Domov, Svet » EÚ

Intenzívna rozprava v europarlamente: poslanci volajú po jednotnej reakcii na ruské hybridné hrozby. Niektorí si svet bez Ruska nevedia predstaviť

Podľa Európskeho parlamentu narušenia vzdušného priestoru viacerých členských štátov EÚ ruskými dronmi a lietadlami z ostatných týždňov nie sú náhodné, ale súčasťou premyslenej hybridnej vojny, ktorej cieľom je destabilizovať Európu, testovať jej odhodlanie a oslabiť podporu Ukrajine.

Europoslanci v minulotýždňovej rozprave odsúdili tieto akcie a žiadajú jednotnú a koordinovanú reakciu Únie, aby sa zabránilo ďalšej eskalácii. Podľa vyhlásenia Parlamentu ide o systematické útoky, ktoré ohrozujú bezpečnosť občanov, kritickú infraštruktúru a regionálnu stabilitu.

Tieto narušenia vzdušného priestoru sa týkajú najmä východného krídla EÚ a štátov ako Poľsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko, ale tiež severských krajín ako Dánsko, Švédsko a Nórsko. Ruské drony a lietadlá podľa Parlamentu nielenže narúšajú suverenitu, ale aj testujú obranné systémy, čo vedie k dočasnému uzatváraniu letísk, vysielaniu stíhačiek a nasadeniu protidronových opatrení.

Europoslanci zdôrazňujú, že tieto incidenty nie sú izolované či náhodné, ale súčasťou širšej stratégie, ktorá obsahuje i kybernetické útoky, sabotáže podmorských káblov či dezinformačné kampane.

Ukrajinské skúsenosti sa môžu hodiť

Uznesenie, ktoré bolo prijaté 9. októbra s výraznou väčšinou, požaduje okamžité posilnenie obrany, vrátane budovania „dronového múru“ a mechanizmu monitorovania východného krídla Únie, do ktorého patrí aj Slovensko.

Dokument podporilo 469 zákonodarcov, medzi nimi i sedmička slovenských – Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).

Proti hlasovalo 97 europoslancov vrátane sexteta Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek, Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov), Ľuboš Blaha, Katarína Roth Neveďalová a Erik Kaliňák (všetci Smer-SD/nezaradení).

Dovedna 38 poslancov sa zdržalo hlasovania a 115 zákonodarcov nebolo súčasťou hlasovania, medzi nimi i slovenské duo Monika Beňová a Judita Laššáková (obe Smer-SD/nezaradené).

V kontexte prebiehajúcej vojny na Ukrajine, kde Rusko používa drony ako lacnú a efektívnu zbraň, sa európski poslanci zhodujú na potrebe učiť sa z ukrajinských skúseností. Ukrajina dokáže neutralizovať 70 – 80 % ruských dronov, čo je model, ktorý by si podľa nich EÚ mala osvojiť.

Uznesenie vyzýva na rozšírenie sankcií voči Rusku a jeho spojencom – Bielorusku, Iránu, Severnej Kórei a Číne, ako aj na využitie zamrazených ruských aktív na financovanie obrany.

Cieľom je nielen reagovať, ale aj odstrašiť ďalšie provokácie, pretože podľa europoslancov je slabosť vnímaná ako „pozvánka“ k ďalším útokom.

Nedoletia akurát do Lisabonu

Nedávne incidenty, ako narušenie poľského vzdušného priestoru dronmi z 10. septembra alebo estónskeho vzdušného priestoru stíhačkami MiG spôsobili chaos. Uzavreté museli byť letiská v Kodani a Mníchove, čo ovplyvnilo desaťtisíce cestujúcich. Podľa uznesenia Európskeho parlamentu ide o „bezohľadné a eskalačné konanie“, ktoré síce Rusko popiera, no dôkazy naznačujú úmysel.

Poslanci zdôrazňujú, že drony sú lacné, keďže tie na vojenské účely sa dajú zväčša zaobstarať za tisícky eur, no ich neutralizácia vyžaduje drahé „miliónové“ systémy, čo nie je udržateľné. Preto navrhujú „dronový múr“, čiže systém detekcie, sledovania a neutralizácie dronov, ktorý by pokryl celú EÚ.

Web euronews.com nedávno uviedol, že vylepšené iránske drony Šáhid, ktoré Rusko používa, sú schopné doletieť až do vzdialenosti 2 500 kilometrov a pri vypustení z Bieloruska alebo ruskej Kaliningradskej oblasti môžu dosiahnuť až sever Španielska alebo tamojšie hlavné mesto Madrid. Spomedzi metropol EÚ by nedoleteli akurát do portugalského Lisabonu.

Europoslanci v súvislosti s „hybridnými útokmi“ voči Európe volajú po posilnení sankčného režimu. Žiadajú koordinovanú reakciu, ktorá zahŕňa okamžité opatrenia ako zostrelenie hrozieb po varovaní. Podporujú projekty mechanizmus obrany východné krídla (East Flank Watch) a „dronový múr“, ktoré by integrovali technológie z Ukrajiny.

Uznesenie vyzýva na lepšiu výmenu informácií medzi členskými štátmi, Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO) a EÚ, ako aj na ochranu kritickej infraštruktúry vrátane letísk, elektrární či podmorských káblov. Sankcie by sa podľa zákonodarcov mali rozšíriť na tretie krajiny, ktoré Rusku pomáhajú, a EÚ by mala prejsť k „skutočnej Európskej obrannej únii“ s financovaním z viacročného rozpočtu.

