Svet » Čína, USA

Trump po samite v Pekingu: Vyriešili sme veľa rôznych problémov, ktoré by iní nedokázali vyriešiť

Obaja lídri počas samitu v Pekingu prerokovali širokú škálu tém, vrátane hospodárskej spolupráce, fentanylu, Taiwanu a Iránu.

Americký prezident Donald Trump 15. mája ukončil svoju dvojdňovú návštevu Číny, pričom druhý deň strávil rokovaniami s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom v ústredí Čínskej komunistickej strany v Pekingu.

Pred odletom sa stretol s Si Ťin-pchingom na čaji a obede a prešiel sa po záhradách komplexu Zhongnanhai, ktorý patrí čínskemu režimu.

„Uzavreli sme niekoľko fantastických obchodných dohôd, ktoré sú skvelé pre obe krajiny… Diskutovali sme o Iráne. Máme veľmi podobný názor na to, ako by to malo skončiť. Nechceme, aby mali jadrové zbrane. Chceme, aby boli prielivy otvorené… Vyriešili sme veľa rôznych problémov, ktoré by iní ľudia nedokázali vyriešiť,“ povedal Trump, sediac vedľa Si Ťin-pchinga v čínskom komplexe.

Po prvom dni rokovaní Trump uviedol, že čínsky líder je otvorený nákupu americkej sóje, ropy a lietadiel Boeing.

Otázka Iránu

Vojna v Iráne, ktorá sa blíži k svojmu 12. týždňu, narušila medzinárodné energetické trhy. Svetové ceny ropy presiahli 100 dolárov za barel a náklady na rôzne investičné a spotrebné tovary prudko vzrástli.

V rozhovore zo 14. mája s moderátorom Fox News Seanom Hannitym prezident povedal, že čínsky režim nemá v úmysle prestať nakupovať energiu z Iránu. „[Si] povedal, že nebude dodávať vojenské vybavenie [Iránu]. To je zásadné vyhlásenie… Zároveň však povedal, že tam nakupujú veľké množstvo ropy a radi by v tom pokračovali,“ uviedol Trump.

Trumpova administratíva sa snažila presvedčiť čínsky režim, že pomoc pri riešení napätia na Blízkom východe je v jeho najlepšom záujme.

Čína je hlavným odberateľom iránskej ropy. V roku 2024 približne 10 % jej dovozu pochádzalo z Iránu a podľa Úradu pre energetické informácie USA smeruje približne 90 % vývozu ropy z Teheránu do Číny.

Správy naznačujú, že pred vojnou už takmer pätina celkového dovozu ropy do Pekingu pochádzala z Iránu, v priemere až 1,5 milióna barelov denne.

Kľúčovou politikou, ktorú zaviedol Irán a ktorá sa Číne podľa Trumpa nepáči, je nový mýtny úrad. Začiatkom tohto mesiaca Teherán oznámil, že zavedie 10-percentné mýto pre všetky lode prechádzajúce Hormuzským prielivom. Úradníci tiež otvorili nový úrad na uľahčenie bezpečného prechodu komerčných plavidiel cez túto oblasť. „[Si Ťin-pchingovi] sa nepáčilo, že vyberajú mýto,“ povedal Trump.

Čína však plánuje využiť svoj vplyv na pomoc pri opätovnom otvorení Hormuzského prielivu, hovorí minister financií Scott Bessent. „Je v ich zásadnom záujme, aby sa prieliv opäť otvoril… Čína má na opätovnom otvorení prielivu oveľa väčší záujem ako USA,“ povedal Bessent 14. mája v relácii Squawk Box televízie CNBC.

Taiwan v centre pozornosti

Na začiatku americko-čínskeho samitu Si Ťin-pching povedal Trumpovi, že nezhody ohľadom Taiwanu by mohli poškodiť obchodné rokovania.

„Americká strana musí pri riešení otázky Taiwanu postupovať s mimoriadnou opatrnosťou… Ak sa s ňou bude zaobchádzať správne, bilaterálne vzťahy budú celkovo stabilné. V opačnom prípade dôjde medzi oboma krajinami k stretom a dokonca konfliktom, čo celé vzťahy vystaví veľkému ohrozeniu,“ uvádza sa vo vyhlásení čínskeho ministerstva zahraničných vecí.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio potvrdil, že Si Ťin-pching túto otázku nadniesol, ale predaj zbraní nebol hlavnou témou štvrtkovej diskusie. „Politika USA vo veci Taiwanu sa k dnešnému dňu a k dnešnému stretnutiu, ktoré sme tu mali, nezmenila,“ povedal pre NBC News.

Rubio uviedol, že vždy, keď sa otvorí téma Taiwanu, Spojené štáty dávajú jasne najavo, že akékoľvek snahy o zmenu statusu ostrova prostredníctvom vojenskej sily by neboli v poriadku. Zdôraznil, že prístup Washingtonu zostal stabilný naprieč viacerými prezidentskými administratívami.

V rámci politiky „jednej Číny“ Spojené štáty uznávajú tvrdenie Pekingu, že Taiwan je súčasťou čínskeho územia. Washington však nikdy formálne neakceptoval nárok čínskeho režimu na suverenitu nad ostrovom, ktorý funguje ako demokratický, nezávislý národ.

Obchod medzi USA a Čínou

Napriek tomu, že Washington a Peking boli v uplynulom roku v obchodnom spore, Trump a Si Ťin-pching sa pokúsili zlepšiť vzťahy. Trump v rozhovore pre Fox News uviedol, že čínsky líder súhlasil s nákupom lietadiel Boeing. „Jedna vec, s ktorou dnes súhlasil, je, že objedná 200 lietadiel… To je veľa pracovných miest – naozaj veľa. Boeing chcel 150; dostal 200.“ Trump však neprezradil, ktoré konkrétne lietadlá Peking od americkej spoločnosti kúpi.

V konferenčnom hovore o výsledkoch hospodárenia 22. apríla generálny riaditeľ Boeingu Kelly Ortberg povedal analytikom, že stretnutie Trumpa a Si Ťin-pchinga by mohlo byť pre spoločnosť významnou príležitosťou. „Neuvádzam počet lietadiel, ale je to veľké číslo,“ povedal Ortberg, ktorý sa na ceste pripojil k Trumpovi a ďalším vrcholovým manažérom z USA.

Bessent tiež prezradil, že zvažuje vytvorenie investičnej rady s Čínou s cieľom posilniť hospodárske vzťahy medzi oboma krajinami. Ako povedal pre CNBC, účel by bol dvojitý: riešiť bezpečnostné obavy a vopred rozhodnúť, ktoré oblasti nie sú strategické a citlivé, v rámci ktorých by mohli Číňania investovať.

„Existuje veľa vecí, do ktorých by Číňania mohli v USA investovať… Prezident Trump dnes povedal Si Ťin-pchingovi, že chce otvoriť Čínu. Čína by sa mala otvoriť,“ povedal Bessent.

Ďalšou kľúčovou oblasťou, na ktorú sa obe krajiny budú sústrediť, je umelá inteligencia (AI). Obe strany sa dohodli na začatí formálnych diskusií a vytvorení rámca pre ďalší postup v oblasti spoločných osvedčených postupov v oblasti AI s cieľom zabrániť neštátnym aktérom získať prístup k pokročilým modelom. „Dôvodom, prečo sme schopní viesť konštruktívne diskusie s Číňanmi o AI, je to, že sme na čele… Nemyslím si, že by sme viedli podobné diskusie, keby boli tak ďaleko pred nami,“ skonštatoval Bessent.

Jimmy Lai

Rubio pre NBC News uviedol, že Trump sa spýtal Si Ťin-pchinga na prepustenie Jimmyho Laia, otvoreného kritika Čínskej komunistickej strany a zakladateľa dnes už neexistujúceho prodemokratického denníka Apple Daily.

„Radi by sme videli, keby ho prepustili… Dúfame, že čínsky systém na to zareaguje, a boli by sme otvorení akémukoľvek riešeniu, ktoré by im vyhovovalo, pokiaľ by nám poskytli slobodu. Vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav ide v tomto bode skutočne o humanitárnu situáciu,“ zhodnotil Rubio.

78-ročný Lai bol vo februári odsúdený na 20 rokov väzenia na základe hongkonského zákona o národnej bezpečnosti.

13. mája americká Snemovňa reprezentantov a Senát prijali rezolúcie, v ktorých naliehavo vyzývajú Trumpa, aby sa obrátil na Si Ťin-pchinga v súvislosti s piatimi politickými väzňami – išlo o Jimmyho Laia, čínskych pastorov Jin Mingri a Gao Quanfu, Gaovu manželku Pang Yuovú, a ujgurskú lekárku Gulshan Abbasovú.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK