Ako prebiehala americká operácia, pri ktorej zajali Madura (Špeciál)
Medzi okamihom, keď Trump nariadil začiatok operácie, a okamihom, keď americké sily aj so zadržaným Madurom opustili venezuelský vzdušný priestor, uplynulo menej ako päť hodín.
2. januára v neskorých večerných hodinách americký prezident Donald Trump nariadil špeciálnym jednotkám, aby začali operáciu vo venezuelskom hlavnom meste Caracas s cieľom chytiť hľadaného venezuelského vodcu Nicolása Madura. Následný zásah bol vyvrcholením mesiacov príprav a týždňov čakania na vhodnú príležitosť.
Bola to zložitá misia, v ktorej hrozilo veľké riziko neúspechu, uviedli predstavitelia americkej administratívy.
„Včera v noci sme mohli stratiť veľa ľudí. Mohli sme prísť o svoju dôstojnosť. Mohli sme stratiť veľa vybavenia. Vybavenie je menej dôležité, ale straty mohli byť obrovské,“ povedal Trump na tlačovej konferencii v sídle Mar-a-Lago v Palm Beach na Floride 3. januára.
3. januára v skorých ranných hodinách začali desiatky pilotovaných a bezpilotných amerických vojenských lietadiel zamestnávať venezuelskú protivzdušnú obranu, čím vydláždili cestu útočnému tímu vo vrtuľníku. Stroj pristál v opevnenom komplexe, kde sa nachádzal Maduro s manželkou. V priebehu niekoľkých minút po pristátí sa americkým špeciálnym jednotkám podarilo preniknúť do komplexu a venezuelského vodcu a jeho manželku Ciliu Adelu Flores de Maduro zaistiť. Udialo sa tak skôr, ako sa dokázali zabarikádovať a čakať na pomoc venezuelskej armády.
Od chvíle, keď Trump vydal rozkaz na začatie operácie, do chvíle, keď americké sily bezpečne opustili venezuelský vzdušný priestor so zadržaným Madurom a jeho manželkou, uplynulo menej ako päť hodín. Operácia prebehla bez jedinej straty na živote na americkej strane.
Zvyšovanie tlaku
Maduro bol už dlho na zozname hľadaných osôb americkej vlády. V marci 2020 federálny sudca v New Yorku zverejnil informáciu o vznesení obvinenia proti Madurovi a ďalším vysokopostaveným venezuelským predstaviteľom. Tvrdilo sa v ňom, že Maduro stojí na čele siete obchodujúcej s drogami a ľuďmi s väzbami na skupiny, ktoré USA označili ako teroristické.
Hneď ako bola obžaloba z roku 2020 predložená, americké ministerstvo spravodlivosti určilo odmenu 15 miliónov dolárov za informácie vedúce k Madurovmu zadržaniu.
V auguste 2025 ministerstvo spravodlivosti zvýšilo výšku odmeny za zatknutie Madura na 50 miliónov dolárov. V nasledujúcich týždňoch začala americká armáda zhromažďovať v Karibiku bezprecedentné množstvo síl vrátane vojnových lodí a výsadkových jednotiek s približne 2 200 členmi námorných síl. K jednotkám sa navyše pridala úderná skupina lietadlových lodí na čele s USS Gerald R. Ford.
V septembri začal Trump nariaďovať likvidačné údery zamerané na lode s drogami v Karibiku a východnom Pacifiku. Po oznámení prvého útoku 2. septembra, Trump identifikoval zasiahnuté skupiny ako členov Tren de Aragua (TDA), zločineckej organizácie so sídlom vo Venezuele. Americké ministerstvo zahraničných vecí ju v roku 2025 označilo za teroristickú skupinu.
„TDA je považovaná za zahraničnú teroristickú organizáciu pod kontrolou Nicolása Madura, zodpovednú za masové vraždy, obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi na sexuálne účely a násilné a teroristické činy v Spojených štátoch a na západnej pologuli,“ napísal Trump v septembri na sociálnych sieťach.
Trumpova administratíva naďalej považuje Madura za šéfa drogového kartelu. V novembri americké ministerstvo zahraničných vecí označilo Cartel de Los Soles (Kartel sĺnk) za zahraničnú teroristickú organizáciu s Madurom na čele. Cartel de Los Soles je zločinecká skupina pevne etablovaná vo venezuelskom režime. V rôznych mediálnych výstupoch sa spomína od 90. rokov 20. storočia – teda ešte predtým, ako sa Maduro chopil moci.
V reakcii na rastúci tlak Maduro nariadil venezuelským vojenským silám a milíciám stav zvýšenej pohotovosti.
Kým prebiehali americké útoky na lode, Trump opakovane naznačoval možné útoky aj na pozemné ciele. Madura tak udržiaval v neistote, kedy americké sily zaútočia priamo na venezuelské územie.
„V podstate som už rozhodol,“ povedal Trump novinárom na palube Air Force One 14. novembra. „Uvidíme, čo sa stane. Nemôžem vám prezradiť detaily, ale vo Venezuele sme dosiahli veľký pokrok pri zastavovaní prílevu drog.“
V decembri Trump oznámil blokádu sankcionovaných ropných tankerov plávajúcich z Venezuely a smerujúcich do nej. Od decembra americké sily zadržali v regióne dva ropné tankery a tretí z Venezuely vytlačili.
26. decembra Trump oznámil prvý útok USA na pozemný cieľ v regióne a neskôr 29. decembra uviedol, že cieľom bolo zariadenie slúžiace na nakladanie drog.
Trump uviedol, že počas tejto nátlakovej kampane ponúkol Madurovi možnosť odstúpiť.
„Nechcem zachádzať do detailov, ale rozprával som sa s ním a povedal mu: ‚Musíte sa vzdať,‘“ povedal Trump v sobotu novinárom na Floride. „Naozaj som si myslel, že už k tomu chýba len málo. Teraz určite ľutuje, že to neurobil.“
Sledovanie Madura
Vojenská operácia trvala len niekoľko hodín. Predchádzali jej však mesiace práce spravodajských služieb, ktoré zhromažďovali informácie, kde sa Maduro ukrýva a aké obranné prostriedky má k dispozícii.
Predseda Zboru náčelníkov ozbrojených síl USA, generál Dan Caine, na sobotňajšej tlačovej konferencii uviedol, že na operácii pracovala Ústredná spravodajská služba (CIA) aj Národná bezpečnostná agentúra (NSA). Pri sledovaní Madurovho pohybu zohrali úlohu aj Vesmírne sily USA a Národná geopriestorová spravodajská agentúra.
Caine povedal, že spomenuté spravodajské služby neustále monitorovali Madura: „Sledovali sme, ako sa pohybuje, kde žije, kam cestuje, čo je, čo má oblečené aj aké má domáce zvieratá.“
Nahum Fernández, líder vládnucej Zjednotenej socialistickej strany Venezuely, povedal pre tlačovú agentúru Associated Press, že Maduro a jeho manželka sa v čase útoku nachádzali vo svojej rezidencii vo vojenskom komplexe Fuerte Tiuna.
„Bombardovali to tam. Uskutočnili v podstate únos prezidenta a prvej dámy krajiny,“ vyhlásil Fernández.
Zatiaľ čo americké spravodajské zložky analyzovali každý detail Madurovho života, útočné jednotky intenzívne nacvičovali zásah na makete Madurovej rezidencie.
„V skutočnosti postavili dom, ktorý bol identický s tým, do ktorého potom vtrhli,“ povedal Trump v sobotu pre Fox News.
Vhodný okamih
Začiatkom decembra, keď sa široká verejnosť pripravovala na vianočné sviatky a nový rok, boli všetky zložky operácie pripravené. Odvtedy sa začala vyčkávacia hra.
Podľa bývalého zamestnanca americkej spravodajskej služby existovali plány na zadržanie Madura už 8. decembra 2025.
Caine na tlačovej konferencii uviedol, že Trump vyčkával na najvhodnejší moment, „aby minimalizoval ohrozenie civilistov a maximalizoval moment prekvapenia“. Kľúčové bolo zajať Madura a jeho manželku živých, aby „ich mohli postaviť pred súd,“ dodal Caine.
2. januára nastali ideálne podmienky a správny okamih. O 22.46 hod. Trump nariadil vykonanie operácie.
„Včera v noci sa počasie zmenilo tak akurát, aby sa otvorila cesta, ktorou dokážu manévrovať len tí najskúsenejší letci na svete – nízka oblačnosť nad oceánom a horami,“ povedal Caine.
Vydláždenie cesty
Na Trumpov príkaz americké sily začali misiu, ktorú administratíva nazvala Operácia absolútneho riešenia (Operation Absolute Resolve). Do akcie bolo nasadených vyše 150 amerických vojenských lietadiel a vrtuľníkov z amerického námorníctva, námornej pechoty, letectva a Národnej gardy.
Okrem vrtuľníkov, ktoré prepravovali útočné sily na zajatie Madura, Caine spomenul aj nasadenie stíhačiek F-22 Raptor, F-35 Lightning II, F-18 Super Hornet a bombardérov B-1B Lancer.
Pri potláčaní venezuelskej protivzdušnej obrany pomáhali aj systémy rádioelektronického boja EA-18G Growler.
Súčasťou operácie boli aj ďalšie podporné lietadlá vrátane mnohých diaľkovo ovládaných dronov.
„Keď sa sily priblížili ku Caracasu, spoločná letecká zložka začala vyraďovať venezuelskú protivzdušnú obranu, čím zabezpečila bezpečný koridor pre vrtuľníky,“ opísal Caine.
Generál dodal, že uprostred chaosu, ktorý vznikol vo venezuelskej protivzdušnej obrane, sa podarilo útočné sily prepravované vrtuľníkmi udržať prakticky nepovšimnuté, takže mohli pokračovať k cieľu.
Počas toho, ako sa útočné sily približovali, pozemný spravodajský tím naďalej v reálnom čase poskytoval informácie o tom, kde sa Maduro práve nachádza.
Rýchly zásah
O 1.01 hod. nadránom útočná jednotka s vrtuľníkmi dorazila k Madurovmu opevnenému sídlu. Len čo sa vrtuľníky priblížili k sídlu, dostali sa pod paľbu a paľbu opätovali.
„Jeden z našich strojov bol zasiahnutý, no zostal letuschopný,“ uviedol generál a dodal, že všetky zapojené lietadlá sa bezpečne vrátili na svoje štartovacie pozície.
Po pristátí útočná jednotka prebehla cez opevnený areál a dostala sa k Madurovi.
Trump uviedol, že Maduro sa pokúsil utiecť do bezpečnej miestnosti obloženej oceľou, avšak americké jednotky ho dobehli skôr, než sa stihol zamknúť, a to aj po prestrelke s viacerými obrancami po ceste.
„Nestihol sa dostať k dverám, pretože naši chlapci boli veľmi rýchli,“ dodal Trump.
Trump skonštatoval, že aj keby sa Madurovi podarilo ukryť vo svojej bezpečnej miestnosti, útočný tím bol pripravený preraziť oceľové dvere.
„Odpálili by sme ich asi za 47 sekúnd,“ povedal americký prezident.
Boje pokračovali aj počas evakuácie Madura a jeho manželky k čakajúcim vrtuľníkom.
„Pri sťahovaní síl z Venezuely došlo k viacerým ozbrojeným zrážkam,“ povedal Caine. „Jednotky sa úspešne stiahli a o 3.29 hod. ráno sa vrátili na svoje plávajúce základne.“
Trump následne zverejnil fotografiu Madura so zaviazanými očami a v putách na palube výsadkovej lode USS Iwo Jima. Vedľa Madura stojí agent z amerického Úradu pre boj proti drogám (DEA).
„Žiadna iná krajina na svete by nedokázala uskutočniť takúto operáciu,“ vyhlásil minister obrany USA Pete Hegseth.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.