Poliak vytkol Nemecku konanie Schrödera a Merkelovej

Rozprava v Európskom parlamente bola intenzívna a odhalila širokú škálu názorov. Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, označila incidenty za „stupňujúcu sa kampaň, ktorá má znepokojiť našich občanov, otestovať naše odhodlanie, rozdeliť našu Úniu a oslabiť našu podporu Ukrajine“.

„Tí, ktorí stále pochybujú, pozrite sa, čo sa deje. Jeden incident môže byť chyba; dva incidenty náhoda. Ale tri, päť, desať – toto je zámerná a cielená kampaň v šedej zóne proti Európe. A Európa musí reagovať,“ vyhlásila von der Leyenová a dodala, že každý centimeter štvorcový európskeho územia musí byť chránený a bezpečný.

Poľský europoslanec Andrzej Halicki v mene Európskej ľudovej strany pripomenul rezolúciu z 2020, ktorá označila Rusko za „štát organizujúci terorizmus“ proti demokratickým hodnotám a Európe. 

„Po posledných udalostiach už máme dôkazy. Áno, Rusko teroristicky útočí na Európu. Som rád, že táto iniciatíva Ursuly von der Leyenovej a Andriusa Kubiliusa, eurokomisára pre bezpečnosť, týkajúca sa múru proti dronom je jedným z prvkov potrebnej reakcie. Pretože Rusko rozumie iba sile,“ povedal Halicki.

Španielka Iratxe Garcíová Pérezová zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) vyjadrila solidaritu s Ukrajinou a postihnutými krajinami. „Putin nikdy nechcel mier: ani v Gruzínsku, ani na Kryme, ani na Donbase, ani dnes na celej Ukrajine. Putin bude rokovať iba vtedy, keď bude mať pocit, že prehráva. Preto musíme Ukrajine pomôcť vyhrať túto vojnu,“ poznamenala.

Kontrastný pohľad predstavil slovenský poslanec Milan Uhrík, ktorý kritizoval zameranie sa na vojenské výdavky a pripomínal priority v sociálnej oblasti namiesto eskalácie konfliktu.

„Pani Leyenová, uvedomujete si, aké ťažké je pre ľudí zabezpečiť si dnes bývanie, zaplatiť všetky tie účty? Aké ťažké je pre mladých ľudí získať hypotéku, aby si mohli zabezpečiť štyri steny, ktoré musia splácať potom celý život? A Európska únia tieto problémy prakticky vôbec nerieši. Európania neočakávajú a nechcú od Bruselu rakety a náboje, ale mier, prosperitu a hospodársku spoluprácu,“ vyhlásil.

Nemecká poslankyňa Terry Reintkeová zo skupiny Zelených zdôraznila solidaritu s krajinami v prvej línii. „Keď je napadnutý jeden z nás, je napadnutý každý. Musíme prestať dovážať ruskú energiu a využiť zmrazené (ruské) aktíva,“ povedala, volajúc po rýchlom vstupe Ukrajiny do EÚ.

Poľský zákonodarca Adam Bielan zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov obvinil Nemecko z minulých chýb, ako napríklad pri plynovode Nord Stream, ktorý zvyšoval energetickú závislosť Európy od Ruska. 

„Keď dnes vidíme ruské drony nad Berlínom, Bruselom alebo Kodaňou, spomeňme si na miliardy eur, ktoré Gerhard Schröder a Angela Merkelová pumpujú na východ – áno, na tú Angelu Merkelovú, ktorá sa teraz nešikovne snaží odvrátiť zodpovednosť a bizarne naznačuje nevhodné zapojenie štátov, ktoré spochybňujú jej nevhodnú politiku,“ povedal Bielan.

Karvašová: Bojíte sa Putina?

V rozprave vystúpila aj slovenská europoslankyňa Ľubica Karvašová. Podľa nej chce Rusko nielen narušiť bezpečnú leteckú dopravu v Európe, ale narušiť aj životy miliónov Európanov. Odvolávala sa na slová bývalého ruského prezidenta a v súčasnosti prvého podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruska Dmitrija Medvedeva.

„Podľa Medvedeva krátkozrakí Európania pocítili dopady vojny na vlastnej koži. Čo si to dovoľuje voči našim občanom? To vám nevadí, extrémisti, populisti, bojíte sa Putina?“ položila otázku europoslancom s opačným názorom.

Podľa Karvašovej Rusko nie je spoľahlivý partner ani dodávateľ. „Naopak, je to agresor. Tak aký ďalší dôkaz potrebujeme? Je nepochopiteľné, že niektorí lídri, ale aj niektorí poslanci tohto Parlamentu to stále nevidia a odmietajú pochopiť,“ povedala.

Poslankyňa dodala, že európska bezpečnosť a energetická bezpečnosť idú ruka v ruke. „To je ako keby vám sused pošliapaval kvety v záhrade, ale vy od neho budete naďalej kupovať to drevo na kúrenie. A to napriek tomu, že všetci susedia vám to drevo vedia predať. Pre niektorých je svet bez Ruska nepredstaviteľný, ale ja verím v Európsku úniu a viem, že to zvládneme,“ skonštatovala.

Rozprava a uznesenie ukázali, že väčšina europoslancov súhlasí s odsúdením ruských hrozieb, no sú rozdelení v prístupoch. Jednotná reakcia EÚ, vrátane dronového múru a sankcií, je však podľa väčšiny kľúčom k odstrašeniu.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK