Utorok 3. februára, 2026
(Max Fischer/ Pexels)

Viac ako tisícka riaditeľov škôl má odborné a praktické výhrady k niektorým ustanoveniam najnovšej školskej reformy

Viac ako tisícka riaditeľov škôl a školských zariadení zaslala ministrovi školstva Tomášovi Druckerovi (Hlas-SD) stanovisko k niektorým ustanoveniam najnovšej školskej reformy. V rámci stanoviska vyjadrili vážne odborné a praktické výhrady k viacerým navrhovaným zmenám, považujú ich za nedostatočne odborne prediskutované, právne nejasné a v určitých prípadoch potenciálne nebezpečné pre riadenie škôl, ochranu práv detí a zákonných zástupcov a ochranu osobných údajov. Na šéfa rezortu školstva sa obrátili so žiadosťou o odpoveď aj revíziu predmetných ustanovení.

Daná iniciatíva sa zrodila v skupine riaditeľov a zástupcov škôl a školských zariadení na sociálnej sieti, ktorá má v súčasnosti viac ako 4 000 členov. Pod stanoviskom sú podpísané stovky riaditeľov i zástupcov materských, základných aj stredných škôl z celého Slovenska. Stanovisko na sociálnej sieti zverejnila Slovenská komora učiteľov (SKU), na ktorú sa signatári obrátili s výzvou o zverejnenie ich stanoviska k aktuálnym reformám a zákonom.

„Ako tvrdia, minister školstva nereaguje na pripomienky relevantných hráčov v školstve k aplikácii nových zákonov. Zdá sa, že 40 pracovných skupín a participácia ministerstvo omrzela a už nepotrebujú udržiavať kontakt so školami a stavovskými organizáciami. Dňa 16. januára 2026 sa vyše 1 000 riaditeľov škôl obrátilo e-mailom na ministra školstva so stanoviskom k niektorým ustanoveniam zákonov, platným v školstve od 1. januára 2026.“

„Do dnešného dňa odpoveď od pána ministra nedostali. Mrzí ich tento nezáujem zo strany vedenia rezortu, očakávali ústretovejšie kroky. Ale verejnosť, najmä odborná, by mala poznať i názor pedagógov, ktorí nie sú len vykonávačmi nariadení, ale vidia, aké problémy v praxi môžu priniesť,“ uviedla SKU dodávajúc, že so stanoviskom súhlasia vo viacerých bodoch a o niektorých zmenách je podľa nich potrebná poctivejšia diskusia.

Výhrady voči navrhovanej pozícii žiaka v Rade školy

Riaditelia sa kriticky vyjadrili napríklad k navrhovanej pozícii žiaka v Rade školy, argumentujú tým, že deti nebudú rozumieť viacerým významným dokumentom, ktoré Rada školy schvaľuje. Spytujú sa tiež, kto počas rokovania ponesie zodpovednosť za maloletého žiaka či na to, akú váhu bude mať jeho podpis na prezenčnej listine a jeho hlasovanie. Požadujú teda zmenu, na základe ktorej by žiak nebol členom Rady školy, aj odpovede na svoje otázky.

Túto zmenu v minulosti kritizovala aj SKU. Ministerstvo vtedy reagovalo, že zástupca za žiakov sa podľa novej právnej úpravy nebude podieľať na výberovom konaní na obsadenie miesta riaditeľa, podľa rezortu sa hlasovaním v Rade školy člen vo všeobecnosti k ničomu nezaväzuje, nič nepodpisuje, ani nenadobúda žiadne práva, ani povinnosti. Uviedlo tiež, že v priebehu legislatívneho procesu nebola v tejto veci vznesená žiadna pripomienka.

Nejasnosti ku zverejňovaniu zápisníc z pedagogických rád

Riaditelia v stanovisku taktiež uviedli, že nerozumejú, prečo by zápisnice z pedagogických rád mali byť zverejňované. Požadujú, aby neboli súčasťou povinne zverejňovaných dokumentov. Namietajú tiež premenovanie oddelení Školského klubu detí (ŠKD) na triedy.

„Riaditeľom škôl nie je jasné, prečo prišlo k premenovaniu oddelení ŠKD na triedy. Pojem oddelenie lepšie odrážalo situáciu v ŠKD, pretože žiaci nie sú v jednotlivých oddeleniach podľa tried, nie celé triedy chodia do ŠKD, triedy sa spájajú a pri zaraďovaní detí do oddelení sa zohľadňujú aj ich priateľstvá. Zdá sa, akoby premenovaním na triedy sa z vychovávateľov mali stať triedni vychovávatelia s príplatkom za špecializovanú činnosť – triedny učiteľ – ale takúto kategóriu vychovávateľov a príplatkov v zákonoch nenachádzame,“ uviedli, žiadajúc ministra o stanovisko k príplatku a v prípade kladného vyjadrenia informáciu o finančnom krytí.

Kritika nového systému elektronických prihlášok

Signatári kritizujú aj nový systém elektronických prihlášok, ktorý ministerstvo nedávno predstavilo. Namietajú, že nevychádza z reálneho stavu digitálneho vybavenia domácností a počítačových zručností zákonných zástupcov, zo skúseností neočakávajú, že by tak zložitý systém realizovali na mobile. Nie je im tiež jasné, kto by mal prihlášku podať, ak to rodičovi nepôjde.

„Žiadame preto, aby mali školy naďalej autonómiu pri výbere spôsobu podávania prihlášok do materských, základných a stredných škôl,“ uviedli s tým, že zmenu považujú za urýchlenú, realizovanú v čase, keď majú školy veľa práce s prijímacími konaniami. Rezort školstva pri predstavovaní e-prihlášok uviedol, že rodičia si stále môžu zvoliť aj klasickú papierovú prihlášku Zároveň avizoval aj technickú podporu pri zavádzaní systému. Riaditelia namietajú aj povinné zmeny v organizačnej štruktúre školy v priebehu školského roka, napríklad povinné zavedenie zástupcu riaditeľa školy od 1. januára tohto roka. Dosiaľ bolo zavedenie takejto zmeny založené na potrebách predmetnej školy.

„Uvedená zmena je z pohľadu riadenia školy a najmä financovania zbytočná a neefektívna. Rovnako takáto zmena v polovici školského roka znamená pre školy zásadné zmeny, čo sa týka úväzkov, rozvrhov, zabezpečenie odbornosti a kvality vzdelávania. Žiadame o prehodnotenie povinnosti ustanovenia týchto pozícií podľa potrieb školy,“ napísali.

Problém veľkého množstva zmien bez prechodných ustanovení

Za problematické riaditelia škôl považujú aj veľké množstvo zmien zavádzaných bez prechodných ustanovení. „Je nemysliteľné, aby riaditeľ školy dokázal akceptovať všetky zmeny, ktoré sa majú realizovať často aj bez predĺženia času na ich prípravu. Riaditeľ školy ani so svojím tímom nemôže venovať hodiny svojej práce len zmenám v smerniciach, poriadkoch, usmerneniach. Nie je v silách žiadneho manažéra zvládnuť takéto množstvo zmien v tak krátkom čase,“ uviedli.

Požadujú čas a zavedenie prechodných ustanovení k niektorým povinnostiam, ktoré by riaditeľom škôl poskytli čas na ne reflektovať. „Požadujeme okamžitú novelizáciu problematických ustanovení zákonov. Navrhované zmeny v súčasnej podobe znižujú funkčnosť riadenia škôl, zvyšujú administratívnu záťaž a vytvárajú právne aj etické riziká, ktoré považujeme za neprijateľné,“ uzavreli.

Podporte nás

Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.

Prečítajte si aj