Špeciál, Svet » Čína, USA

Peking využíva vzácne zeminy ako zbraň. Ako na to reaguje Západ (Špeciál)

Spojené štáty po desaťročiach opäť rozbiehajú budovanie vlastného dodávateľského reťazca vzácnych zemín. Podarí sa im to tentoraz? Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na tohtoročnom samite G7 držala v ruke symbol snahy Západu získať nezávislosť dodávateľského reťazca od Číny: magnet zo vzácnych zemín.

„Vyrobila ho kanadská spoločnosť v Estónsku z austrálskych surovín a s podporou Fondu pre spravodlivú transformáciu EÚ,“ povedala 15. júna pred ostatnými lídrami vrátane prezidenta Donalda Trumpa. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu Čína rafinuje 90 % svetovej produkcie vzácnych zemín. Výroba takéhoto magnetu mimo Číny je preto výnimočná.

Vzácne zeminy sú nevyhnutné pre modernú výrobu – nájdeme ich v obrazovkách, batériách a elektromotoroch, ale aj v pokročilých zbraňových systémoch. Na výrobu napríklad jednej stíhačky F-35 je potrebných viac než 400 kilogramov týchto prvkov, na jadrovú ponorku vyše 4 tony.

Nie sú nazývané „vzácne“ pre ich nedostatok v zemskej kôre, ale preto, že sa prirodzene vyskytujú v nízkych koncentráciách a ich separácia je náročná a drahá. Čína však nedominuje len v ťažbe, ale aj v celom spracovateľskom reťazci – od separácie až po výrobu magnetov. Vzhľadom na svoje takmer monopolné postavenie Peking využil vzácne zeminy ako zbraň v obchodnej vojne medzi USA a Čínou.

Napriek tomu, že sa v máji v Ženeve a v júni v Londýne dohodli na dodávkach týchto kovových prvkov do Spojených štátov, materiály stále neprúdia v takom objeme ako pred aprílom, keď Peking zaviedol kontroly vývozu.

Trumpova administratíva súčasne pokračuje v deregulácii a investíciách s cieľom podporiť domáci dodávateľský reťazec. Spojené štáty uznali dominantné postavenie Číny v oblasti kritických minerálov už počas Obamovej administratívy v roku 2010 a počas Bidenovej administratívy zaviedli daňové úľavy na výrobu a federálnu úverovú pomoc v rámci zákona o znížení inflácie (Inflation Reduction Act).

Odborníci tvrdia, že odhodlanie Západu vytvoriť alternatívny dodávateľský reťazec vzácnych zemín dosiahlo zlomový bod – svoje úsilie nezvoľní, ako to urobil v minulosti, ani keby Čína zrušila svoje vývozné obmedzenia a opäť zaplavila trh lacnými výrobkami.

Podľa Kena Mushinského, generálneho riaditeľa spoločnosti Rare Element Resources, ktorá ťaží a spracováva prvky vzácnych zemín vo Wyomingu, iniciatíva USA na dosiahnutie nezávislosti dodávateľského reťazca vzácnych zemín pokračuje so „100-percentnou istotou“.

Spoločnosť Rare Element Resources funguje na základe dohody o zdieľaní nákladov s Ministerstvom energetiky USA pri výstavbe skúšobnej prevádzky. Spoločnosť predpokladá, že do dvoch až troch rokov začne s komerčným spracovaním v plnom rozsahu.

Podľa technologického experta Jamesa Lewisa, významného spolupracovníka Centra pre analýzu európskej politiky, sú dva roky časovým horizontom, v ktorom môžu Spojené štáty začať vykazovať solídny pokrok pri budovaní domáceho dodávateľského reťazca vzácnych zemín.

Pre The Epoch Times uviedol, že ľudia sa pustia do podnikania v oblasti vzácnych zemín, ak „sa na tom dajú zarobiť peniaze“ a „ak budú presvedčení, že regulačné prekážky boli odstránené“.

Preteky s časom

Od nástupu do druhého funkčného obdobia v januári vydal Trump jedenásť výkonných nariadení na podporu ťažby a spracovania kritických surovín.

Financovanie je ďalší faktor. Firma Critical Metals Corp. napríklad oznámila, že na jej ťažobný projekt v Grónsku pravdepodobne získa 120-miliónovú pôžičku od Exportno-importnej banky USA.

Mushinski odhaduje, že proces na dosiahnutie úplnej sebestačnosti v oblasti vzácnych zemín potrvá 10 až 20 rokov; 20 rokov, ak budú Spojené štáty pracovať samostatne, a asi 10 rokov, ak budú spolupracovať so spojencami.

Centrum pre stratégiu kritických nerastných surovín na májovom vypočutí v Kongrese navrhlo využiť zdroje v spojeneckých krajinách vrátane výrobcov v Austrálii, Japonsku, Indii a Estónsku.

V rámci akčného plánu G7 budú Spojené štáty v septembri v Chicagu predsedať 15. medzivládnej konferencii o kritických nerastoch. „Verím, že zasadnutie v Chicagu o pár mesiacov skutočne začne upevňovať pozície a zjednocovať hráčov,“ povedal pre The Epoch Times Dennis Gibson, predseda Asociácie kritických minerálov USA.

Stratené vedenie

Západ stojí proti takmer monopolnému postaveniu, ktoré čínsky režim dosiahol v oblasti vzácnych zemín za posledné tri desaťročia.

Mountain Pass je jediná fungujúca baňa v Spojených štátoch, ktorá ťaží prvky vzácnych zemín. Závod, ktorý sa nachádza v Kalifornii v blízkosti Las Vegas, bol v 60. až 80. rokoch minulého storočia na čele celosvetovej produkcie. Závod sa podieľa približne 15 percentami na celkovej svetovej produkcii oxidov vzácnych zemín. Podľa výročnej správy spoločnosti MP Materials z roku 2024 však nerafinuje vzácne zeminy a „prevažnú väčšinu“ svojej ťažby vzácnych zemín predáva do Číny na spracovanie, čo predstavuje 80 % jej celkových príjmov. V decembri 2024 však spoločnosť otvorila výrobný závod na magnety a v apríli uviedla, že približne 50 % svojej produkcie rafinuje v Kalifornii.

Spoločnosť MP Materials dočasne prestala predávať svoje koncentráty vzácnych zemín na rafináciu do Číny, pričom ako dôvod uviedla „odvetné clá a vývozné kontroly Číny“. Hovorca spoločnosti však potvrdil, že dohoda o predaji koncentrátov vzácnych zemín spoločnosti Shenghe Resources, menšinovému vlastníkovi, je stále platná.

Výroba permanentných magnetov alebo magnetických materiálov, ktoré nie sú závislé od zdrojov energie, bola objavená v laboratóriu amerického ministerstva obrany v 60. rokoch 20. storočia. Technológiu magnetov zo vzácnych zemín, ktorá sa používa dnes, vynašli v 80. rokoch minulého storočia japonské spoločnosti Sumitomo Special Metals a General Motors.

V roku 1992 vtedajší vodca čínskej komunistickej strany Deng Xiaoping vyhlásil, že vzácne zeminy majú „veľmi dôležitý strategický význam“. „Blízky východ má ropu, Čína má vzácne zeminy,“ povedal s odkazom na zásoby vzácnych zemín v krajine.

Podľa amerického geologického prieskumu dosahovala produkcia vzácnych zemín v Číne do roku 2010 až 95 % celkovej svetovej produkcie.

Cudzie firmy mohli pôsobiť len v spoločných podnikoch s čínskymi a podľa washingtonského think tanku Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) museli Číňanom poskytnúť technické know-how, aby mohli v Číne podnikať. S takouto podporou priemyselnej politiky Číny vzrástol jej podiel na globálnej produkcii z 27 % (1990) na 95 % (2010).

V roku 2010 Čína prudko znížila svoje vývozné kvóty na vzácne zeminy (o takmer 40 %) vrátane embarga na Japonsko, čím ceny vzrástli až 50-násobne, uviedla CSIS. Akcie americkej firmy Molycorp, ktorá vlastnila baňu Mountain Pass, vyleteli v máji 2011 na historické maximum. O štyri roky neskôr Čína zrušila kvóty, ceny padli a Molycorp skrachovala. Baňu neskôr odkúpila firma MP Materials, ktorá ju prevádzkuje od roku 2018.

Podobný osud postihol aj spoločnosť Rare Element Resources, ktorú poškodili netrhové praktiky, tzv. postup „zadržať a zaplaviť“, povedal Mushinski pre Epoch Times. Spoločnosť v roku 2015 takmer zbankrotovala po tom, ako minula 30 miliónov dolárov na získanie povolení pre svoj projekt Bear Lodge vo Wyomingu, uviedol generálny riaditeľ spoločnosti na júnovom vypočutí v Kongrese.

Hoci Japonsko hľadalo alternatívy, väčšina sveta sa opäť vrátila k čínskym dodávkam. Čína dnes naďalej rafinuje 90 % globálnej produkcie.

Časy sa menia

Môže Čína opäť zrušiť svoje vývozné kontroly, aby zničila ostatných priemyselných hráčov a zastavila súčasné snahy o vybudovanie alternatívneho dodávateľského reťazca, ako to urobila v roku 2010?

Lewis si to nemyslí. „Číňania môžu tento trik používať len dovtedy, kým ľudia toho nebudú mať dosť a nepovedia si: ‚Nebudeme od vás závislí…‘ A to sa začína diať,“ hovorí. „Myslím si, že podiel Číny na trhu bude klesať, ale neklesne na nulu.“

Mushinski súhlasí: „Myslím si, že si všetci uvedomujú, že dohoda, ktorú máte dnes, zajtra alebo pozajtra už nemusí platiť. A preto sú všetci veľmi, veľmi opatrní.“ V súvislosti s domácim dodávateľským reťazcom vzácnych zemín ešte poznamenal, že „ministerstvo obrany a vláda USA úplne chápu, že tento reťazec sa musí vrátiť späť do Spojených štátov“.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK