Domov

Tretí konsolidačný balík: Mihál hovorí o vedomej likvidácii malých podnikateľov

Tretí konsolidačný balík prináša zásadnú zmenu – od júla 2026 budú musieť povinné odvody do Sociálnej poisťovne platiť aj tí najmenší živnostníci s nízkymi príjmami, ktorí sa im doteraz vyhli. Mesačné zaťaženie vo výške 131,34 eur môže pre mnohých znamenať, že z pár stoviek zárobku im nezostane takmer nič. Kritici preto varujú, že opatrenie v praxi povedie k hromadnému zatváraniu drobných živností, zatiaľ čo vláda ho obhajuje ako nevyhnutný krok na ozdravenie verejných financií.

Mihál: Porazeným treťou konsolidáciou sú SZČO

Odvodový expert a bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál upozornil na to, že z návrhu 3. konsolidačného balíka vyplýva, že od júla 2026 budú všetci živnostníci povinne platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Výnimkou budú iba úplne začínajúci, ktorým budú plynúť polročné „odvodové prázdniny“.

Menší SZČO s ročným príjmom do 9 144 eur, ktorí doteraz odvody nemuseli platiť, budú po novom odvádzať 131,34 eur mesačne, čo spolu so zvýšenými zdravotnými odvodmi znamená ročne približne o 1 600 eur vyššie náklady.

Podľa Mihála sú v tohtoročnej konsolidácií jasnými porazenými práve samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Povedal to v podcaste moneytalk. 

„Všetci ďalší, ktorí sú v tej kategórii SZČO, ako napríklad rôzne slobodné povolania, architekti, súkromní lekári alebo umelci, autori, ktorí majú aktívne autorské honoráre, sú podľa mňa osobami, ktorí najviac utrpia. Spomedzi nich by som ešte špeciálne vyzdvihol na absolútne prvé miesto medzi porazenými tých, ktorí doteraz nemuseli z dôvodu nízkeho príjmu platiť odvody do Sociálnej poisťovne, pretože po novom budú musieť vlastne odvody do Sociálnej poisťovne platiť prakticky všetci,“ uviedol.

Vedomá likvidácia malých živnostníkov?

Podľa Mihála je paradoxom návrhu to, že najviac zasiahne práve ľudí s nízkymi príjmami – tých, ktorí si živnosť udržiavajú popri zamestnaní, zdravotne znevýhodnených, invalidov či dôchodcov privyrábajúcich si malým podnikaním. 

Pri zárobku iba 100 až 200 eur mesačne budú musieť odviesť 131,34 eura do Sociálnej poisťovne, z čoho im zostane len minimum alebo žiadny čistý príjem. Mihál varuje, že mnohí preto svoje živnosti okamžite zatvoria.

„To je úplne chladnokrvne vykalkulované s tým, že to nie je tak, že sa pomýlili, že im to nenapadlo. To je absolútne vedomá likvidácia takýchto malých živnostníkov,“ vyhlásil.

Ekonomický tlak zvýšených odvodov tak môže viesť k tomu, že drobní živnostníci svoje živnosti zrušia a vrátia sa k zamestnaneckým zmluvám či dohodám. Ide často o ľudí s malými príjmami, napríklad ženy na materskej, ktoré si privyrábajú pár stoviek mesačne. Ak nebudú chcieť platiť 131 € mesačne do Sociálnej poisťovne, buď prestanú poskytovať svoje služby, alebo ich budú robiť načierno, myslí si exminister.

Dobre zarábajúci živnostníci rozdiel takmer nepocítia

„Obávam sa, že mnohí koaliční poslanci – v ktorých rukách je rozhodnutie, či budú SZČO platiť výrazne vyššie odvody – netušia, o čom to celé je,“ skonštatoval Mihál na sociálnej sieti, pričom poukazoval na vyjadrenia poslanca Pavla Ľuptáka (SNS) v relácii TA3.

Podľa poslanca sú opatrenia nevyhnuné. „Ozdravné ekonomické opatrenia liečia chorú ekonomiku a nemajú za cieľ likvidáciu podnikateľskej sféry a ekonomiky,“ uviedol Ľupták, pričom odporučil drobným podnikateľom, aby sa vzdelávali, učili sa cudzie jazyky, pracovali s počítačom a expandovali na európske trhy.

„Tí „strední“ SZČO (s ročným príjmom za rok 2025 od 9144 eur do 36 000 eur) budú od januára 2026 platiť „minimálne“ odvody do SP vyššie o 66 eur – spolu so zvýšenými odvodmi na zdravotné poistenie zaplatia za rok 2026 temer o 1000 eur viac. Pre úplnosť dodávame: SZČO s ročným hrubým príjmom nad 36 000 eur vyššie odvody pocíti vzhľadom na výšku svojho príjmu len symbolicky,“ reagoval Mihál.

Podľa daňovej expertky ide o koncepčné riešenie

Odlišný názor na problematiku zmeny odvodového zaťaženia SZČO má daňová expertka Silvia Hallová. Návrh vníma ako koncepčné riešenie. Podľa nej by živnostníci od začiatku podnikania mali platiť minimálne odvody, ktoré sa následne upravia po prvom daňovom priznaní. Podobný systém funguje aj v okolitých krajinách, pričom na Slovensku by mali mať po novom stále polročné „odvodové prázdniny“.

„Živnostníci sú dnes v porovnaní so zamestnancami odvodovo výrazne zvýhodnení, preto je isté zvýšenie odvodov oprávneným krokom. Dôležité je pritom ustrážiť, aby odvodové zaťaženie živnostníkov zostalo mierne pod úrovňou zamestnancov, keďže živnostníci nesú podnikateľské riziko a nie sú chránení Zákonníkom práce,“ myslí si odborníčka na dane.

Podľa jej slov Slovensko potrebuje predovšetkým predvídateľnú daňovú politiku bez výnimiek, ktorá zníži vysoké zaťaženie firiem a podporí rast ekonomiky. Takéto nastavenie by umožnilo financovať štedrejšiu sociálnu politiku. Súčasný prístup však uprednostňuje sociálne výdavky na úkor ekonomiky, čo vedie k zvyšovaniu daní pre firmy aj pracujúcich a môže priviesť krajinu do recesie s negatívnymi dôsledkami, dodala Hallová.

Parlament v stredu (24. septembra) večer schválil tretí konsolidačný balíček. Jeho cieľom je znížiť deficit verejných financií a stabilizovať hospodárenie štátu. Platiť by mal na rok 2026 a tvorí ho 22 opatrení, od ktorých sa očakáva, že prinesú úspory vo výške 2,7 miliardy eur.

Polovicu úspor plánuje vláda nájsť na strane výdavkov štátu a samospráv, zvyšok by mali zaplatiť ľudia a firmy napr. cez vyššie dane, odvody a pracovné dni počas štátnych sviatkov.

Za návrh hlasovalo 78 poslancov koalície, jeden sa zdržal. Poslanci z opozície sa na hlasovaní nezúčastnili. Konsolidáciu ešte musí svojím podpisom odobriť prezident Peter Pellegrini.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK