Európska únia (EÚ) sa už dlhšie snaží o transformáciu svojho automobilového sektora smerom k udržateľnej mobilite. V rámci balíka opatrení „Fit for 55“, ktorý navrhla Európska komisia v júli 2021, bol zahrnutý plán na postupné znižovanie emisií oxidu uhličitého (CO2) z nových osobných áut a dodávok. Cieľom bolo dosiahnuť stopercentné zníženie emisií do roku 2035, čo v praxi znamená zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi na benzín alebo naftu.
Tento návrh bol súčasťou širšej stratégie Európskej zelenej dohody, ktorú poznáme aj pod označením Zelená dohoda (Green Deal), schválenej v decembri 2019. Tá má zabezpečiť, aby EÚ do roku 2050 dosiahla klimatickú neutralitu.
Európsky parlament schválil koniec predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035 v dvoch fázach – prvýkrát 8. júna 2022 a definitívnu dohodu s členskými štátmi schválil 14. februára 2023.
Zo slovenských europoslancov hlasovali za v oboch prípadoch Monika Beňová, Vladimír Bilčík, Robert Hajšel, Martin Hojsík, Michal Wiezik, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Michal Šimečka. Proti boli v oboch prípadoch Eugen Jurzyca, Miriam Lexmann, Miroslav Radačovský, Milan Uhrík a Ivan Štefanec. Dohodu v roku 2023 podporila aj Katarína Roth Neveďalová.
Podľa vysvetlenia Európskeho parlamentu z novembra 2022, od roku 2035 by všetky nové autá na trhu museli byť bez emisií CO2, čo by podporilo prechod na elektrické vozidlá a prispelo k dekarbonizácii dopravného sektora. Komisia zdôrazňovala, že tento krok je nevyhnutný na splnenie cieľov Parížskej dohody a na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu v oblasti zelených technológií.
Iniciatívu od začiatku sprevádza kritika
Už vtedy sa ozývali kritické hlasy, ktoré upozorňovali na možné negatívne dopady na zamestnanosť a ekonomiku, keďže automobilový priemysel zamestnáva približne 13 miliónov ľudí v EÚ a prispieva k 7 % HDP.
A ozývajú sa dodnes, keďže európsky automobilový priemysel čelí hlbokej kríze, predovšetkým pre klesajúce predaje, masívne prepúšťanie a rastúcu konkurenciu z Číny.
Plánovaný zákaz predaja áut so spaľovacími motormi od roku 2035, ktorý mal byť pilierom zeleného prechodu, sa tak stal predmetom intenzívnych debát.
Výrobcovia automobilov, odborové zväzy a niektorí politici volajú po jeho zrušení alebo aspoň výraznom zmiernení, argumentujúc, že ohrozuje milióny pracovných miest a ekonomickú suverenitu EÚ. Európska komisia sľúbila urýchlenú revíziu regulácie, čo signalizuje možný posun tejto v politike.
Rozprava v Európskom parlamente – hlasy „za“ aj „proti“
V Európskom parlamente sa v stredu (8. 10.) konala búrlivá rozprava na túto tému, iniciovaná skupinou Európskych konzervatívcov a reformistov. Rečníci poukazovali na to, že namiesto rastu konkurencieschopnosti vedie zákaz k strate trhového podielu európskych značiek v prospech čínskych výrobcov, ktorí ovládajú až 70 % globálnej dodávky batérií pre elektromobily.
Rozprava odhalila hlboké rozdelenie medzi frakciami. Patryk Jaki zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) označil Green Deal za „najväčší podvod v histórii“ a zákaz áut so spaľovacími motormi za „šialenstvo“, ktoré ničí priemysel zamestnávajúci milióny ľudí.
„(Tento priemysel) ročne generuje obchodný prebytok vo výške 120 miliárd eur. Eliminácia tohto v mene zelenej ideológie je katastrofou pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, pracovné miesta, ekonomickú bezpečnosť, štruktúru zamestnanosti a reálne technologické možnosti,“ vyhlásil Jaki.
Poľský zákonodarca poukázal na známu Draghiho správu, podľa ktorej v rokoch 2017 až 2022 klesol export áut z EÚ o 16 %, zatiaľ čo import z Číny vzrástol päťnásobne.
„Čínski výrobcovia už kontrolujú 14 % dovozného trhu v Európskej únii a podiel európskych značiek na predaji čínskych elektromobilov klesol o 6 %,“ povedal Jaki.
Podľa neho sa od roku 2015 do roku 2023 podiel čínskych značiek na trhu s elektromobilmi v Európe zvýšil z 5 % na 15 %, zatiaľ čo podiel európskych spoločností klesol z 80 % na 60 %.
Dodal, že náklady na výrobu elektromobilov, zaťažené Zelenou dohodou, sú v EÚ o 30 % vyššie ako v Číne a čínski výrobcovia sú o generáciu pred Európou, pokiaľ ide o zelené technológie.
„Okrem toho kontrolujú približne 70 % celosvetovej ponuky lítium-iónových článkov, ktoré sú nevyhnutné v celom výrobnom reťazci,“ skonštatoval Jaki.
Naopak, eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra obhajoval politiku ako nevyhnutnú pre dekarbonizáciu, ale zároveň priznal problémy s neférovou konkurenciou a geopolitickými zmenami. Sľúbil revíziu regulácie do konca roka, vrátane posúdenia technológií ako plug-in hybridy, e-palivá a batérie.
Hoekstra tiež zdôraznil, že EÚ je druhým najväčším producentom áut na svete, hneď za Čínou a ďaleko pred USA, a že „zákaz vytvára istotu pre investorov a zároveň poskytuje dostatok času na plánovanie spravodlivého prechodu“.
Nemecký europoslanec Jens Gieseke z Európskej ľudovej strany varoval pred “čistou elektroideológiou” a volal po technologickom mixe, vrátane hybridov a udržateľných palív. Pripomenul, že len v Nemecku bolo tento rok prepustených 51 500 ľudí v automobilovom priemysle.
Naopak, holandský zákonodarca Mohammed Chahim zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov prirovnal situáciu ku „Kodak momentu“, pričom vyhlásil, že európsky priemysel riskuje zánik, ak sa neprispôsobí globálnemu trendu v oblasti elektromobilov.
Poukázal na paralelu so spoločnosťou Kodak, ktorá v 70. rokoch minulého storočia vynašla digitálny fotoaparát, ale odmietla akceptovať digitálnu revolúciu a stratila svoju pozíciu na trhu. Dnes by tento príklad podľa Chahima mal byť varovaním pre európsky automobilový priemysel.
„Kôň a kočiar prehrali s parným strojom. Parný stroj prehral so spaľovacím motorom. A spaľovací motor bude do veľkej miery nahradený elektrickými vozidlami,“ skonštatoval Chahim.
Skeptickí slovenskí europoslanci
V rozprave vystúpili aj niektorí slovenskí europoslanci. Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) upozornila na závislosť Európy od dovozu fosílnych palív zo Spojených štátov, ktorá dosahuje až 70 %.
„Ak by sme zajtra úplne zastavili všetky emisie z automobilov, tento podiel by klesol len na 4,8 percenta. A ešte raz opakujem, ideme dovážať 70 % fosílnych palív zo Spojených štátov amerických,“ povedala a zdôraznila, že automobilový priemysel je motorom európskej ekonomiky a zamestnáva milióny ľudí, preto je dôležité, aby zostal zdravý a konkurencieschopný.
Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený) podporuje opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia, vody a pôdy, no vyjadril pochybnosti o efektívnosti doterajších obmedzení spaľovacích motorov.
„Mne osobne chýba férové vyhodnotenie dopadov celého životného cyklu áut na životné prostredie, od výroby každej súčiastky až po ich likvidáciu. Naopak, nechýbajú dôkazy, že nezmyselné tempo a neférové spôsoby presadzovania elektromobility majú vážne negatívne dopady na počet a kvalitu pracovných miest v Európe,“ uviedol.
Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov) pripomenul, že ešte pred pár rokmi bol európsky automobilový priemysel lídrom v celom svete. Potom sa však podľa neho na scéne objavili zelení aktivisti, ktorí dnes fanaticky podporujú ideológiu Green Deal a „svojimi zákazmi a reguláciami zničili prakticky všetko“.
„Európske automobilky začali krachovať, ľudí začali prepúšťať z práce, autá sú čoraz drahšie, energie tiež. V technológiách nás predbehli už aj Číňania,“ povedal.
Uhrík podporil zrušenie zákazu spaľovacích motorov, pretože to podľa neho prinesie ľuďom lacnejšie autá.
Budúcnosť medzi „zelenou“ ambíciou a ekonomickou realitou?
Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA) 8. októbra vyzvalo EÚ, aby zmiernila svoj zákaz predaja vozidiel so spaľovacími motormi z roku 2035 tým, že povolí predaj automobilov na alternatívne palivá, čo je súčasťou zoznamu požiadaviek, ktoré ochrancovia životného prostredia označili za „hanbu“.
V podaní adresovanom Európskej komisii hlavná európska automobilová loby uviedla, že súčasné ciele Bruselu v oblasti znižovania emisií sú „založené na zastaraných predpokladoch a optimistických predpokladoch“ a „ich dosiahnutie už nie je realistické“.
ACEA, ktoré zastupuje významných výrobcov od BMW po Stellantis, tvrdí, že autá poháňané obnoviteľnými palivami, ako sú biopalivá alebo syntetické palivá, by sa mali považovať za autá s nulovými emisiami – čo je v súčasnosti vyhradené pre elektromobily. ACEA zároveň očakáva priaznivejšie podmienky aj pre plug-in hybridy.
Združenie navrhlo, aby sa výrobcom poskytlo viac času na splnenie strednodobého cieľa do roku 2030, a to rozložením cieľa na päť rokov.
Nezisková organizácia Európska federácia pre dopravu a životné prostredie (T&E), zaoberajúca sa čistou dopravou, však kritizovala návrhy opatrení. Prirovnala ich k „nákupnému zoznamu“ bez hlbšej stratégie, ktoré by „zničili“ ústredný pilier priemyselnej a klimatickej politiky EÚ.
Tak, či onak, budúcnosť európskeho automobilového priemyslu s najväčšou pravdepodobnosťou závisí od revízie regulácie, ktorú Komisia plánuje na december 2025.
Ak sa zákaz zmierni, mohlo by to na jednej strane zachrániť pracovné miesta a na druhej spomaliť klimatické ciele EÚ. Naopak, udržanie prísnej politiky by mohlo posilniť inovácie v elektromobiloch, no riskovalo by ďalšiu stratu konkurencieschopnosti voči Číne.
