Fotograf zachytil Mliečnu cestu v nádherných detailoch uprostred neuveriteľnej kanadskej prírody (+Foto)
Počas západu slnka John Andersen schmatol fotoaparát, naskočil do auta a vyrazil na západ od Calgary. Pre astrofotografov je fotografovanie Mliečnej cesty tradične nočnou záležitosťou. Potrebujú na to dokonalú tmu s nulovým svetelným smogom z civilizácie.
Andersen pre Epoch Times povedal, že je ochotný spraviť takmer čokoľvek, aby zachytil centrálne jadro našej galaxie, podľa vedcov obiehajúce okolo neviditeľnej čiernej diery, ktorá je asi 4 milióny krát hmotnejšia než Slnko.
Na jeseň býva najjasnejšia, dodal.
Andersen sa vydáva na pomerne nebezpečné miesto – do odľahlých a drsných hôr, kde sa v noci po cestách pohybuje divoká zver a veľké mačkovité šelmy z úkrytov sledujú ostražitých návštevníkov.
Počas jazdy znepokojene sleduje stáda jeleňov a dobytka postávajúceho pri kraji cesty, do auta mu ako dážď narážajú roje hmyzu. Nakoniec úspešne dorazí k vodopádom Sheep River Falls v oblasti Kananaskis v provincii Alberta na úpätí kanadských Skalnatých vrchov. Nastáva súmrak. Obloha je jasná. Nemal by byť problém použiť jeho zrkadlovku (DSLR) a zaostriť na supermasívnu centrálnu hviezdokopu našej galaxie.
„Bola to jedna z najjasnejších nocí, aké sme kedy zažili. Bol práve nov, takže môžete fotografovať Mliečnu cestu bez rušivého vplyvu Mesiaca,“ povedal 68-ročný fotograf, ktorý cez deň pracuje v ropnom priemysle.
Andersen si v tme postavil statív a s mimoriadnou opatrnosťou sa pohyboval po strmých a nebezpečných svahoch okolo vodopádov. Na niektorých miestach sa musí vyrovnať aj s ďalším „nebezpečenstvom“ – skupinami iných fotografov.
V tú noc však pri vodopádoch stretol len dvoch mužov. Andersen im ochotne ukázal svoju výbavu a nastavenie techniky a nadšene im porozprával o detailoch nádhernej oblohy, ktorú sledovali.
Táto oblasť patrí do tretieho stupňa Bortleho deväťstupňovej škály (kde stupeň 1 označuje úplne tmavú oblohu). Oblasť je teda bez svetelného smogu, ktorý by prekrýval Mliečnu cestu. To umožňuje pozorovať jej podrobnú štruktúru a dokonca vzdialené galaxie. Vidieť aj rozľahlé vesmírne hmloviny a voľným okom možno rozoznať aj guľové hviezdokopy.
Napriek všetkým faktorom, ktoré mu priali – tma, Mesiac v nove, vhodné počasie, absencia iných fotografov – Andersen neunikne vplyvu Elona Muska.
„Odkedy sa venujem foteniu pod holým nebom, Starlink sa v poslednom desaťročí stal súčasťou reality,“ hovorí o globálnom satelitnom komunikačnom programe SpaceX. „Elon posiela satelity Starlink doľava aj doprava, všade.“
„Mám časozberné zábery, na ktorých to vyzerá, akoby oblohu ostreľovali z guľometu – je tam toľko satelitov! Nežartujem,“ dodal Andersen so smiechom. „Vyzerá to ako scéna z filmu.“
Tieto nedávno vypustené satelity sú dostatočne vysoko, takže sú neustále zaliate slnečným svetlom a jasne sa lesknú. Keďže sa ešte nerozptýlili po orbite, vyzerajú ako reťaze UFO alebo perlové náhrdelníky, ktoré prechádzajú pomedzi hviezdy. Tento vizuálny efekt vzniká pri pohybe satelitov po oblohe, pričom hviezdy im tvoria statické pozadie.
Andersen začal amatérsky fotografovať pred päťdesiatimi rokmi. Bol jedným z priekopníkov, ktorí po nástupe digitálnej techniky začali s fotografovaním nočnej oblohy. Nová technika dokázala zaznamenať to, čo žiadny filmový fotoaparát predtým nedokázal. V tom čase Andersen a ďalší členovia miestneho fotografického klubu začali prečesávať krajinu a hľadať najlepšie miesta s tmavou oblohou, aby mohli fotografovať kométy, polárnu žiaru a, samozrejme, Mliečnu cestu.
Andersen rád robí fotografie s vodnými motívmi – napríklad odrazy hviezd vo vidieckých jazierkach alebo väčších vodných plochách. Jeho obľúbenou lokalitou je rybník Forgetmenot v oblasti Kananaskis, ktorý leží na sever od vodopádov Sheep River Falls. Cesta tam môže byť veľmi nebezpečná. „V noci sa tam často vyskytujú divé kone,“ vysvetlil.
Andersen na svojich cestách nezriedka zahliadne pumy alebo hruborohé ovce. Na fotografické výlety chodí najradšej s jedným alebo dvoma kamarátmi. A rovnako najradšej si so sebou berie čo najmenej vecí. Je to tak bezpečnejšie, hovorí. Výstroj môže byť vo voľnej prírode veľkou záťažou – najmä ak treba so sebou vláčiť teleskopy, ďalekohľady a iné zariadenia na sledovanie hviezd, ktoré boli štandardom astrofotografie v čase fotografovania na film.
Aj keď dnes sú mimoriadne populárne automatické fotoaparáty s umelou inteligenciou na smartfónoch, Andersen ostáva naďalej verný základom fotografie a radšej používa manuálne nastavenie. Jeho metóda vytvára snímky Mliečnej cesty vrstvením fotografií, čo pomáha eliminovať šum, odstraňuje nechcené satelity a necháva vyniknúť podrobnosti.
Andersen vyráža za tmavou oblohou do rôznych kútov Alberty každý týždeň. Na otázku, kam sa za hviezdami vydá nabudúce, odpovedá: „Pôjdem tam, kde bude obloha bez mrakov.“
Ďalšie fotografie Mliečnej cesty od Johna Andersena:
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.