Zdravie

Ako čas strávený pri displeji ovplyvňuje naše orgány

Pohltení svojimi chytrými telefónmi strácame pojem o čase, zatiaľ čo palcom bez námahy posúvame nekonečný prúd zábavného obsahu. Medzitým niekoľkocentimetrový displej ticho vyžaruje modré svetlo a vytvára elektromagnetické pole (EMF). My si tieto neustále vplyvy možno nevšímame, ale naša myseľ a telo áno.

Stále rastúce množstvo vedeckých štúdií ukazuje, že nadmerný čas strávený pred obrazovkou ovplyvňuje takmer každý orgán v tele – počnúc očami, srdcom, chrbticou a ďalšími.

Žiarivé obrazovky, unavené oči

Inteligentné obrazovky vyžarujú kombináciu červeného, zeleného a modrého svetla. V rámci tohto spektra existuje výrazný „vrchol modrého svetla“ v rozsahu 400 až 490 nanometrov, známy aj ako vysokoenergetické viditeľné svetlo (HEV). Naše oči nedokážu úplne odfiltrovať HEV svetlo, takže prechádza cez oko až do sietnice – svetlocitlivej vrstvy v zadnej časti oka.

Laboratórne štúdie ukazujú, že vystavenie sa intenzívnemu alebo dlhodobému modrému svetlu môže spôsobiť dočasné alebo dokonca trvalé poškodenie rohovky, šošovky a sietnice oka. Poškodenie oka spôsobené modrým svetlom môže viesť k zakaleniu šošovky alebo poškodeniu rohovky, čo zvyšuje riziko rôznych očných porúch.

Podľa Dr. Savleen Kaurovej, detskej oftalmologičky, ktorá skúmala vplyv času stráveného pred obrazovkou na očné problémy, je modré svetlo zo smartfónov spojené s rozvojom digitálnej únavy očí a deti tráviace veľa času pri displeji sú viac ohrozené rozvojom krátkozrakosti.

Systematický prieskum zahŕňajúci viac ako 335 000 účastníkov zistil, že každá ďalšia hodina strávená pred obrazovkou denne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku krátkozrakosti o 21 %.

Štúdia uverejnená v časopise Ophthalmic Epidemiology zistila, že každodenné používanie smartfónu viac ako dve hodiny bolo spojené s vyššou pravdepodobnosťou výskytu rôznych symptómov súčasne, vrátane rozmazaného videnia, začervenania očí, porúch zraku, zápalu a suchosti očí. Vaše oči sú však len prvými obeťami vystavenia digitálnym zariadeniam.

Preťaženie elektromagnetickými poliami a unavené uši

Ľudia, ktorí používajú mobilné telefóny od raného veku, môžu podľa Dr. Naresha Kumara Pandu, špecialistu na ušné, nosné a krčné ochorenia, vykazovať stratu sluchu porovnateľnú s útlmom bežným u ľudí po 70-tke.

Viacero štúdií skúmalo vplyv rádiofrekvenčného elektromagnetického žiarenia (EMR) emitovaného mobilnými telefónmi na sluchový systém. Pri telefonovaní mobilným telefónom toto žiarenie pohlcuje ucho, sluchový nerv a časť spánkového laloku mozgu.

Rádiofrekvenčné EMR predstavujú vlny, ktoré zabezpečujú spojenie medzi vaším telefónom a mobilnou vežou. Tieto vlny prenikajú do telesných tkanív, môžu spôsobovať zahrievanie a stimulovať sluchový systém – dokonca aj vtedy, keď nepočujete žiadny zvuk.

Niekoľko štúdií potvrdilo, že ľudia nadmerne používajúci smartfóny častejšie uvádzajú zhoršenie sluchu a vyššie prahové hodnoty sluchu – inými slovami, potrebujú hlasnejšie zvuky, aby počuli to, čo predtým vnímali normálne.

Dlhodobé vystavenie rádiofrekvenčnému žiareniu z mobilných telefónov v kombinácii so slúchadlami alebo bezdrôtovými zariadeniami Bluetooth môže navyše poškodiť vláskové bunky vnútorného ucha – zmyslové receptory, ktoré prevádzajú zvuk na nervové signály, aby ich mozog mohol interpretovať. To môže viesť k miernej až strednej strate sluchu.

Podľa Pandy môže aj dlhodobé používanie mobilného telefónu – napríklad jedna hodina telefonovania denne – poškodiť sluch a postupne znížiť citlivosť uší na zvuk. Bluetooth zariadenia sú podľa neho „rovnako škodlivé“.

Posuny v prahových hodnotách sluchu môžu byť dočasné, ak nie je vystavenie zdrojom žiarenia príliš silné, ale pri dlhodobom pôsobení môže podľa neho dôjsť k trvalému poškodeniu sluchového systému. Upozornil však, že je potrebný ďalší výskum na podrobnejšie pochopenie týchto účinkov.

Brazílska štúdia navyše naznačila súvislosť medzi rádiofrekvenčným žiarením a tinnitom (zvonením v ušiach), najmä u ľudí citlivejších na elektromagnetické polia. Panda, ktorý sa na štúdii nezúčastnil, poukázal na to, že tinnitus býva jedným z prvých varovných signálov poškodenia sluchu – a ľudia, ktorí trávia pri telefóne dlhé hodiny, by to mali brať vážne.

Zmenené metabolity a zaťažené srdce

Naše prenosné zariadenia neovplyvňujú len to, čo sa deje „nad ramenami“ – ich účinky zasahujú aj ďalšie orgánové systémy v tele.

Štúdia uverejnená v časopise Journal of the American Heart Association zistila, že zvýšený čas strávený pred obrazovkou súvisí s abnormálnymi zmenami metabolitov v krvi spojenými s vysokým krvným tlakom, zvýšenou hladinou cholesterolu a inzulínovou rezistenciou.

Hlavný autor štúdie Dr. David Horner označil tento jedinečný vzorec krvných metabolitov za „biologický odtlačok“ času stráveného pred obrazovkou. Uviedol pre Epoch Times, že mnohé z týchto metabolitov boli identifikované aj v skorších štúdiách obezity a kardiometabolických ochorení.

Analýza ukázala, že každá ďalšia hodina voľnočasového používania obrazovky denne bola spojená s merateľným zvýšením skóre kardiovaskulárneho rizika. A hoci sa tieto čísla môžu zdať malé, ich účinky sa sčítavajú: dieťa, ktoré trávi pred obrazovkou o tri hodiny viac ako jeho rovesníci, má podľa Hornera zhruba o štvrtinu až polovicu vyššie riziko kardiometabolických problémov.

Keď sa tieto hodnoty premietnu na celú populáciu, mohlo by to znamenať významný posun smerom ku skorému kardiometabolickému riziku, ktoré sa môže preniesť až do dospelosti.

Ďalšie výskumy navyše ukazujú, že elektromagnetické polia (EMF) z mobilných telefónov môžu ovplyvňovať variabilitu srdcovej frekvencie, t. j. zmeny v dĺžke časových intervalov medzi jednotlivými srdcovými údermi. Táto variabilita odzrkadľuje, ako dobre autonómny nervový systém – sympatický („bojuj alebo uteč“) aj parasympatický („odpočívaj a tráv“) – riadi činnosť srdca. Nízka variabilita srdcovej frekvencie naznačuje zvýšené zaťaženie srdca a je známym ukazovateľom rizika srdcovo-cievnych ochorení.

Dlhodobé používanie mobilného telefónu u zdravých dospelých je spojené s nízkou variabilitou srdcovej frekvencie.

Držanie telefónu blízko hrudníka tiež mení hodnoty EKG a pri dlhšom pôsobení môže viesť k búšeniu srdca a bolesti na hrudi. Niekoľko štúdií tiež potvrdilo, že smartfóny a príslušenstvo, ako sú bezdrôtové slúchadlá a inteligentné hodinky, môžu narúšať fungovanie implantovaných kardiologických zariadení, ako sú kardiostimulátory a defibrilátory.

Zlé držanie tela a preťažená chrbtica

Stratiť sa v displeji telefónu, keď ležíte na pohovke, môže mať dôsledky až „do morku kostí“.

Zvýšený sedavý životný štýl je všeobecne spájaný s nadmerným používaním obrazoviek a prispieva k zlému držaniu tela a svalovému preťažovaniu, čo vedie k bolestiam krku, ramien a chrbta. Dlhodobé sedenie a čas strávený pred obrazovkou majú navyše negatívny vplyv na hustotu kostí.

Existuje dokonca celá skupina takzvaných „mobilových“ ochorení.

Pri sústredení sa na malé displeje ľudia často viac ohýbajú krk, čo vedie k typickému predklonenému držaniu hlavy, známemu ako „text neck“ syndróm „mobilového krku“. Ide o jednu z najčastejších porúch krčnej chrbtice, ktorá zvyšuje náchylnosť k ďalším problémom, napríklad bolestiam hlavy, nesprávnej polohe lopatiek alebo poruchám temporomandibulárneho kĺbu – súboru viac ako 30 ochorení čeľustných kĺbov a svalov.

Prípadová štúdia publikovaná v Radiology Case Reports opisuje príbeh 24-ročného YouTubera, ktorý používal svoj smartfón počas dňa minimálne 16 hodín a kontroloval ho každých desať minút. Po takmer roku začal pociťovať pretrvávajúce bolesti hlavy, krku a hornej časti chrbta, vrátane znecitlivenia pravej ruky – typické príznaky syndrómu mobilového krku.

Jeho stav sa zhoršil do tej miery, že nedokázal udržať hlavu vzpriamenú dlhšie ako minútu. Röntgenové vyšetrenie odhalilo abnormálne zakrivenie krčnej chrbtice (žltá čiara), posunuté stavce (červené šípky) a artritické zmeny v krčných kĺboch (biele šípky). Po viac ako troch mesiacoch obmedzovania času pred obrazovkou a cvičení na úpravu držania tela sa jeho ťažkosti výrazne zlepšili.

Neustále prechádzanie prstom po obrazovke môže tiež spôsobiť bolesť zápästia a palca v dôsledku opakovaného preťažovania, čo vedie k stavu známemu ako „texting thumb“ = syndróm „mobilového palca“.

Digitálne vlny a narušená plodnosť

Viacero štúdií preukázalo, že vystavenie žiareniu z digitálnych zariadení, vrátane mobilných telefónov a notebookov, súvisí so zníženou pohyblivosťou, životaschopnosťou a koncentráciou spermií – hlavnými ukazovateľmi mužskej plodnosti.

Jedna štúdia skúmala vplyv elektromagnetických polí (EMF) na pohyblivosť spermií v laboratórnych podmienkach. Vzorky spermií od zdravých mužov vo veku 20 až 35 rokov boli vystavené rôznym zdrojom EMF po dobu jednej hodiny, po ktorej bola pohyblivosť spermií opätovne vyhodnotená.

Výsledky ukázali, že progresívna pohyblivosť spermií – teda schopnosť pohybu vpred v relatívne priamom smere – sa po vystavení zariadeniam, ako sú smartfóny a Wi-Fi siete, znížila o 19,5 percentuálneho bodu v porovnaní s kontrolnou skupinou. Počet nepohyblivých spermií sa zvýšil o 10 percentuálnych bodov.

Nejde však len o elektromagnetické žiarenie, ale aj o teplo, ktoré zariadenia vyžarujú. Ak nosíte digitálne zariadenia v blízkosti slabín, napríklad vo vrecku nohavíc, môže sa teplota mieška zvýšiť nad fyziologicky normálnu úroveň. Prehriatie tejto oblasti môže negatívne ovplyvniť tvorbu a funkciu spermií, čo môže viesť k zníženiu plodnosti. Čím dlhšia a intenzívnejšia je expozícia, tým väčšie sú škodlivé účinky.

Účinky sú badateľné aj u žien. Kalifornská štúdia zahrňujúca viac ako 900 tehotných žien zistila, že ženy vystavené vyšším úrovniam žiarenia mali takmer trojnásobne vyššie riziko potratu ako ženy s nízkou expozíciou. V štúdii sa používali náramkové monitory, ktoré po dobu 24 hodín merali úroveň magnetických polí z rôznych zariadení, vrátane mobilných telefónov. Podobné výsledky priniesla aj meta-analýza.

Používanie mobilného telefónu na volanie viac ako 30 minút denne počas tehotenstva môže navyše narušiť normálny vývoj plodu, čo vedie k nižšej pôrodnej hmotnosti detí v porovnaní s deťmi, ktorých matky používali telefóny menej často.

Riziko rakoviny

Možná súvislosť medzi vystavením žiareniu mobilných telefónov a vznikom rakoviny zostáva predmetom diskusií – výsledky výskumu nie sú jednoznačné a zatiaľ neexistuje jasný konsenzus.

V roku 2011 Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá je súčasťou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), zaradila rádiofrekvenčné elektromagnetické polia do kategórie „potenciálne karcinogénne pre človeka“ na základe obmedzených dôkazov.

Najnovší systematický prehľad, čiastočne financovaný WHO, však priniesol veľmi presvedčivé dôkazy z dlhodobých štúdií na zvieratách, že vystavenie rádiofrekvenčnému žiareniu z mobilných telefónov zvyšuje riziko dvoch typov zhubných nádorov u potkanov.

Podľa Medzinárodnej komisie pre biologické účinky elektromagnetických polí (ICBE-EMF) boli rovnaké typy nádorov pozorované aj u ľudí, ktorí mobilné telefóny používajú. To podľa komisie „posilňuje dôveru v to, že pozorované súvislosti sú skutočné“.

„Štúdie na zvieratách sú zásadné pre prognózovanie rizika rakoviny u ľudí,“ uviedol predseda komisie Ron Melnick v tlačovom vyhlásení.

Psychická záťaž

Nadmerný čas strávený pred obrazovkou môže ovplyvňovať funkcie mozgu a znižovať objem šedej hmoty, najmä v oblastiach zodpovedných za sebakontrolu, rozhodovanie a reguláciu emócií.

Podľa Gadiho Lissaka, klinického psychológa a odborníka na behaviorálnu medicínu, tieto štrukturálne zmeny, doložené v mnohých zobrazovacích štúdiách mozgu, napodobňujú vzorce závislého správania typické pre závislosť od návykových látok. Takéto zmeny môžu sťažiť schopnosť sústrediť sa, filtrovať rušivé podnety a udržať pozornosť na zvolenom cieli, čo ďalej narúša emocionálnu stabilitu a zvyšuje neurotickosť a impulzívnosť.

Používanie obrazoviek je spojené so zvýšeným rizikom duševných porúch, ako sú depresia, úzkosť, porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a dokonca aj samovražedné sklony.

Samovražedné myšlienky sú najzávažnejším, ale nie jediným prejavom tejto záťaže. Štúdia z roku 2024, do ktorej bolo zapojených 982 mladistvých, zistila, že denná doba strávená pred obrazovkou v dĺžke štyroch až šiestich hodín viedla k 25 %-nému nárastu stresu, 35 %-nému nárastu depresie a 23 %-nému nárastu úzkosti v porovnaní s tými, ktorí strávili pred obrazovkou menej ako dve hodiny denne.

„Vo veľkých štúdiách sa ukazuje, že dospievajúci, ktorí často používajú sociálne médiá, sú takmer dvakrát náchylnejší na depresiu ako tí, ktorí ich nepoužívajú,“ uviedla pre Epoch Times Jean M. Twengeová, profesorka psychológie na San Diego State University a autorka knihy 10 pravidiel pre výchovu detí vo svete moderných technológií. Podľa nej je to varovný signál, ktorý by rodičia nemali prehliadať.

U detí predškolského a školského veku je vysoká expozícia obrazovkám spojená s ťažkosťami pri sústredení.

Príkladom je deväťročný Mark, u ktorého bola diagnostikovaná porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Podľa prípadovej štúdie publikovanej v časopise Environmental Research sa u neho prejavila impulzívnosť, nepozornosť, agresivita a výkyvy nálady, ktoré sa zhoršovali s narastajúcim časom stráveným pred obrazovkou. Mark trávil pri videohrách a smart zariadeniach viac ako sedem hodín denne v pracovných dňoch a ešte viac cez víkendy. Bol liečený metylfenidátom, čo však viedlo k strate hmotnosti.

Jeho rodičia sa preto rozhodli pre iný prístup a zapísali ho do behaviorálneho programu, ktorého súčasťou bolo obmedzovanie času stráveného pred obrazovkou. Už po dvoch týždňoch sa Markov stav začal zlepšovať. Po jedenástich týždňoch sa jeho príznaky výrazne zmiernili a diagnóza ADHD už nebola potvrdená.

Lissak, ktorý štúdiu viedol, potvrdil, že Mark sa ani po dlhšom pozorovaní opäť s podobnými príznakmi nestretol.

Problémové používanie digitálnych zariadení je tiež spojené so samovražedným správaním. Štúdia z roku 2023 sledujúca viac ako 11 000 amerických detí vo veku od 9 do 11 rokov, zistila, že každá ďalšia hodina strávená denne pred obrazovkou zvyšovala riziko samovražedných myšlienok a pokusov o 9 %.

Riziko výskytu samovražedných myšlienok a správania bolo o 36 % vyššie pri písaní správ, o 30 % vyššie pri videohovoroch, o 21 % vyššie pri sledovaní videí a o 18 % vyššie pri hraní videohier.

Cesta k náprave

Hoci dnes existuje veľké množstvo vedeckých dôkazov, ktoré spájajú čas strávený pred obrazovkou so zdravotnými rizikami, digitálne technológie už prenikli do všetkých oblastí spoločnosti.

„Keďže ich používa každý, ovplyvňujú každého,“ povedal na túto tému pre Epoch Times Kishore PV Reddy, inžinier strojového učenia, ktorý sa špecializuje na trénovanie modelov umelej inteligencie.

Hoci moderné zariadenia ponúkajú vstavané filtre modrého svetla, výskumy ukazujú, že ich účinnosť je obmedzená. Očná lekárka Dr. Savleen Kaurová preto odporúča osvojiť si zdravé návyky – častejšie žmurkať, minimalizovať odlesky, robiť pravidelné prestávky a dodržiavať pravidlo 20-20-20: každých 20 minút sa po dobu 20 sekúnd pozerať na predmet vzdialený 20 stôp (asi 6 metrov). Tým sa znižuje únava očí.

Dr. Naresh Kumar Panda odporúča držať telefón na dĺžku paže pri čítaní alebo sledovaní videí, používať režim hlasitého odposluchu pri dlhších hovoroch, aby sa znížila expozícia žiareniu, a neklásť telefóny ku vankúšu alebo posteli počas spánku.

Zásadné je však odstrániť samotný zdroj problému – obmedziť čas strávený pred obrazovkou.

„Nemôžeme ľuďom povedať, aby prestali používať mobilné telefóny, ale mali by ich používať rozumne – len vtedy, keď je to naozaj potrebné,“ uviedol Panda.

Pre deti odporúča profesorka Jean M. Twengeová čo najviac oddialiť kúpu vlastného zariadenia. „Žiaden rodič, učiteľ ani vývojový psychológ by nepovedal, že vek 13 rokov – začiatok puberty a obdobie druhého stupňa základnej školy – je vhodný na vstup do sociálnych médií,“ uviedla s tým, že mladší dospievajúci sú obzvlášť zraniteľní. V Spojených štátoch je pritom 13 rokov minimálny vek na používanie väčšiny sociálnych médií.

Alternatívou je používanie základného tlačidlového telefónu namiesto smartfónu. Tento prístup môže fungovať aj u dospelých – môžu mať dva telefóny: jeden pracovný a druhý domáci, ktorý používajú len na volanie a písanie správ.

Odborníci odporúčajú nahradiť čas strávený pred obrazovkou zmysluplnými aktivitami.

Reddy, ktorý trávi väčšinu svojho pracovného týždňa pred monitorom, považuje nájdenie rovnováhy medzi časom stráveným online a offline za prvý krok k zdravšiemu životu v digitálnom veku.

„Pomôcť môže meditácia, čítanie tlačených kníh, hranie na hudobný nástroj, riešenie výziev alebo obyčajná prechádzka,“ uzavrel Reddy.

Odborne posúdil: Dr. Jimmy Almond

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK