Neviditeľný pôvab: zdvorilosť a láskavosť sú zdrojom radosti
Jednoduché „prosím“ a „ďakujem“ otvárajú dvere k niečomu väčšiemu.
Keď som raz náhodne listoval v knihe Spoločenské spôsoby v meste a na vidieku (Town & Country Social Graces), zbierke esejí rôznych autorov z roku 2002 o „zdvorilosti bez strojenosti“, upútal ma jeden z posledných príspevkov v knihe – Neviditeľný pôvab (Invisible Grace) od Owena Edwardsa. Autor spája zdvorilosť s láskavosťou – prameňom istého pôvabu a krásy ľudského ducha.
Príručky ako „Social Graces“ už dlho priťahujú amerických čitateľov. Už v mladosti si George Washington prepísal do zošita a osvojil 110 pravidiel zdvorilosti a slušného správania, zoznam výrokov, ktoré zostavili francúzski jezuiti a ktoré boli neskôr preložené do angličtiny. V jeho časoch boli veľmi populárne.
Príručky o správaní, oblečení a zvykoch z polovice 19. storočia, ako napríklad Kniha etikety pre dámy (The Ladies’ Book of Etiquette) a Kniha etikety pre pánov (The Gentlemen’s Book of Etiquette), boli mimoriadne cenené, dobre sa predávali a sú dostupné dodnes. Nasledovalo mnoho ďalších príručiek o správaní, z ktorých najvplyvnejšia bola pravdepodobne kniha Emily Postovej Etiketa (Etiquette) z roku 1922.
Filozofia, ktorá stojí za každou dobrou knihou o etikete, zostáva rovnaká. Vo filme Blast from the Past to jedna z postáv pekne vyjadrí: „Myslel som si, že ‚gentleman‘ je niekto, kto vlastní kone. Ukázalo sa však, že krátka a výstižná definícia dámy alebo gentlemana znie: človek, ktorý sa vždy snaží, aby sa ľudia v jeho prítomnosti cítili čo najlepšie.“
Správanie robí človeka
Myšlienka a význam výroku „Nerob druhým to, čo nechceš, aby iní robili tebe“ sa objavuje nielen v Biblii, ale aj v kultúrach po celom svete. Toto príslovie, ktoré sa často spomína, tvorí základ všetkých skutočných pravidiel etikety. Keď ho začneme uplatňovať v praxi, uvedie nás do inej sféry – sféry láskavosti.
Nedávno mi jedna kamarátka rozprávala o pastorovi, prisťahovalcovi z Južnej Kórey, ktorý v ich zbore viedol jeden z výborov. V kultúre, kde postupne zaniká zdvorilosť, tento muž vynikal svojím zdvorilým správaním voči všetkým. Navyše, ako zistila moja kamarátka a mnohí ďalší, tieto dobré spôsoby odhaľovali srdce a myseľ jedného z najláskavejších mužov, akých kedy stretli. Jeho správanie nebolo len fasádou, bola to skutočná dobrota.
V biblickom príbehu o milosrdnom Samaritánovi nachádzame ďalší príklad dobroty, ktorá vyplýva z tejto kombinácie slušného správania, ochoty a štedrosti. Samaritán narazí na cudzinca ležiaceho na okraji cesty, polomŕtveho po tom, ako ho napadli zlodeji. Podobne ako cestujúci pred ním, aj Samaritán mohol prejsť po ceste a pokračovať ďalej, ale namiesto toho ošetril mužove rany, odviezol ho do hostinca a zaplatil za jeho ubytovanie a stravu, kým sa nezotaví.
Z tohto spojenia zdvorilosti a ohľaduplnosti pramení neviditeľný pôvab: radosť.
Experiment, ktorý si môžete vyskúšať sami
V literatúre napríklad nájdeme jeden z najpozoruhodnejších príkladov tejto črty na konci diela „Vianočná pieseň“. V ňom sa znovuzrodený Ebenezer Scrooge, vedomý si svojho hrubého a zlomyseľného správania voči ostatným, teší zo svojej duchovnej premeny: „Som ľahký ako pierko, šťastný ako anjel, veselý ako školák.“
Tu je ďalší príklad, tentoraz zo skutočného života. V polovici júna som cestoval na juh, aby som sa zúčastnil na pohrebe svojho príbuzného, muža a priateľa, ktorého som poznal 30 rokov. V noci pred pohrebom, keď som čakal na začiatok večernej rozlúčky, som náhodou stretol pracovníčku z administratívy pohrebného ústavu. Táto približne tridsaťročná žena bola nesmierne zdvorilá a jej správanie a tvár na mňa pôsobili veľmi príjemne. Napadlo mi, že práve ona je niekým, koho sa spýtam na radosť. Keď som jej stručne vysvetlil, o čom práve píšem, sadli sme si a opýtal som sa jej, či jej práca, ak vôbec, prináša nejakú radosť.
Dlho premýšľala a potom povedala: „Túto prácu vnímam ako poslanie pomáhať ľuďom v jednej z najťažších situácií, s ktorými sa všetci stretávame. Je to ťažká a náročná práca, ale prináša radosť z toho, že som niekomu pomohla v ťažkej situácii.“ Znova sa na chvíľu zamyslela a potom dodala: „Môžete cítiť radosť, aj keď nie ste práve šťastní.“
Bola to odpoveď, akú by si prial azda každý, kto píše. Rešpekt k druhým, láskavosť a služba: to sú prvky tej neviditeľnej sily, ktorú nazývame radosť.
Túto tézu si môže overiť každý. Spomeňte si na ľudí, ktorých dobre poznáte a ktorí sa zdajú viac zameraní na ostatných ako na seba samých, ktorí sa správajú ohľaduplne k tým, ktorých stretnú len na chvíľu, ako aj k tým, ktorých milujú celý život. Možno sú niekedy nešťastní, možno smútia nad veľkou stratou alebo sa hnevajú na nezaslúženú výčitku, ale to sú prechodné mraky, nálady vyvolané okolnosťami.
Tak ako u spomínanej mladej ženy, aj v týchto ľuďoch nachádzame čaro radosti.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.