Svet » Čína, EÚ

EÚ tlačí na Čínu pre podporu ruskej vojny a obmedzenia vývozu vzácnych zemín

To, že čínske spoločností podporujú Rusko vo vojne na Ukrajine, predstavuje „vážnu hrozbu“ pre európsku bezpečnosť, uviedla šéfka zahraničnej politiky Európskej únie (EÚ) Kaja Kallasová.

Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kallasová v rozhovore so svojím čínskym partnerom uviedla, že Peking by mal zrušiť obmedzenia na vývoz vzácnych zemín a prestať podporovať ruskú vojnu na Ukrajine. 

Kallasová 2. júla hostila čínskeho ministra zahraničných vecí Wang I v Bruseli na 13. kole strategického dialógu. Podľa vyhlásenia diplomatickej služby EÚ mali ich rozhovory položiť základy pre samit lídrov oboch strán, ktorý sa uskutoční koncom mesiaca. Prezident Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová odcestujú do Číny, aby sa 24. a 25. júla stretli s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom a premiérom Li Qiangom.

Počas stretnutia s Wangom Kallasová „vyzvala Čínu, aby ukončila svoje narúšajúce praktiky vrátane obmedzení vývozu vzácnych zemín, ktoré predstavujú značné riziká pre európske spoločnosti a ohrozujú spoľahlivosť globálnych dodávateľských reťazcov,“ uvádza sa vo vyhlásení.

V oblasti obchodu Kallasová zdôraznila, že Peking by mal nájsť „konkrétne riešenia na vyváženie hospodárskych vzťahov, vytvorenie rovnakých podmienok a pravidiel a zlepšenie reciprocity v prístupe na trh“.

Kallasová tiež „upozornila na vážnu hrozbu, ktorú pre európsku bezpečnosť predstavujú čínske spoločnosti podporujúce nezákonnú ruskú vojnu“.

Peking by mal „okamžite zastaviť akúkoľvek materiálnu podporu, ktorá udržiava ruský vojensko-priemyselný komplex“, a podporiť „úplné a bezpodmienečné prímerie a spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine, ktorý plne rešpektuje Chartu Organizácie Spojených národov,“ uviedla.

Bývalá premiérka Estónska nastúpila do svojej súčasnej funkcie v EÚ minulý rok v decembri, keď nahradila Josepa Borrella. S Wangom sa prvýkrát stretla vo februári na pôde Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Vo svojej februárovej odpovedi na poslaneckú otázku v Európskom parlamente označila Čínu za „kľúčového podporovateľa ruskej vojny“ a „najväčšieho poskytovateľa tovarov dvojakého použitia a citlivých položiek, ktoré udržiavajú ruskú vojensko-priemyselnú základňu a nachádzajú sa na bojisku na Ukrajine“.

„Bez podpory Číny by Rusko nemohlo pokračovať vo svojej vojenskej agresii s rovnakou silou,“ uviedla vtedy.

Kallasová dodala, že EÚ zaradila 33 subjektov so sídlom v Číne a Hongkongu na zoznam špecifických vývozných obmedzení. Poukázala aj na kroky EÚ z decembra, keď bolo šesť čínskych spoločností a jedna čínska osoba podrobená „plnohodnotným sankciám“. Za dodávky komponentov pre drony a mikroelektronických súčiastok na podporu ruskej vojny boli sankcionovaní zákazom cestovania a zmrazením majetku.

Na stredajšom stretnutí Kallasovej s Wangom sa otvorili aj otázky Taiwanu, Blízkeho východu a ľudských práv v Číne.

Pokiaľ ide o Taiwan, Kallasová uviedla, že EÚ zostáva verná svojej politike „jednej Číny“ a „oponuje akýmkoľvek jednostranným pokusom o zmenu status quo vrátane použitia sily alebo nátlaku“.

Podľa vyhlásenia čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Kallasovej povedal, že EÚ by mala dodržiavať čínsky „princíp jednej Číny“.

Spojené štáty a EÚ dlhodobo zastávajú politiku „jednej Číny“, ktorá tvrdí, že existuje iba jeden suverénny štát s názvom „Čína“, avšak líši sa od „princípu jednej Číny“ presadzovaného Čínskou komunistickou stranou, v ktorom čínsky režim vyjadruje, že Taiwan je jeho územím.

Vo štvrtok (3. júla) vydalo taiwanské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásenie, v ktorom ocenilo Kallasovej vyjadrenia o Taiwane počas jej rozhovorov s Wangom. Ministerstvo dodalo, že bude pokračovať v posilňovaní väzieb s podobne zmýšľajúcimi partnermi, ako je EÚ, aby chránilo poriadok založený na medzinárodných pravidlách.

Predstavitelia EÚ už skôr uviedli, že počas mítingu Kallasovej s Wangom budú naliehať na Čínu, aby využila svoj vplyv, keďže je hlavným odberateľom iránskej ropy, a vyvinula tlak na Teherán, aby uzavrel dohodu o svojom nukleárnom programe a zmiernil konflikt na Blízkom východe.

V oficiálnom vyhlásení sa EÚ nevyjadrila, či tieto snahy priniesli nejaké výsledky.

Uviedla však, že Kallasová a Wang „sa zhodli na dôležitosti zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorá je základným pilierom globálneho nerozširovania jadrových zbraní“.

Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko a Európska únia sú stranami jadrovej dohody s Iránom z roku 2015, od ktorej Spojené štáty v roku 2018 odstúpili.

30. júna americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Iránu nič neponúka a neexistujú žiadne plány na rozhovory s Teheránom. Americká armáda 21. júna zbombardovala tri jadrové zariadenia v Iráne.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK