stromov žijúca srílanská kita ozdobná sa vyskytuje mimoriadne vzácne a je zákonom chránená. Skúsený miestni sprievodca nakoniec fotografa doviedol na miesto, odkiaľ ju bolo možné pozorovať.

Pri objavovaní zákutí úžasného sveta spevavcov sa Tony už stretol s horárikom malým (Leiothlypis luciae), horárikom žltohrdlým (Setophaga graciae) a horárikom červenoprsým (Myioborus pictus). Fotoaparátom zachytil horárika dúbravového (Leiothlypis crissalis), horárika čiernochrbtého (Setophaga chrysoparia) a horárika modrého (Setophaga pitiayumi).

Niekedy sa tieto žiarivé farebné vtáky nachádzajú aj bližšie k Tonyho domovu. Cesty ho zaviedli na, ako sám hovorí, „nesmierne éterické miesto“ – do Agonquin Provincial Park v kanadskej provincii Ontário – „kde sa ihličnaté lesy veľkého severu stretávajú s listnatými lesmi juhu“. Tony to nazýva „čistou mágiou“.

„Fotografoval som tu glezga večerného (Hesperiphona vespertina), smrečiara krivonosého (Pinicola enucleator) ako aj krivonosa bielokrídleho (Loxia leucoptera) a krivonosa smrekového (Loxia curvirostra).“

Všimol si aj horárika osikového (Oporornis agilis), ktorého po viacerých neúspešných pokusoch nakoniec odfotografoval v močiaroch v americkom štáte Wisconsin. Keď prechádzal cez územie mokradí, počul jeho spev, prudko zabrzdil a vyskočil z auta so svojím fotoaparátom.

Horárik kuklatý (Setophaga citrina) (S láskavým dovolením Tonyho Dvoraka)

Tony nasledoval horárikov spev, vystopoval ho a pripravil sa na záber.

„V takýchto chvíľach vypukne boj medzi búrlivým adrenalínom a potrebným pokojom,“ povedal. Neexistujú žiadne rýchle pohyby. Tony zdvihol fotoaparát a pomaly sa sklonil k zemi. Keď úspešne spravil fotografie, musel istý čas hľadať svoje auto, ktoré po toľkom vzrušení nevedel nájsť.

Intenzita takéhoto momentu býva pre Tonyho extatická – je to takmer transcendentálny zážitok. „Keď stojím za fotoaparátom a pracujem so zaujímavým vtáčikom, všetok stres úplne zmizne.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK