Názory

T. Zdechovský: Rusko vedie tajnú vojnu proti celej Európe (Komentár)

O tom, že Európa vedie hybridnú vojnu s Ruskom, počúvame už nejaký čas a teraz možno ešte viac ako kedykoľvek predtým. Ale čo to konkrétne znamená? Známy think-tank Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) zatiaľ prišiel s najkomplexnejšou správou o ruskej hybridnej vojne proti Európe zasahujúcej pätnásť krajín vrátane Česka. Nejde len o nejaké módne slovo, ale o označenie konania, ktoré má konkrétne dôsledky.

Znamená to, že Rusko nevedie vojnu len štandardnými vojenskými prostriedkami, ale aj prostredníctvom kombinácie nepriamych taktík. Táto „tieňová vojna“ sa odohráva v takzvanej šedej zóne, kde sa miešajú dezinformácie, kybernetické útoky, politická infiltrácia a psychologické operácie.

Hlavným cieľom je oslabiť súdržnosť a dôveru vo verejné inštitúcie na Západe, bez toho aby Rusko muselo čeliť konvenčnému vojenskému odporu. Akcie pod prahom konvenčnej vojny majú svoje limity. Majú spravidla obmedzený vplyv a ťažko ide dobyť krajinu len pomocou „hybridných“ prostriedkov. To ale neznamená, že možno tieto hrozby podceňovať.

Nič nové pod slnkom

Vlastne nejde o nič nového. Rusko, resp. Sovietsky zväz (ZSSR) má vo vedení tohto typu vojny bohatú tradíciu siahajúcu až do čias cárskeho Ruska. Histórii ruskej propagandy som sa podrobnejšie venoval už skôr. Počas studenej vojny viedol ZSSR agresívnu kampaň s cieľom ovplyvňovať obyvateľstvo po celom svete spôsobmi, ktoré napomáhali sovietskym záujmom a podkopávali Spojené štáty a ich spojencov. Takzvané aktívne opatrenia boli KGB vedené viacerými spôsobmi:

Šírenie, vrátane „šedej“ (nepripísanej) a „čiernej“ (falošne pripísanej) propagandy a využívanie napr. politických strán na plnenie cieľov sovietskej národnej bezpečnosti. Podpora teroristických organizácií, vrátane národnooslobodzovacích hnutí a cielených atentátov vrátane zabíjania prebehlíkov. Štúdia CSIS cituje jednu analýzu mapujúcu činnosť KGB, podľa ktorej hlavný prínos aktívnych opatrení spočíval v obtiažnosti overenia pravdivosti informácií a identifikácie zdroja. Minimálne výdavky a úsilie dosahujú maximálne výsledky.

Neoddeliteľnou súčasťou zahraničnej politiky Kremľa sú tajné operácie proti Západu. Prezident Vladimir Putin, ktorý slúžil ako agent KGB a neskôr sa stal šéfom jej nástupcu FSB, celkom pochopiteľne stratégie a taktiky pod hranicou konvenčnej vojny dlhodobo podporuje.

Hlavnou ruskou organizáciou zapojenou do aktívnych opatrení je GRU (Ruská vojenská spravodajská služba). Napr. jednotka GRU 29155 bola zapojená do otravy Sergeja Skripaľa, bývalého dôstojníka GRU pracujúceho pre britskú rozviedku, nervovou látkou v marci 2018 v Spojenom kráľovstve. Táto jednotka pravdepodobne stála aj za otravou ruského opozičného politika Alexeja Navaľného v septembri 2020 a za kampaňou s cieľom poskytnúť peniaze ozbrojencom napojeným na Taliban v Afganistane, aby sa zamerali na zahraničné sily.

Nové nástroje hybridnej vojny

Rusko využíva, rovnako ako v minulosti, na vykonávanie aktívnych opatrení širokú škálu neštátnych alebo kvázivládnych aktérov. Časy sa od studenej vojny zmenili a s nimi aj mnohé metódy. Vyhostenie ruských špiónov z Európy od roku 2022 čiastočne prinútilo Moskvu spoliehať sa na iné skupiny. Ruskí štátni aktéri sa za svojou špinavou prácou obracajú na „náhradníkov“ v podobe súkromných spravodajských agentov a zločincov z Veľkej Británie i z tretích krajín.

Okrem toho GRU a ďalšie ruské organizácie sa často spoliehali na miestnych regrútov, tzv. „agentov na jedno použitie“. V niektorých prípadoch Rusko tieto osoby zverbovalo na Telegrame alebo prostredníctvom iných online platforiem. Niektorí môžu byť ideologicky motivovaní a podporujú Rusko, zatiaľ čo iní to môžu robiť len pre peniaze.

Pribudli nástroje a metódy dezinformačných a kybernetických operácií. Rusko samozrejme využíva moderné technológie a digitálne médiá na šírenie falošných alebo zavádzajúcich informácií. Ide jednak o dezinformačné kampane, šírenie nepravdivých správ s cieľom rozdeľovať spoločnosti a podkopávať vieru občanov v demokratické inštitúcie.

Ďalej potom kybernetické útoky mieria na štátne inštitúcie, médiá aj súkromný sektor. Cieľom je narušiť prevádzku, získať citlivé údaje a zvýšiť neistotu. Rusko využíva aj politickú infiltráciu a podporu extrémistických hnutí: finančne podporuje skupiny alebo jednotlivcov, ktorí môžu narušiť politickú stabilitu v európskych krajinách.

Nelegálna migrácia ako nástroj

Dobré je tiež pripomenúť, že Rusko a Bielorusko využívajú aj nelegálnu migráciu ako destabilizujúci faktor. Vyzbrojili nelegálnych prisťahovalcov proti viacerým pohraničným krajinám, ako sú Fínsko, Lotyšsko, Litva, Nórsko a Poľsko.

V roku 2021 bieloruský vodca Alexander Lukašenko pohrozil, že „zaplaví“ Európsku úniu „drogami a migrantmi“. Jeho vláda potom v rokoch 2021 a 2022 poslala tisíce migrantov z Iraku a ďalších krajín na hranice Lotyšska, Litvy a Poľska. Účelom vyvolania hraničných kríz bolo zrejme destabilizovanie situácie v Európe.

Nástrojom ruských akcií sa stali aj komerčné lode, vrátane tzv. „tieňovej flotily“. Tá slúži Rusku na obchádzanie sankcií zavedených Západom na ruskú ropu prepravovanú po mori. Využívajú ich však aj na vykonávanie aktívnych opatrení, ako sú sabotáže. Civilné plavidlá, vrátane rozsiahlej námornej rybárskej flotily, slúžia Rusku aj na zber spravodajských informácií a sabotáže.

Niektoré z lodí sú relatívne moderné, dlhšie ako 92 metrov a vybavené sonarom a ďalšou technológiou umožňujúcou im skenovať morské dno. Tieto plavidlá už dokázali zdokumentovať kritickú podmorskú infraštruktúru v celej Európe a identifikovali potenciálne ciele.

Rastúca ruská agresivita

Musíme mať na pamäti, že aktívne kroky Ruska nie sú len európskym problémom, ale aj problémom USA. GRU a ďalšie organizácie plánovali útoky napríklad proti americkým základniam v Európe vrátane Nemecka a zmapovali podmorské transatlantické optické káble spájajúce Spojené štáty s Európou.

Najvýznamnejším zistením je, že počet ruských útokov v Európe sa medzi rokmi 2023 (12 útokov) a 2024 (34 útokov) takmer strojnásobil, po štvornásobku medzi rokmi 2022 (3 útoky) a 2023. Rusko organizovalo útoky v roku 2024 proti širokému spektru cieľov, od kritickej infraštruktúry po dopravnú sieť.

Existuje pravdepodobne niekoľko faktorov, ktoré spôsobili tento dramatický nárast: Ruská tieňová vojna môže byť reakciou na americkú a európsku pomoc Ukrajine. Svedčí o tom skutočnosť, že akcie Kremľa boli zamerané na krajiny ako Bulharsko, Francúzsko, Nemecko, Španielsko a Spojené kráľovstvo, podporujúce Ukrajinu dodávkami zbraní alebo iného materiálu.

Útoky sa tiež vo veľkej miere sústredili na východné krídlo NATO, t. j. Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko, ako aj do vôd Baltského mora. Patria sem kybernetické útoky, útoky na infraštruktúru, energetiku a sklady, rušenie GPS, podpaľačstvo, sabotáže či dezinformačné kampane.

Naopak, neboli zaznamenané žiadne incidenty proti niekoľkým krajinám, ktoré Ukrajine neposkytli významnú vojenskú pomoc, ako napríklad Maďarsko a Srbsko, čo naznačuje, že Moskva mala jasné dôvody, kde útoky uskutoční a kde nie. Rusko mohlo útoky uskutočniť tiež kvôli nízkym nákladom. Za eskaláciu útokov nemuseli zaplatiť príliš vysokú cenu.

Ciele útokov

Najčastejšími cieľmi Ruska v Európe bol sektor dopravy (27 %), ako sú vlaky a lietadlá (vrátane rušenia GPS), a vládne ciele (27 %), ako sú vládni úradníci, vojenské základne a hraničné priechody. Rusko tiež zaútočilo na kritickú infraštruktúru (21 %), ako sú potrubia a podmorské optické káble, a priemysel (21 %), ako sú obranné spoločnosti.

Ruské ciele naznačujú, že Moskva sa snaží zastrašovať krajiny posielajúce zbrane na Ukrajinu. Útoky mali zároveň len málo obetí, čo naznačuje, že Rusko chce udržať nízke náklady a maximalizovať možnosť popretia priamej účasti.

Za zmienku stoja aj útoky na infraštruktúru, vrátane podmorských káblov a potrubí. Fínski vyšetrovatelia napríklad zistili, že loď Newnew Polar Bear, registrovaná v Číne a prevádzkovaná ruskou posádkou, poškodila v októbri 2023 svojou kotvou dva podmorské dátové káble a plynovod v Baltskom mori.

Ropný tanker Eagle S navyše zrejme vytiahol kotvu a poškodil vlani v decembri kábel vo Fínskom zálive. Loď bola zadržaná a až nedávno mohla opustiť fínske vody. Tri osoby z posádky sú však stále vyšetrované. Pozornosť vzbudila čínska loď Yi Peng 3, ktorá mala ruského kapitána a na svojej ceste Baltským morom taktiež na konci minulého roka prestrihla podmorský kábel.

Využitie niektorých čínskych nákladných lodí s ruskou posádkou si zasluhuje zvláštnu pozornosť, pretože Čínska ľudová republika sa pre zmenu zapojila do útokov proti tchajwanským podmorským optickým káblom. Nevie sa, do akej miery Rusko a Čína spolupracujú, v každom prípade však obe krajiny využívajú veľmi podobnú taktiku.

Spoločným cieľom ruských aktivít bol aj súkromný priemysel, najmä obranný. Napríklad v máji 2024 vypukol veľký požiar v továrni Diehl Group v Berlíne, ktorá vyrába strely zem-vzduch IRIS-T používané na Ukrajine.

Rusko sa tiež zameralo na jednotlivcov spojených s vládnym alebo priemyselným sektorom, najmä na vedúcich pracovníkov spoločností podieľajúcich sa na dodávkach zbraní a ďalšieho materiálu na Ukrajinu; novinárov vyšetrujúcich ruskú činnosť; ruských prebehlíkov na Západ a ukrajinských predstaviteľov.

Niekoľko nevydarených atentátov

V Poľsku na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ďalší v Rakúsku proti bulharskému investigatívnemu novinárovi a riaditeľovi investigatívnej spravodajskej skupiny Bellingcat Christovi Grozevovi; a jeden v Nemecku zameraný na Armina Pappergera, generálneho riaditeľa Rheinmetall, veľkého výrobcu delostrelectva a tankov, ktorý poslal na Ukrajinu granáty. Štúdia spomína aj vandalizmus na aute estónskeho ministra vnútra Lauriho Läänemetsa.

Okrem toho došlo k niekoľkým útokom proti ruským odporcom Putina. Jedným z nich bola vražda Maksima Kuzminova v Španielsku. Išlo o ruského pilota vrtuľníka, ktorý ušiel z Ruska v auguste 2023.

Do rovnakej kategórie patrí aj vlaňajší útok v Litve na Leonida Volkova, bývalého blízkeho spolupracovníka Alexeja Navaľného. Páchatelia útoku, ktorý litovské tajné služby vyhodnotili ako pravdepodobne „zorganizovaný Ruskom“, zlomili Volkovovi ruku, ale našťastie ho nedokázali zabiť.

Rusko vykonáva aj elektronické útoky a kybernetické operácie s účinkami na dopravné ciele. Estónsko, Fínsko, Litva, Nórsko a Poľsko hlásili prípady úmyselného rušenia signálu GPS z Ruska, tie viedli k navigačným chybám, odchýlkam letu a poruchám komunikácie – čo ohrozovalo životy osôb na palube.

Niekoľko krajín, napríklad Poľsko, hlásilo kybernetické útoky na dopravné ciele, ako sú železničné trate. Podľa širšej databázy kybernetických incidentov CSIS medzi rokmi 2006 a 2025 aktéri napojení na Rusko vykonali stovky kybernetických útokov proti cieľom v Európe, Spojených štátoch a ďalších regiónoch s cieľom zhromaždiť spravodajské informácie, znehodnotiť webové stránky a príležitostne vykonávať sabotáže, pričom straty boli vyššie než milión dolárov.

Komplikovaná obrana

Operácie prebiehajú pod prahovou hodnotou tradičného ozbrojeného konfliktu, čo Rusku umožňuje zachovať oficiálne popieranie priamej účasti. Táto asymetria sťažuje obranu. Západné krajiny často reagujú s oneskorením alebo nekoordinovane. Rusi chcú dosiahnuť oslabenie západných koalícií a fragmentáciu politickej scény, aby mohli lepšie presadzovať svoje vlastné geopolitické záujmy.

Spojené štáty a európske krajiny sa do značnej miery sústredili na obranné opatrenia, aby odradzovali Rusko od akcií alebo im čelili. Napríklad zvýšením zdieľania spravodajských informácií medzi západnými armádami, spravodajskými službami a orgánmi činnými v trestnom konaní.

Vo februári 2023 napríklad NATO vytvorilo koordinačnú bunku podmorskej infraštruktúry, ktorá má posudzovať zraniteľnosť a koordinovať úsilie medzi vládami členských štátov NATO a súkromným sektorom. NATO tiež iniciovalo operáciu Baltic Sentry na ochranu podmorských káblov a potrubí posilnením povrchovej, podpovrchovej a vzdušnej prítomnosti Aliancie na strategických miestach.

Operácia zahŕňala fregaty, námorné hliadkové lietadlá, podmorské satelity, diaľkovo ovládané vozidlá, drony a ďalšie sledovacie prostriedky.

Súčasťou obrany je aj posilnenie odolnosti kritickej infraštruktúry, vrátane ochrany ropovodov a plynovodov, skladov a kybernetických sietí. Európska únia a NATO napríklad zriadili pracovnú skupinu EÚ-NATO pre odolnosť kritickej infraštruktúry. Niektoré krajiny, ako Fínsko, Švédsko, pobaltské štáty a Poľsko, tiež prijali opatrenia v tejto oblasti.

Niekoľko akcií s cieľom sťažiť Rusku jeho činnosť

Išlo napríklad o uzavretie ruských konzulátov, vyhostenie ruských vládnych úradníkov, vrátane viac ako 750 diplomatov a spravodajských úradníkov medzi februárom 2022 a októbrom 2024. Zamietnutie žiadostí o diplomatické víza potenciálnym ruským špiónom.

Ďalšou reakciou bolo uzavretie hraníc, ako to urobilo Fínsko v novembri 2023. Vtedy uzavrelo svoju 1 340 kilometrov dlhú hranicu s Ruskom čiastočne kvôli ruskému vyzbrojovaniu nelegálnych prisťahovalcov.

Medzi ďalšie opatrenia patrí zavedenie obmedzených sankcií voči jednotlivcom, spoločnostiam a ďalším páchateľom aktívnych opatrení. Európska únia napríklad uvalila sankcie na Nikolaja Alexandroviča Korčagina, Vitalija Ševčenka a Jurija Fedoroviča Denisova, pracovníkov jednotky GRU 29155, za ich údajnú účasť na kybernetických útokoch zameraných na Estónsko.

Útoky musia Rusko bolieť

Nekonvenčné ruské metódy predstavujú zásadnú výzvu pre západné demokracie. Štúdia dospela k záveru, že európske štáty prehrávajú v ruskej tieňovej vojne. Západu podáva aj niekoľko odporúčaní. Obranné opatrenia sú nutné, ale nestačia. Prečo?

Pretože Rusko to príliš nebolí a je nepravdepodobné, že (Západ) donúti Moskvu, aby ukončila vykonávanie „aktívnych opatrení“. Západné krajiny sa rozhodli nevyvolávať väčšie akcie okrem iného z obavy, že ráznejšia reakcia by mohla spôsobiť ďalšiu ruskú eskaláciu. Niektorí zase tvrdia, že Západ nie je „vo vojne“ s Ruskom. Tieto obavy sú však z veľkej časti mylné. Práve neschopnosť reagovať zvyšuje pravdepodobnosť zdĺhavej ruskej kampane.

Hoci niektoré iniciatívy západných krajín viedli k posilneniu kybernetickej obrany a informačnej bezpečnosti, stále ostávajú medzery. Na účinný odpor proti tejto forme konfliktu je potrebná široká spolupráca medzi štátnym a neštátnym sektorom. Dôraz sa kladie na potrebu zvyšovať mediálnu gramotnosť, budovať dôveru v inštitúcie a lepšie koordinovať reakcie v reálnom čase.

Štúdia odporúča, aby NATO iba nereagovalo na útoky, ale samo uskutočnilo útočnú kampaň zameranú na niekoľko vecí. NATO by malo vyvinúť jasnejšiu stratégiu, ktorá zahŕňa posilnenie sankcií, aby zastavilo moskovskú tieňovú vojnu v Európe.

Tento prístup môže obsahovať zvýšenie sankcií voči krajinám dovážajúcim ruské tovary, vrátane ropy a plynu, a ďalším subjektom alebo jednotlivcom zapojeným do nelegálneho ruského vývozu.

Podniknutie otvorených akcií zo strany NATO

Príkladom sú lode z ruskej tieňovej flotily, nelegálne prepravujúce ropu a plyn na zámorské trhy, ktoré sa dajú zabaviť. Je potrebné sa k takýmto akciám odhodlať.

Ofenzívne kybernetické operácie by mali mieriť na dôležité ruské vojenské a komerčné ciele, vrátane sietí ruského energetického sektora, ktoré sú životne dôležité pre ruskú ekonomiku a sú dôležitým spôsobom, ktorý možno použiť, ak budú ruské sabotáže pokračovať.

Krajiny NATO by ďalej mali viesť informačnú kampaň zameranú na obyvateľstvo Ruska a jeho partnerov, ako je napríklad Bielorusko.

Ofenzívne akcie by mali byť navrhnuté tak, aby dali Moskve najavo, že pokračujúce aktívne opatrenia v Európe budú pre ňu nákladné. Skrátka, úspešná západná útočná kampaň musí Moskvu naozaj bolieť a prinútiť ju zmeniť správanie.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať stanoviská Epoch Times.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK