Svet, Životné prostredie » EÚ

Vzácne zeminy: ako sa môže EÚ vyslobodiť zo závislosti od Číny (Analýza)

Čína kontroluje 92 % rafinácie vzácnych zemín. Brusel plánuje znížiť závislosť a stavia na 47 strategických projektov na ťažbu vzácnych zemín a iných strategických surovín v EÚ. Európa však nedokáže konkurovať Číne s jej uvoľnenými environmentálnymi normami a štátnymi dotáciami.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry Čína dominuje viac ako 60 percentám celosvetovej ťažby vzácnych zemín a 92 percentám rafinácie. Zásluhu na tom majú najmä štátne dotácie a voľné environmentálne predpisy.

Hlavnou prekážkou pri ťažbe a spracovaní vzácnych zemín v západných krajinách sú v porovnaní s Čínou prísne environmentálne normy. Preto existujú snahy o ich mierne uvoľnenie a zároveň o podporu výskumu s cieľom optimalizovať využívanie vzácnych zemín.

Dominancia Pekingu v globálnych dodávateľských reťazcoch vzácnych zemín je výsledkom dlhodobej priemyselnej politiky. Ťažba je možná lúhovaním in situ, čo je lacný, ale ekologicky škodlivý proces.

In situ lúhovanie vzácnych zemín znamená čerpanie špeciálnych agresívnych kvapalín, často kyselín, ako je kyselina sírová alebo síran amónny, do ložiska. Tieto kvapaliny rozpúšťajú požadované prvky z horniny. Takto vzniknutá zmes sa dopraví nahor a spracuje.

V krajinách s prísnejšími environmentálnymi normami je to však takmer nemožné, pretože táto metóda nielenže vedie k kontaminácii pôdy, ale spotrebúva aj veľké množstvo vody.

Európsky automobilový priemysel pod tlakom čínskych obmedzení

Podľa čínskeho ministerstva obchodu Čína začiatkom júna navrhla zriadiť „zelený kanál“ na uľahčenie vývozu vzácnych zemín do EÚ – po tom, čo Peking v reakcii na americké clá obmedzil vývoz volfrámu a siedmich kategórií vzácnych zemín. Peking má v tejto oblasti takmer monopol a využíva ho ako nástroj hospodárskeho nátlaku.

„Od začiatku apríla dostali čínske orgány stovky žiadostí o vývozné licencie, ale zdá sa, že len štvrtina z nich bola schválená,“ uviedla začiatkom júna Európska asociácia dodávateľov automobilového priemyslu (CLEPA).

„Postupy sú neprehľadné a v jednotlivých provinciách nejednotné, pričom niektoré licencie sú zamietnuté z procedurálnych dôvodov, zatiaľ čo iné vyžadujú zverejnenie citlivých informácií o duševnom vlastníctve,“ dodala asociácia.

Rokovania o cenovej dohode o čínskych elektromobiloch sú podľa čínskeho ministerstva obchodu „v záverečnej fáze“. Zároveň sú tieto automobily predmetom antidumpingového vyšetrovania v Bruseli. Tieto rokovania sa konali v rámci samitu EÚ a Číny koncom júla v Pekingu pri príležitosti 50. výročia nadviazania vzťahov. Cieľom samitu bolo obnoviť rovnováhu vo vzťahoch medzi európskym blokom a Čínou, zatiaľ čo politické a obchodné rozdiely pretrvávajú. Na samite sa obe strany dohodli na zavedení „vylepšeného systému vývozu“ vzácnych zemín, ako to označila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Peking paralyzuje európskych dodávateľov

Niektoré vzácne zeminy, ako napríklad neodým alebo dysprózium, umožňujú výrobu výkonných magnetov, ktorých 90 % celosvetovej produkcie pochádza z Číny. Tieto magnety hrajú „podstatnú úlohu v elektromotoroch, servomechanických systémoch, rekuperačných brzdových systémoch a iných pokrokových funkciách vozidiel“, vysvetľujú odborníci z poradenskej spoločnosti BMI. Situácia jasne ilustruje silnú závislosť zvyšku sveta: podľa BMI Európa dováža z Číny 98 % svojich magnetov s obsahom vzácnych zemín.

Priemysel už trpí. „Vzhľadom na silne prepojený globálny dodávateľský reťazec tieto obmedzenia už paralyzujú výrobu európskych dodávateľov,“ zdôrazňuje Benjamin Krieger, generálny tajomník Európskeho združenia dodávateľov automobilového priemyslu (CLEPA). Združenie informuje o „značných narušeniach“ v Európe, kde tieto obmedzenia „viedli k uzavretiu viacerých výrobných liniek a tovární“.

Začiatok nečínskej éry vzácnych zemín

V máji austrálska ťažobná spoločnosť Lynas Rare Earths oznámila, že po prvýkrát ponúka vzácne zeminy pochádzajúce z iného zdroja než z Číny, čo je dôležitý krok k diverzifikácii dodávateľského reťazca – kľúčového pre mnohé odvetvia. Oznámenie spoločnosti zároveň ukazuje, aké ťažké je nájsť nových dodávateľov týchto materiálov, ktoré sa stali nevyhnutnými pre elektronický, energetický a zbrojársky priemysel.

Lynas oznámil, že v Malajzii začal s produkciou oxidu dysprózia. Spoločnosť plánuje v tomto závode vyrábať aj ťažký kov terbium, ktorý je potrebný na výrobu permanentných magnetov a určitých druhov žiaroviek.

Ťažobná spoločnosť plánuje do roku 2026 rozšíriť výrobu, ale pokryje tým len zlomok celosvetovej spotreby. „Aj napriek produkcii spoločnosti Lynas si Čína udrží svoju dominantnú pozíciu [vo výrobe vzácnych zemín],” povedal koncom mája pre AFP Gavin Wendt, zakladajúci riaditeľ spoločnosti MineLife.

Dodajme, že „v každom prípade je to začiatok. Je dôležité, aby ďalšie potenciálne projekty v USA, Kanade, Brazílii, Európe a Ázii preukázali svoju technickú realizovateľnosť a boli schválené, aby sa ponuka skutočne začala vyvažovať“.

Brusel predstavil 47 európskych projektov

Európa chce urýchliť odpojenie sa od Číny. S týmto cieľom Brusel v marci predstavil 47 strategických projektov na ťažbu, spracovanie a recykláciu vzácnych zemín a iných strategických surovín na európskom území s cieľom znížiť závislosť od Číny a zabezpečiť dodávky pre európsky priemysel.

Tieto projekty, medzi ktoré patrí otvorenie baní na lítium, grafit, nikel, kobalt a mangán v EÚ, by mali profitovať zo zjednodušených schvaľovacích postupov a európskej finančnej podpory. Sú umiestnené v 13 členských štátoch. Osem z nich sa nachádza vo Francúzsku.

Ide najmä o opätovné otvorenie baní v Európe pri dodržaní prísnych environmentálnych noriem, hoci environmentalisti tieto projekty kritizujú. V Srbsku už mesiace prebiehajú protesty desiatok tisíc ľudí proti plánovanej bani na ťažbu lítia, o ktorú má záujem aj EÚ a Nemecko.

EÚ v minulom roku prijala európske nariadenie o kritických surovinách s cieľom zabezpečiť dodávky surovín. Cieľom je znížiť závislosť od Číny v oblasti surovín, ktoré sa používajú na výrobu batérií, veterných turbín alebo munície.

Ciele EÚ v oblasti kobaltu, niklu a hliníka

Text obsahuje zoznam 17 strategických surovín, ako je kobalt, nikel a hliník, pre ktoré sú stanovené ambiciózne ciele. EÚ plánuje do roku 2030 ťažiť najmenej 10 % každej z týchto surovín, spracovať 40 % a recyklovať 25 %.

Okrem toho sa stanovuje, že EÚ nesmie byť v prípade žiadnej z týchto strategických surovín závislá od jedinej tretej krajiny vo viac ako 65 %.

Podľa poradenskej spoločnosti BMI sa EÚ síce snaží oživiť svoju produkciu vzácnych zemín, tieto aktivity však „v Európe nemôžu z hľadiska nákladov konkurovať čínskym výrobcom“. A navyše im chýba kapacita na pokrytie potrieb automobilového priemyslu. „Snahy Európy o diverzifikáciu dodávok […] nepredstavujú krátkodobé riešenie,“ uvádza Európske združenie dodávateľov automobilového priemyslu.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK