Inšpirácie

Cieľavedomosť verzus spontánnosť: ako nestratiť ľahkosť bytia v honbe za „lepším ja“

Môže sa cieľavedomé žitie premeniť zo správnej voľby na posadnutosť vlastným ja?

Nedávno som narazil na skvelú country pieseň, ktorej text znie takto:

„Kým ostatní kalkulujú každý svoj krok,

on nikdy nemusel nič dokazovať.“

Týchto jedenásť slov dokáže vykresliť živý obraz človeka, ktorým by som sa chcel stať – a zároveň silnou pripomienkou toho, čomu by som sa mal vyhnúť. Vo svojom úsilí žiť cieľavedome a pracovať na sebe sa totiž skrýva jedno riziko, že sa stanem človekom, ktorý neustále kalkuluje, čo môže získať z danej situácie, príležitosti alebo vzťahu.

Takýto človek sa zameriava na produktivitu a na to, aby svoj život naplnil niečím zmysluplným, ale výsledkom je často príliš sebavedomý a sebecký život.

Paradox sebazlepšovania

Cieľavedomý život znamená jednoducho byť si viac vedomý svojich rozhodnutí a toho, ako sú v súlade s vašimi cieľmi. Postupne zmenšujete rozdiel medzi tým, kým chcete byť, a tým, ako skutočne konáte a ako žijete svoj život.

Vzhľadom na to, že som o tejto téme roky veľa písal, vidím v nej neuveriteľnú hodnotu. Najväčší prínos však prichádza vtedy, keď prejdete od úplnej bezmyšlienkovitosti vo vzťahu k svojmu životu, k človeku ktorý napríklad raz za rok vedome zhodnotí uplynulý rok.

Keď sa však začnete viac zameriavať na svoj život, benefity začnú miznúť – a nakoniec sa zmenia na prekážky. Vtedy sa pomerne ľahko stanete presným opakom textu tej piesne: človekom, ktorý kalkuluje každý krok a snaží sa celému svetu ukázať, aký je dôležitý.

V tom momente ste už zašli príliš ďaleko. Pravdepodobne trávite príliš veľa času vo svojej hlave, premýšľaním o sebe a málo času venujete vďačnosti za to, čo máte, a za to, ako môže váš život prospievať ostatným.

Úskalia prílišnej „optimalizácie“

Vo všeobecnosti mám veľmi rád cieľavedomý život, ale vidím v ňom dve veľké riziká:

Prvým rizikom je zaobchádzať s ľuďmi ako s prostriedkami na dosiahnutie vlastných cieľov – a nedokázať ich vážiť za to, akými skutočne sú. Ak vás niekedy po mnohých rokoch kontaktoval starý známy a vy ste si mysleli, že má o vás skutočný záujem, ale potom ste zistili, že vás chcel nalákať do nejakého multi-level-marketingového „biznisu“, viete presne, aké to je. Nie je to príjemný pocit. Máte pocit, že vás kontaktoval hlavne kvôli vašej užitočnosti, a nie preto, že si cení vaše priateľstvo.

Druhým rizikom je premýšľanie nad každým krokom a robenie „ideálnych“ rozhodnutí, až kým zo svojho života nevytesníte všetku zábavu a spontánnosť. Napríklad som sa raz zaviazal pre veľmi prísny čitateľský plán – každý týždeň prečítať jednu slávnu klasickú knihu po dobu dvoch až troch rokov. Myšlienka bola dobrá: vybudovať si pevný základ z veľkých myšlienok. Hádajte, ako to dopadlo?

Podarilo sa mi premeniť svoje obľúbené hobby na povinnosť a rutinu, na niečo, čo som „musel“ robiť. Ešte horšie bolo, že plán sa úplne obrátil proti mne – ľudia si oveľa viac pamätajú z kníh, ktoré čítali z čistej zvedavosti, ako z tých, ktoré čítali len preto, že to mali v pláne.

Hľadanie protiváhy

Riešením tohto paradoxu nie je byť menej cieľavedomý, ale nasmerovať svoje vedomie aj na iný súbor hodnôt. Rozhodnutie žiť viac zámerne posúva ľudí smerom k:

1. väčšej kontrole, viac plánovaniu a menej spontánnosti

2. činnostiam a projektom, ktorých prínosy sa dajú ľahko zmerať

Aby ste vyvážili tieto tendencie, odporúčam vytvoriť priestor aj pre ich protiklady:

1. pozvať späť do svojho života tajomstvo, neistotu a neočakávané udalosti

2. robiť veci, ktoré naozaj chcete robiť, a nie len tie, ktoré si myslíte, že „by ste mali“ robiť

Rád si pripomínam, že život nie je súťaž ani zložitá výzva – je to dar, ktorý si treba vážiť. To neznamená, že sa máte vrhnúť do bezohľadného užívania si a impulzívneho života, ale myslím si, že život by mal byť bohatý.

Nie každá minúta by mala byť užitočne využitá. Niekedy je dobré len tak sa poflakovať a prechádzať sa. Nie každá kniha musí byť poučná a vzdelávacia. Niekedy je príjemné na chvíľu uniknúť. A najmä: priateľstvo nemusí mať účel ani cieľ. Môžete sa jednoducho stretnúť, stráviť spolu čas a užívať si spoločnosť jeden druhého.

Hoci som a vždy budem zástancom sebazlepšovania, existuje nebezpečenstvo, že svoj život zameriate len na sebazlepšovanie, namiesto toho, aby ste ho vnímali ako prostriedok k bohatému, uspokojujúcemu a zmysluplnému životu.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK