Svet » EÚ

Keď sa obchodné zmluvy stávajú príliš zložitými: úskalia dohody s Mercosurom

V debate o obchodnej politike v Európe len málokedy chýbajú emócie. Takmer žiadna dohoda to neukazuje tak jasne ako obchodná dohoda medzi Európskou úniou (EÚ) a juhoamerickým zväzom štátov Mercosur, ktorý tvoria Brazília, Argentína, Uruguaj a Paraguaj. Dohoda s Mercosurom, o ktorej sa rokuje už viac ako 25 rokov, je politikmi opakovane odsúvaná a v spoločnosti veľmi kontroverzná. Je príkladom napätia medzi voľným obchodom, priemyselnou politikou, ochranou domáceho poľnohospodárstva a environmentálnymi požiadavkami. Napriek tomu má zmysel pozrieť na otázku, ktorá má byť v centre pozornosti: Aké konkrétne výhody sľubuje Európe dohoda s Mercosurom?

Najväčšia európska obchodná dohoda

Dohoda s krajinami Mercosuru by bola doteraz najväčšou európskou obchodnou dohodou vôbec. Nemecké federálne ministerstvo hospodárstva na svojej webovej stránke uvádza, že dohoda by viedla k vzniku „jednej z najväčších zón voľného obchodu na svete s viac ako 700 miliónmi obyvateľov“. Cieľom dohody je zrušenie väčšiny ciel a obchodných bariér. Podľa údajov Európskej komisie by to v budúcnosti ušetrilo európskym podnikom na clách 4 miliardy eur ročne.

Plánovaná zóna voľného obchodu v Európe je v prvom rade projektom priemyselnej a zahraničnej hospodárskej politiky. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôrazňuje, že jej podpisom najviac získa európsky priemysel a sektor služieb. V tlačovej správe pri príležitosti podpísania dohody 17. januára uviedla:

„Naše podniky budú exportovať, rásť a vytvárať pracovné miesta. Budeme sa navzájom podporovať v energetickej a digitálnej transformácii. A naše posolstvo pre zvyšok sveta je jasné: EÚ a Mercosur sa rozhodli pre spoluprácu namiesto konkurencie a pre partnerstvo namiesto polarizácie.“

Dohoda však zatiaľ nebola schválená. Chýba súhlas Európskeho parlamentu, bez ktorého dohoda nemôže začať platiť v plnom rozsahu.

Lepší prístup európskych podnikov na trh Mercosuru

Doposiaľ patrili krajiny Mercosuru medzi oblasti, kde európske podniky narážali na závažné obchodné prekážky. Clo až do 35 % na automobily, do 20 % na stroje a chemické výrobky, ale aj zložité schvaľovacie postupy doteraz sťažovali európskym podnikom vstup na trh v tomto regióne. Dohoda má situáciu zjednodušiť.

Podľa údajov nemeckého ministerstva hospodárstva by dohoda zrušila 91 % ciel na vývoz tovaru do krajín Mercosuru, niektoré s prechodným obdobím. EÚ zároveň do desiatich rokov zruší 92 % všetkých ciel na tovar z krajín Mercosuru.

Dohoda EÚ s juhoamerickými štátmi pozostáva z dohody o partnerstve a dočasnej dohody o obchode. Európska rada uvádza, že obsahuje aj ustanovenia o verejnom obstarávaní, „ktoré umožnia podnikom z EÚ uchádzať sa o verejné zákazky v krajinách Mercosuru“.

Geostrategický rozmer dohody

Brusel dohodu s Mercosurom posudzuje aj z geopolitického hľadiska. Štúdia z júna 2025, ktorú si objednal Európsky parlament, sa zaoberá časťou dohody o politickej spolupráci. Opisuje „dynamické geopolitické prostredie“. To sa podľa autorov vyznačuje jednak „základným prehodnotením medzinárodného poriadku zo strany Spojených štátov“, jednak „rastúcou ochotou Číny a Ruska presadzovať svoje záujmy“.

Zo štúdie jasne vyplýva, že dohoda sa považuje za politický rámec posilnenia strategickej autonómie, diverzifikácie ekonomických závislostí a obrany multilaterálneho systému založeného na pravidlách.

Dva právne dokumenty

Dohoda s Mercosurom nie je iba obchodná dohoda. Preto je rozdelená na dva samostatné právne dokumenty. Prvá časť je dočasná obchodná dohoda (iTA), ktorá sa týka výlučne obchodu. Dohoda iTA nadobudne platnosť po schválení Európskym parlamentom a prijatí Radou kvalifikovanou väčšinou.

Druhou časťou je dohoda o partnerstve medzi EÚ a Mercosurom (EMPA) s oveľa širším záberom. Okrem obchodu zahŕňa aj politický dialóg, spoluprácu, investície a environmentálne ustanovenia. Úplná implementácia si vyžaduje ratifikáciu všetkými 27 členskými štátmi EÚ v súlade s vnútroštátnymi postupmi – proces, ktorý môže trvať roky. Len čo EMPA nadobudne platnosť, nahradí dohodu iTA.

Kontroverzné stránky dohody

Kritici vidia v rozdelení dohody pokus obísť národné parlamenty. V tejto súvislosti Európsky parlament 21. januára prijal návrh uznesenia, v ktorom sa okrem iného uvádza: „… vzhľadom na to, že rozdelenie dohody medzi EÚ a Mercosurom na dva samostatné právne texty, a to EMPA a ITA, obchádza právo národných parlamentov na ratifikáciu ITA.“ Parlament preto žiada stanovisko Súdneho dvora EÚ k zlučiteľnosti dohody s právom EÚ.

Prof. Markus Krajewski a Julian Werner z Friedrich-Alexander-Universität Erlangen-Nürnberg už v roku 2023 v právnom posudku poukázali na možnosť rozdelenia dohody. „Európska komisia dala najavo, že skúma možnosti zmeny právneho základu dohody EÚ – Mercosur. Zvažuje sa najmä možnosť rozdelenia dohody,“ napísali vtedy experti. Toto rozdelenie má podľa nich eliminovať odpor jednotlivých členských štátov a ich parlamentov. Komisia neskôr zvolila práve tento spôsob rozdelenia.

Tento postup však nie je nový. Aj predchádzajúce obchodné dohody sa začali zavádzať v čase, keď o nich národné parlamenty ešte len rokovali. Dohoda o voľnom obchode CETA je typickým príkladom predbežného uplatňovania zmiešaných dohôd v Európskej únii.

Rada vo februári 2017 rozhodla, že časť dohody, ktorá patrí do právomoci EÚ, sa začne uplatňovať ešte pred ratifikáciou. Od septembra 2017 sa CETA uplatňuje v predbežnom režime, zatiaľ čo národné ratifikačné postupy pokračovali paralelne. Národné parlamenty tak rokovali ešte celé roky, hoci už bolo zrušených približne 90 % ciel. K dnešnému dňu nie je úplná ratifikácia všetkými 27 členskými štátmi dokončená, ale obchodná podstata dohody sa uplatňuje už viac ako osem rokov.

Bruselský efekt: internacionalizácia pravidiel EÚ

Takmer žiadny aspekt dohody nie je predmetom kontroverznejšej diskusie ako otázka životného prostredia a udržateľnosti. Kritici sa obávajú negatívnych vplyvov na dažďový prales a oslabenia európskych environmentálnych noriem.

Európska komisia poukazuje na rozsiahle kapitoly o udržateľnosti, ktoré stanovujú dodržiavanie Parížskej klimatickej dohody, práva pracovníkov a environmentálne požiadavky. Dohoda je podľa Komisie z hľadiska udržateľného rozvoja jednou z „najambicióznejších, aké EÚ kedy podpísala“.

Z európskeho hľadiska ide aj o príležitosť. Obchodná politika sa môže využiť na exportovanie noriem namiesto ich relativizovania. Často citovaným dôkazom takéhoto účinku je takzvaný bruselský efekt. Tento pojem vymyslela americká právnička Anu Bradfordová, ktorá tento fenomén najskôr analyzovala v uznávanej odbornej štúdii a neskôr systematicky rozpracovala v knihe The Brussels Effect.

Bradfordová opisuje, ako Európska únia vzhľadom na veľkosť svojho vnútorného trhu, hustotu regulácie a schopnosť presadzovať svoje záujmy stanovuje globálne normy bez toho, aby ich musela formálne exportovať. Podniky a tretie krajiny často dobrovoľne preberajú pravidlá EÚ, aby nestratili prístup na európsky trh, napríklad v oblasti ochrany údajov, environmentálneho práva alebo ochrany spotrebiteľa. Či sa bruselský efekt prejaví aj v dohode s Mercosurom, dnes, samozrejme, nemožno odhadnúť.

Ak však bruselský efekt použijeme ako meradlo, vzhľadom na obavy kritikov môžeme konštatovať: Namiesto toho, aby Európa vstupovala do súťaže oslabovaním pravidiel v oblasti ochrany životného prostredia, ochrany spotrebiteľa a sociálnych práv, profitovala by z toho, keby sa jej normy uplatňovali aj mimo EÚ. Takto vznikajú spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže pre európske podniky. Zároveň sa regulačná moc premení na vplyv. Prínos Európy teda spočíva v internacionalizácii jej pravidiel, nie v ich oslabovaní.

Poľnohospodári sú voči dohode kritickí

Je nesporné, že dohoda vyvoláva konflikty v oblasti distribúcie. Najmä časť európskeho poľnohospodárstva sa cíti pod tlakom lacnejších dovozov. Poľnohospodárske združenia varujú pred zvýšeným prílevom hovädzieho mäsa, hydiny, cukru a etanolu z krajín Mercosuru, ktorý by mohol znížiť ceny na trhu EÚ a ohroziť ekonomickú základňu mnohých podnikov.

Dohoda s juhoamerickými krajinami z poľnohospodárskeho hľadiska jasne ukazuje odvrátenú stranu otvorenej obchodnej politiky. Kým v celkovom hospodárstve vznikajú nové príležitosti, jej bremená sa sústreďujú na jednotlivé sektory, predovšetkým na poľnohospodárstvo. To, či bude dohoda v dlhodobom horizonte akceptovaná, bude preto závisieť najmä od toho, či sa podarí účinne chrániť dotknuté podniky.

EÚ sa snaží tieto konflikty zmierniť ochrannými mechanizmami. Počíta sa s obmedzenými colnými kvótami na citlivé poľnohospodárske produkty, ako aj s ochrannými doložkami, ktoré majú umožniť rýchly zásah v prípade narušenia trhu. Brusel zároveň zdôrazňuje, že európske normy v oblasti životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a potravín sa bez obmedzenia vzťahujú aj na dovoz.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK